Choď na obsah Choď na menu

Mauzóleum v Halikarnase (Sedem divov starovekého sveta)

10. 9. 2013

mauzoleum-v-halikarnase--sedem-divov-starovekeho-sveta.jpg

Základom celej stavby bol masívny kváder z nepálených tehál, ktorý bol obložený mramorom

Stavbu, ktorú obdivoval celý staroveký svet pre jej monumentálnosť a prekrásnu sochársku výzdobu, postavili v 4. storočí pred n. l. pre perzského satrapu (miestodržiteľa), ktorý sa volal Mausolos. Tomuto najvýznamnejšiemu mužovi v oblasti dnešného juhozápadného Turecka malo mauzóleum slúžiť ako hrobka. Predpokladáme, že Mausolos sa sám rozhodol vystavať si tento pamätník – miesto svojho posledného odpočinku. Už za svojho života začal stavebné práce a najal si najlepších sochárov. Výsledok ich práce sa rýchlo preslávil v celom vtedy známom svete. Mausolos vládol v kráľovstve zvanom Kária. To v tomto období tvorilo súčasť veľkej Perzskej ríše, hoci požívalo viaceré výhody nezávislého štátu. Mausolovo hlavné mesto Halikarnas na pobreží Egejského mora prežívalo vďaka ambicióznej výstavbe v období rokov 377 až 353 pred n. l. veľký rozvoj. Projekt mauzólea navrhol grécky architekt Pýtheos. Po satrapovej smrti stavbu dokončovala jeho manželka a následníčka Artemisia. A hoci aj ona zomrela skôr, ako stihla dielo dokončiť, robotníci pokračovali v práci, pevne rozhodnutí zanechať pamiatku svojho majstrovstva nasledujúcim generáciám. Mauzóleum bolo v priebehu vekov zničené, ale aj napriek tomu sa archeológom podarilo odhaliť veľa z jeho tajomstiev. Halikarnas sa nachádzal neďaleko dnešnej obce Bodrum, kde môžeme navštíviť múzeum so zvyškami tejto slávnej stavby. Mesto Halikarnas

Mesto Halikarnas chránili 7 km dlhé hradby s niekoľkými bránami. Medzi najvýznamnejšie budovy v meste patril Aresov chrám, divadlo, kde sa konali populárne zábavy, a Mausolov palác, kde panovník žil so svojou rodinou a dvoranmi. Mauzóleum stálo na hlavnej ulici neďaleko tržnice, aby vyzdvihlo panovníkove zásluhy o založenie a rozvoj mesta.

mauzoleum-v-halikarnase--1-.jpg
 
Mauzóleum v Halikarnase, rekonštrukcia

Architektonická koncepcia Mauzólea bola jedinečným spojením kamenného masívu orientálnych hrobiek, stĺpového poriadku gréckych chrámov a staroegyptskej pyramídy; skutočne veľavravná syntéza štýlov v meste na predele gréckeho, mezopotámskeho a egyptského sveta.

Základom celej stavby bol masívny kváder z nepálených tehál, ktorý bol obložený mramorom. Podľa najnižších údajov bol na po užších stranách široký 18,9 metra, po širších 42,3 metra, vysoký bol 11,1 metra. Podľa najvyšších to bolo 66 a 77 metrov po stranách a 30 metrov na výšku. V súčasnosti sa prikláňa k “priemeru,” že mal 40 a 30 metrov po stranách a 20 metrov na výšku. Jedine neznalosť presných rozmerov podstavca bráni definitívnej rekonštrukcii Mausolovej hrobky, pretože na ostatných údajoch sa antickí autori v drvivej väčšine zhodujú.

Na podstavci stál náhrobný chrám obkolesený 36 iónskymi stĺpmi, ktoré niesli 24-stupňovú pyramídu. Pyramída sa končila plošinou a na nej bolo trojmetrové súsošie Masuola a Artemisie vo voze so štvorzáprahom. Celkovú výšku – od základu až po vrchol súsošia – aj zdržanlivý Plinius uvádza úctyhodných 46 metrov.

Pohrebná komora

Mausolovo telo po smrti spálili a popol uložili do podzemnej hrobky. Vchod zatarasili pred prípadnými lupičmi masívnym kamenným kvádrom, ktorý otesali tak, aby sa nedal odtlačiť. Vchod nakoniec zasypali zeminou. Nepomohlo to. Vykrádači hrobiek vyhĺbili tunel, ktorým si odniesli celý pohrebný poklad. Nedávno sa archeológom v lokalite podarilo nájsť niekoľko zlatých ozdôb a spony do šiat.

Niekoľko faktov:

Okrem Chufuovej pyramídy mauzóleum pretrvalo zo siedmich divov najdlhšie. Stavbu nakoniec zničilo zemetrasenie a ruiny roku 1522 rozobrali križiaci, ktorí ich použili na spevnenie svojej neďalekej pevnosti proti tureckým nájazdom. Z mauzólea sa nám zachovali niektoré sochy zo severnej strany, pretože v čase zemetrasenia sa nachádzali pod zemou. Slovo mauzóleum, odvodené z vládcovho mena Mausolos, preniklo do mnohých svetových jazykov a označuje monumentálny náhrobok na vysokom podstavci.

mauzoleum-v-halikarnasse.jpg

V súčasnosti sú na jeho mieste archeologické vykopávky a múzeum 

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.