Choď na obsah Choď na menu

Rodoský kolos (Sedem divov starovekého sveta)

10. 9. 2013

rodosky-kolos--sedem-divov-starovekeho-sveta.jpg

Bronzová socha vysoká 37 metrov

Ostrov Rodos leží v šírom mori. Kedysi, keď bol ešte ponorený na dne, vyniesol ho Hélios na svetlo a vyžiadal si ho od bohov do vlastníctva. Tu stojí Kolos, vysoký sedemdesiat lakťov, vytvorený na podobu Hélia, žiarivého boha slnka, ktorý svieti smrteľným ľuďom i bohom. Umelec vynaložil na svoje dielo toľko medi, že na jeho odliatie nestačili všetky bane sveta. Zahrnul Zeus Rodčanov takým bohatstvom len preto, aby ho vynaložili na počesť Hélia a postavili sochu, ktorá siaha od zeme až po nebo, takto opísal ostrov antický učenec Filón.

Rodoský kolos bola Héliova socha na Rodose, ktorú dal v rokoch 304 - 292 pred n. l. odliať Cháres z Lindu, žiak slávneho gréckeho sochára Lysippa, potom, ako sa ostrovania ubránili invázii Demetria Poliorketa, ako výraz vďaky Héliovi za jeho pomoc. Socha bola vyrobená z bronzu a bola vysoká asi 37 m. Pravdepodobne slúžila ako maják. Kolos zničilo zemetrasenie roku 226 pred n. l., kedy sa zlomila v kolenách. Kolos sa tak stal najkratšie stojacim divom sveta, z ktorého sa nám navyše zachovalo len niekoľko opisov. Podľa niektorých verzií bola socha rozkročená nad prístavom a lode priplávajúce do prístavu ju vraj podplávali medzi jej nohami, čo však nie je pravdepodobné, lebo nemala takú výšku, aby medzi jej nohami mohli plávať lode do prístavu. Pravdepodobnejšia však je verzia, že socha mala nohy pri sebe a stála na 10 metrov vysokom podstavci pri vjazde do prístavu alebo na kraji mesta, obrátená tvárou k prístavu.

rodosky-kolos--1-.jpg
 
Rodoský kolos, rekonštrukcia

Podľa záznamov vieme, že sochu postavil Cháres so svojimi pomocníkmi na počesť boha Hélia. Stavba sochy trvala 12 rokov, čiže za jeden rok postavili asi dva a trištvrte metra sochy. Podľa týchto záznamov socha merala 33 metrov. Socha bola postavená po víťaznej vojne proti Demetriovi Poliorcetovi v roku 304 pred n. l., ktorá bola tretia za posledných tridsať rokov. Rodčania vraj napustili pred hradbu vodu, takže ťažké obliehacie stroje dobyvateľov zapadli do blata a bolo po vojne. Vďačnosť rodského ľudu bola taká veľká, že sa rozhodli postaviť na počesť svojho ochrancu – boha Hélia – kolosálne dielo. Peniaze na stavbu sochy získali predajom zbraní, ktoré zanechala na bojisku 40-tisícová armáda porazeného vojvodcu Demetra Poliorceta. Návrh na postavenie Kolosa sa nestretol na rodskom ľudovom sneme s jednohlasným súhlasom. Mnohí poukazovali na to, že taká veľká a drahá socha je zbytočná, iní zasa, že Hélios sa urazí, keď proti slnku vztýčia nové slnko. Nechýbali ani proroctvá, že táto obrovská socha sa raz určite zrúti a že jej pád bude znamenať pád celého Rodu.

Strabón tvrdí, že na stavbu Kolosa spotrebovali 500 talentov medi a 300 talentov železa, čo je asi 13 ton medi a sedem a pol tony železa. Sochári postavili najprv nohy z vápenca a potom vyhotovili železnú konštrukciu, ktorú obložili bronzovými platňami. K stavbe celej sochy museli najprv postaviť rampu, pomocou ktorej mohli vyhotoviť železnú konštrukcie celej sochy, ktorú potom obložili medenými platňami. Po dostavbe sochy rampu zbúrali. Historici sú presvedčení, že Cháres použil ako model na stavbu kolosa Alexandra Veľkého, macedónskeho vojvodcu, ktorý pre Grékov stelesňoval vzor božského a mocného hrdinu. Na hlave mal Hélios pravdepodobne ohnivú korunu slnečných lúčov. Pravú ruku mal Kolos vztýčenú a držal v nej pochodeň, ktorá mala navádzať lode do bezpečného prístavu. Kolos býva niekedy zobrazený ako holý, niekedy so zahalenými bedrami a inokedy je celý oblečený. Socha bola vyobrazená tak, že zobrazovala realisticky silu a pohyb, čo bolo učenie Cháresovho učiteľa sochára Lysipposa. Za slnečného svitu podľa dobových záznamov vraj socha žiarila ako slnko samé. Podľa legendy po dokončení sochy vraj Cháres spáchal samovraždu, lebo na soche sa objavil malý kaz.

Kolos však nestál dlho. Jednu októbrovú noc roku 226 pred n. l. počas zemetrasenia sa socha zlomila v kolenách a spadla na zem. Rodčania ho pre nejakú veštbu už znovu nepostavili a dlho ležal na zemi. Po dobytí ostrova Arabmi v roku 653/654 po n. l. predali cenný kov zo sochy sýrskemu obchodníkovi. Ten na ostrove nezanechal z monumentu ani kúsok a ako dopravný prostriedok mu slúžil vraj 900 tiav. Podľa iných zdrojov sochu predali akémusi Židovi z Edessy ako odpad. V roku 1330 byzanský historik Nikeforos Gregoras nenašiel po Kolose asi stopu.

rodosky-kolos.jpg

Bronzová laň a jeleň stráží vstup do prístavu, kde sa údajne týčil Rodoský kolos

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.