Choď na obsah Choď na menu

Tajomstvo Slonej hrobky

31. 5. 2013

tajomstvo-slonej-hrobky.jpg

Starorímske pohrebisko Carmona pri španielskej Seville zahŕňa aj Sloniu hrobku. Nový výskum ukázal, že vždy neslúžila na pochovávanie. Pôvodná štruktúra budovy a oblok, cez ktorý svietilo slnko pri rovnodennostiach, poukazujú na chrám boha Mithru. Oznámili to Alejandro Jimenéz a Inmaculada Carrascoová z Universidad Pablo de Olavide v Seville (Španielsko).

Mithraizmus bolo neoficiálne náboženstvo, ktoré si získalo silnú pozíciu počas posledných storočí existencie Rímskeho impéria v klasickom ponímaní. (To znamená, pred zánikom západnej časti, po ktorom prevzala „štafetu“ Byzancia.)

V úvode spomenuté chrámové vysvetlenie Slonej hrobky podporujú aj polohy súhvezdí Býka a Škorpióna počas jarnej a jesennej rovnodennosti. Pohrebisko Carmona sa využívalo od 1. storočia p. n. l. do 2. storočia n . l. Názov Slonej hrobky odráža fakt, že sa v nej našla socha v tvare slona. Alejandro Jimenéz a Inmaculada Carrascoová stavbu podrobne zanalyzovali. Presvedčivo doložili, že pôvodne neslúžila pre pohreby, ale ako miesto uctievania boha Mithru.

Zistili, že budova prešla štyrmi štádiami výstavby, ktoré menili jej využívanie. „V niektorých štádiách slúžila pre pochovávanie, no jej celkový tvar a archeoastronomická analýza jej znakov naznačujú, že bola pôvodne naplánovaná a vybudovaná tak, aby obsahovala mithraneum čiže Mithrov chrám,“ povedala Inmaculada Carrascoová.

S kolegom sa zamerala najmä na okno hlavnej komory, vybudovanej v priebehu prvého štádia. Už skoršie výskumy naznačili, že primárne nemalo poskytovať svetlo, ale slúžilo určitému symbolickému a spirituálnemu účelu. „Z výsledkov našej analýzy sme odvodili, že okno bolo umiestnené tak, aby slnečné lúče počas jarnej a jesennej rovnodennosti vždy 3 hodiny po východe slnka dopadali presne do stredu komory,“ doplnila.

V tomto okamihu podľa nich slnko osvetlilo sochu takzvanej tauroktónie (boha Mithru, ako zabíja býka). Tá sa však zo Slonej hrobky dávno stratila. Pri tomto usporiadaní navyše slnko počas zimného slnovratu osvetlilo severnú stenu komory a počas letného zasa južnú. Tým ale nebeská symbolika nekončí. Pôvodný účel budovy ako mithraistického chrámu podporuje aj poloha vesmírnych telies v 2. storočí. Mithraizmus ako taký totiž prikladal veľký význam súhvezdiam.

Nuž a keď slnečné lúče počas jarnej rovnodennosti osvetlili cez okno stred komory, na východe sa vtedy vynáralo súhvezdie Býka a na západe mizlo pod obzorom súhvezdie Škorpióna. Počas jesennej rovnodennosti to bolo naopak. Obe tieto súhvezdia hrajú v mithraizme dôležitú úlohu. Prvé v súvislosti s hlavným obrazom tohto kultu, tauroktóniou. A väčšina tauroktónií zobrazuje aj škorpióna, ako štípe Mithrom zabíjaného býka do semenníkov.

V dráhe zdanlivého pohybu slnka po oblohe sa počas rovnodenností a slnovratov nachádzali ďalšie súhvezdia s osobitným významom pre mithraizmus, ako Vodnár, Orión a Lev. Tvár Mithru v rámci tauroktónie okrem toho mohol počas nocí v blízkosti jarnej či jesennej rovnodennosti osvetľovať aj Mesiac v splne. Samotný Mesiac však mal v mithraizme iba druhotnú úlohu.

Slonia hrobka, presnejšie architektúra jej pôvodnej budovy, sa nepodobá mithraistickým chrámom iba vysoko účelovo umiestneným oknom. Ide aj o jej zapustenie do zeme, rozdelenie vnútorného priestoru na tri komory a polohu svätostánku respektíve oltáru osvetľovaného slnečnými lúčmi z okna. Sugestívna je i prítomnosť fontány.

Tri prestavby nasmerovali budovu od úlohy chrámu k funkciám, ktoré viac zodpovedali skutočnosti, že tvorila súčasť pohrebiska. Najprv k nej pribudla pohrebná komora, potom bola odstránená strecha, takže vznikli akési otvorené nádvoria. Nakoniec boli aj tie zasypané štrkom a na ploche sa začalo pochovávať. Voči novému vysvetleniu Slonej hrobky ako chrámu boha Mithru sa argumentovalo polohou na pohrebisku, kde sa zvyčajne mithraistické budovy nestavali.

„Podobný prípad predstavuje talianske Sutri, kde sa mithraneum nachádza na okraji mesta. Čo sa týka Carmony, stavba je vo viacúčelovom priestore vedľa cesty Via Augusta, ktorá spájala dnešný Cádiz s Rímom a blízko amfiteátru a cirkusu. Preto by sa jej poloha nemala brať ako dôkaz proti jej funkcii ako mithraistického chrámu,“ uzavrel Alejandro Jimenéz.

S kolegyňou uverejnili tieto poznatky v časopise Archivo español de arqueología.

zdroj: www.aktuality.sk

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.