Choď na obsah Choď na menu

Maják na ostrove Faros pri Alexandrii (Sedem divov starovekého sveta)

10. 9. 2013

majak-na-ostrove-faros-pri-alexandrii--sedem-divov-starovekeho-sveta.jpg

Veľkolepá stavba sa dvíhala 71 metrov do výšky

Siedmy div sveta, alexandrijský maják, je vlastne ôsmy. Kým ho budovali, pokladali za druhý div sveta babylonské múry. Maják vysoký 130 m sa v nílskej delte javil ako vynikajúce technické dielo. Babylonské múry rýchlo vypadli zo zoznamu „siedmich“ a nahradili ich majákom ako posledným a najmladším divom sveta. Maják je asi podnes najvyšším majákom na svete. Rok po tom, čo si Alexander Veľký podrobil Egypt a v Memfise ho korunovali za faraóna, presnejšie 16. apríla v roku 331 pred n. l., prekročil mladý dvadsaťpäťročný vládca sveta v slávnostnom sprievode štvoruholník o 30 x 7 stadiách ( 5370x1253 m stadion je grécka dĺžková miera ). Kňaz, čo kráčal za ním, sypal na kráľove stopy jačmennú múku. Jačmenná múka, tak tvrdila veštba, nakloní bohov, aby sa kráľove predsavzatia vydarili. Tu, presne na najzápadnejšom mieste nílskej delty, mali založiť Alexandriu, prvé mesto, ktoré založil tento panovník. Macedónsky kráľ chcel Alexandriou sprostredkovať Egypťanom grécku kultúru a naučiť ich gréckemu hospodárskemu životu. Mesto sa malo stať najvýznamnejším obchodným uzlom a prístavom.

Kto načrtol mestský plán? Plán pre nové mesto navrhol sám Alexander. Vybral miesto pre agoru a obchodné centrum. Stanovil počet a plochu chrámov a určil, ktorým gréckym bohom sa majú zasvätiť. Napokon prikázal, aby na skale ostrova Faros, ležiaceho pri Alexandrii, vybudovali maják, vyšší a väčší ako všetky ostatné. Alexandria uskutočnila kráľove sny a zámery. Za krátky čas sa stala kvitnúcim mestom so 600 000 obyvateľmi, zväčša gréckymi prisťahovalcami, Egypťanmi a Židmi. Stala sa najvýznamnejšou metropolou na brehoch Stredozemného mora. Maják však Alexander nikdy neuzrel. Zomrel v roku 323 pred n. l. a so stavbou veže sa začalo až o 23 rokov neskôr.

Stavba bola naozaj veľkolepá. Na základni o 30 x 30 m sa dvíhal 71 m vysoký pravouholník, čo sa do výšky mierne zužoval. Na jeho hornej ploche stála druhá časť veže, osemuholná stavba, 34 m vysoká, a na nej okrúhla stavba, v ktorej sa nachádzalo osvetľovacie zariadenie. Maják sa končil kužeľovitou strechou na stĺpoch a z nej hľadela zo 130 metrovej výšky na Stredozemné more Diova socha.

pharealexandrie.jpg

Mince s vyobrazením majáku 

Spodnú časť veže tvorilo 14 klenieb, ktoré ležali nad sebou. Okolo vnútorných stien sa pozvoľna vinula stúpajúca rampa. Bola taká široká, že po nej mohli prejsť dve ťažné zvieratá aj s nákladom, jedno pri druhom. V strede veže bola šachta; viedla od pivnice až po svetelné zariadenie. Povrazový výťah prepravoval materiál až do najvyšších poschodí.

 

Vonkajšok veže pozostával z bieleho mramoru. Stavba mohla stáť asi 800 talentov ( 20 800 kg striebra, čo zodpovedá dnešným asi dvadsiatim miliónom korún ).

Kde stál najväčší maják na svete? Aj alexandrijská veže sa najprv stavala ako všetky lodné a plavebné orientačné značky oných čias, ako denná veža. Lode každý večer zamierili do prístavu, aby cez noc nemuseli kotviť na otvorenom mori. Vo vnútornom alexandrijskom prístave sa vykladalo obilie a zelenina z úrodného nílskeho údolia. Vo vonkajšom prístave vykladali z veľkých lodí víno z Grécka, korenie z Orientu, kovy zo Španielska a iný rozmanitý tovar z celého sveta. Lode privážali cestujúcich, zväčša študentov, ktorí chceli na novozaloženej vynikajúcej univerzite študovať astronómiu alebo filozofiu. Do Alexandrie cestovali aj chorí, ktorí dúfali, že im chýrni alexandrijskí lekári vrátia zdravie; diplomati, obchodníci, no i turisti, ktorí sa dopočuli o nádhernom meste. Vyvážalo sa predovšetkým sklo, papyrus a bavlna.

majak-na-ostrove-faros-pri-alexandrii--2-.jpg
 
Alexandrijský maják, rekonštrukcia

Keď sa prístavy preplnili loďami, muselo sa vykladať aj cez noc. Na veži preto umiestnili mocné osvetľovacie zariadenie. Spaľovali v ňom živicu zo stromov a olej. Drevo bolo príliš drahé, museli ho dovážať, a preto sa používalo iba pri stavbe domov a lodí. V majáku horel prvý osvetľovací plameň v dejinách lodnej plavby, v pomenovaní alexandrijskej veže sa tajil jej vlastný význam - lampášová veža čiže maják. Svetlo sa sústreďovalo na dutom zrkadle a od neho odrážalo. Vraj bývalo také prudké, že Alexandrijci dovideli „až na koniec sveta“. Okrem mocnej konštrukcie veže bolo istotne aj toto prenikavé svetlo z plameňa jedným z dôvodov, že maják hneď po dokončení v roku 279 pred n. l. zaradili do zoznamu siedmich divov sveta. Maják na ostrove Faros pri Alexandrii vydržal takmer 1000 rokov všetky vojnové búrky nepoškodený, potom ho však stihol osud niektorých iných divov sveta. V roku 796 n. l. sa zrútil pri zemetrasení; Arabi sa ho síce pokúšali postaviť znovu, ale neúspešne. Okolo roku 1480 vybudoval mamelucký sultán Kait Bey na základoch veže pevnosť, ktorá stojí doteraz a je pomenovaná po sultánovi. Pretože pred alexandrijskou vežou ešte nik nepostavil maják, nejestvovalo teda pre taký typ konštrukcie ani pomenovanie. Vežu volali jednoducho Faros. Maják sa aj po latinsky nazýva „pharus“, po taliansky a španielsky „faro“, po francúzsky „phare“ a po portugalsky „farol“. Po gigantickom siedmom dive sveta zostalo teda iba toto jediné slovo. 

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.