Choď na obsah Choď na menu

Achnatonova náboženská revolúcia

achnatonova-nabozenska-revolucia.jpg

Achnaton s manželkou Nefertiti

Pokus faraóna Achnatona (18. dynastia) o nastolenie univerzálneho monoteistického kultu, ktorého jediným hlásateľom a kňazom je sám faraón, je dodnes považovaný za jeden z najmätúcejších momentov egyptských dejín. Niektorí považujú Achnatonovu revolúciu za utopistickú víziu duševne chorého jednotlivca, ale najnovšie výskumy naznačujú, že faraón mohol mať na zreteli oveľa pragmatickejšie ciele. Vo všeobecnosti je amarnské obdobie vnímané ako odozva na rastúci vplyv kňazov boha Amona z Vesetu, ktorí dokázali konkurovať aj samotnému faraónovi a označovali Amona za skutočného vládcu nad Egyptom, situácia, ktorá vyvrcholí odtrhnutím Horného Egyptu a vzniku Amonovho štátu za 21. dynastie.

Achnaton vlastne nepriniesol významný obrat do egyptského myslenia, práve naopak, vrátil sa k najstarším egyptským tradíciam, ktoré považovali vládcu za najvyššieho veľkňaza v krajine. Tým, že Achnaton strhol všetky kňazské právomoci na seba – v umení bolo napríklad zakázané zobrazovať pri obetovaní niekoho iného ako faraóna -, pokúšal sa prinavrátiť panovníkovi božskú autoritu jediného prostredníka medzi bohmi a ľuďmi, toho, ktorý je vtelením maat, a teda jediným zákonom. Achnatonov jedinečný boh Aton, samotné slnko, taktiež nie je revolučný vo svojej výlučnosti. Už pred ním si monoteistickú podstatu vydobyl iný solárny boh, Ré, a na túto pozíciu sa pokúšali dostať kňazi aj transcendentálneho Amona. Súhlasilo to s dominantnou rolou týchto božstiev v kulte, ktorý ale nebol v rukách faraóna. Aton mal byť veľkým monoteistickým bohom, ktorého má pod kontrolou faraón.

V šiestom roku svojej vlády si Amenhotep IV. (Amon je spokojný) zmenil meno na Achnaton (slúžiaci Atonovi), čím naštartoval obdobie označované ako amarnská revolúcia (1375 – 1350 pred Kr.). Achnaton zrušil Amonov kult aj kulty iných božstiev a skonfiškoval Amonov majetok (ktorý mohol v tom čase dosahovať až vlastníctvo tretiny všetkej egyptskej pôdy). Za jediné, najvyššie božstvo vyhlásil Atona zobrazovaného ako slnečný kotúč s dlhými, všeobímajúcimi rukami ponúkajúcimi kríž života, anch. Zaujímavé pritom je, že sa Achnaton s Atonom nestotožňuje. Hovorí o sebe iba ako o Atonovom synovi, Aton je pre neho osobným bohom, s ktorým sa bežní ľudia môžu spojiť len prostredníctvom faraóna. Chrámy, ktoré necháva stavať pre Atona nemajú strechu, aby mohlo slnečné svetlo vniknúť priamo dnu. V rámci svojej politiky dá postaviť nové hlavné mesto Achetaton (Atonov obzor) a nastolí nový umelecký štýl, ktorý dosiahne v egyptskej histórii neprekonaný stupeň realizmu.

Achnatonova revolúcia nemala úspech z viacerých dôvodov. V prvom rade si ňou znepriatelil kňazov Amona aj ďalších významných božstiev, ktorí boli pripravení o moc, čím sa pripravil o lojálnu správnu vrstvu. Navyše revolúcia zhora, bola príliš nepochopiteľná a abstraktná pre obyčajných ľudí, ktorí boli pripravení o svoje jednoduché božstvá a vytrhnutí zo sledu nemenných tisícročných obradov. Napokon prišla vnútorná revolúcia v období, kedy sa otriasali egyptské blízkovýchodné dŕžavy. Zahraničná vojna odčerpávala zdroje pre vnútornú reformu a zároveň vnútorná reforma sťažovala vedenie vojny. To viedlo k neúspechom v ťažení v Ázii a následne podrylo faraónovu politickú moc.

Koniec Atonovho kráľovstva na zemi je nejasný. Achnaton bol zavraždený, možno na príkaz Amonových kňazov, ktorí sa postarali o vymazanie „kacírskeho faraóna“ z oficiálnych záznamov a zničenie jeho hrobky. Po ňom nasledovalo niekoľko bezvýznamných vládcov – Smenchkare, Tutanchaton (ktorý sa vrátil k Amonovmu kultu a zmenil si meno na Tutanchamón), Aje – a nakoniec vojenský kráľ Haremheb. Atonové chrámy boli zničené alebo premenené na Amonove svätyne, Achnatonove sochy zborené a jeho meno i meno jeho boha vymazané zo všetkých pamiatok.

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.