Choď na obsah Choď na menu

Diova socha v Olympii (Sedem divov starovekého sveta)

10. 9. 2013

diova-socha-v-olympii--sedem-divov-starovekeho-sveta.jpg

Diova socha v ľavej ruke držala odznak svojej moci - žezlo s posvätným poslom – orlom, na jeho pravej dlani stála okrídlená bohyňa víťazstva Niké. Diovu hlavu zdobil veniec z olivových vetvičiek

Asi okolo roku 470 pred n. l. vyzvali bohatých i chudobných po celom Grécku, aby pozbierali dary na Diov chrám v Olympii. Heléni zatúžili postaviť najkrajší a najväčší chrám v celom Grécku. A dary prichádzali: peniaze, umelecké diela, zbrane, šperky - všetko, čo by mohlo poslúžiť stavbe honosného, majestátneho stánku zasväteného Diovi. Chrám dokončili a vysvätili v roku 457 pred n. l. Týčil sa z umelého, meter vysokého návršia. Jeho spodná časť sa zachovala takmer nepoškodená a merala 64 x 27 m, na nej stálo 34 asi 10,53 m vysokých stĺpov z lastúrového vápenca. Stĺpy podopierali ťažkú strechu z mramorových platní. Najdôležitejšou časťou chrámu bola cella - kultové miesto so sochou boha Dia, ktorú pre tento chrám vytvoril sochár Feidias. Táto socha je tretím zo siedmich divov sveta a jediným, ktorý nestál pod holým nebom, ale obdivovali ho v zastrešenom priestore. Feidias bol Aténčan a pokladáme ho za najväčšieho umelca antiky. Prijal objednávku svojho priateľa Perikla a mal veľký podiel na stavbe. A na sochárskych prácach v Akropole. V roku 438 pred n. l. vytvoril sochu Pallas Atény, ktorá patrí k najdokonalejším dielam antiky. Keď Feidia požiadali, aby urobil sochu olympijského Dia, dal si postaviť asi 80 m od chrámu ateliér. Vnútorný priestor ateliéru svojimi rozmermi presne zodpovedal rozmerom chrámovej celly. Tu Feidias pracoval aj s dvoma pomocníkmi na soche Dia, ako ju dnes poznáme už iba z antických gréckych mincí. Zeus sedel na tróne s vysokým operadlom. V ľavej ruke držal odznak svojej moci - žezlo s posvätným poslom - orlom. Na jeho pravej dlani stála okrídlená bohyňa víťazstva Niké. Diovu hlavu zdobil veniec z olivových vetvičiek. Taký dostávali olympijskí atléti, ak v pretekoch zvíťazili. Nohy najvyššieho boha spočívali na stolci, ktorý niesli levy. Nápis na stolci hlásal“ „Vyhotovil ma Feidias, syn Charmidov z Atén.“

Ako vytvoril Feidias Diovu sochu? Vo svojom ateliéri urobil Feidias najprv torzo zo železa, dreva a sadry, ktoré zodpovedalo jeho predstave o budúcej soche Dia. Potom naň vrstvili časti tela nepokryté odevom, teda tvár, ramená, ruky a nohy z majstrovsky modelovanej slonovej kosti. Zeus vraj, povrávalo sa v Grécku, stvoril slony iba pre slonovinu, ktorú Feidias potreboval na sochu. Diove vlasy, odev a sandále boli zo zlata. Zo záverečného vyúčtovania iných Feidiových sôch sa možno domnievať, že náklady na zlato olympijského Dia boli asi 44 talentov, to znamená, že mohlo vážiť približne 200 kg.

diov-chram-v-olympii-1.jpg

Diov chrám v Olympii, rekonštrukcia

Dnešná cena zlata, ktoré Feidias spotreboval na sochu, by sa pohybovala okolo 120 miliónov korún. Oči boha pravdepodobne drahokamy veľké ako päsť. Socha do výšky merala dvanásť metrov, postava Niké bola veľká ako urastený muž. Celú sochu aj s jej súčasťami nemohli, prirodzene, v jednom kuse previezť z ateliéru do susedného chrámu. Feidias teda po dokončení znovu rozdelil sochu na niekoľko menších kusov a tie dal preniesť do celly a tam ich potom znovu poskladal do podoby mocného boha. V Grécku v tom čase jestvovali mnohé stavby a sochy, ktoré sa Feidiovmu Diovi z hľadiska umeleckých kritérií mohli vyrovnať. Prečo bol teda práve olympijský Zeus označený za div sveta, a nie napríklad Aténa od toho istého sochára alebo Akropola?

Prečo teda zaradili Diovu sochu do zoznamu divov sveta? Na túto otázku jestvujú dve odpovede, ktoré sa vzájomne dopĺňajú. Podľa jedných boha Olympia centrom Diovho kultu v celom Grécku a Feidiova socha bola najväčším a najznámejším zobrazením najvyššieho gréckeho boha. Znalci umenia sú však väčšmi naklonení vysvetleniu, že Feidias svojou sochou vytvoril úplne nový obraz Dia. Grécky bohovia sa dovtedy líšili od ľudí iba svojou neohraničenou mocou a nesmrteľnosťou. V ostatnom si boli s ľuďmi rovní. Aj bohovia boli pomstychtiví a márnomyseľní, zákerní, krutí a ani sám Zeus sa neštítil nejakej ľsti, len aby mohol získať priazeň a lásku bohýň alebo pozemských žien. Feidiov Zeus však pôsobil úplne inak. Na tróne sedel starý múdry muž s dobrotivými črtami. Boh, ktorý nevzbudzuje strach, ale dôveru, rozhodný, zato láskavý otec - teda taký boh, akého až o 450 rokov neskôr ponúklo ľudstvu kresťanstvo. Takto zobrazený Zeus sa, pravdaže, tešil osobitnej dôvere smrteľníkov. Atléti pripisovali tejto soche ochrannú moc a v majestátnom zobrazení Dia videli spravodlivého rozhodcu hier. V prvý deň pretekov všetci športovci predstúpili pred jeho oltár, priniesli mu obety, pomodlili sa za víťazstvo a prisahali, že sa budú čestne usilovať o olivový veniec. Potom sa začala päťdňová slávnosť. Nahí mladí muži bojovali v rozličných športových disciplínach o olympijské víťazstvo.

Kresťanské ťaženie do gréckeho sveta veľmi oslabilo vieru v boha Dia. V roku 393 n. l. zakázal kresťanský cisár Teodósius I. olympijské hry ako pohanský kult. Z olympijského parku archeológovia doteraz vykopali iba dolnú časť chrámu a niekoľko fragmentov zo štítu. O osude Diovej sochy sa môžeme iba domnievať. S istotou vieme iba toľko, že sa ťažko poškodila pri zemetrasení v 2. storočí n. l.

Niektorí odborníci tvrdia, že ju potom rozbili vandali a zlato a slonovinu rozkradli, alebo podľa inej verzie ju v roku 475 n. l. dopravili do Konstantinopolu ( Carihrad ) a tam ju neskôr zničil požiar. Aj Feidiov osud je neistý. V minulom storočí vykopali jeho dielňu a našli v nej viaceré nástroje, ktoré patrili veľkému umelcovi. Či však Feidias umrel ako slávny, ctihodný muž, alebo skončil vo väzení, nevieme doteraz. 

diov-chram-v-olympii.jpg

zvyšky Diovho chrámu v Olympii

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.