Choď na obsah Choď na menu

Objavili archeológovia naozaj hrob Alexandra Veľkého?

24. 10. 2014

alexander-velky.jpg

Busta Alexandra Veľkého

V auguste objavili archeológovia v severnom Grécku pri mestečku Amfipolis obrovskú hrobku obkolesenú päťsto metrov dlhým kamenným valom. Od tej chvíle sa špekuluje, či ide o hrobku dobyvateľa Alexandra Veľkého.

Na takýchto špekuláciách nie je nič nezvyčajné. Archeológovia, profesionálni aj amatérski, už dve storočia hľadajú miesto, kde pochovali telo macedónskeho kráľa a legendárneho vojvodcu, ktorý zomrel za nevysvetlených okolností v roku 323 pred naším letopočtom. V Amfipolise začal hľadať už takmer pred šesťdesiatimi rokmi prominentný grécky archeológ Dimitris Lazaridis. Do svojej smrti v roku 1985 pod horou Casta skutočne odkryl komplex sedemdesiatich hrobiek. Archeológovia sa na toto miesto vrátili až v roku 2009 pod vedením archeologičky a historičky Kateriny Peristeriovej. Jej tímu sa podarilo nájsť ďalšie hrobky a v lete tohto roku čosi naozaj veľké a pomerne zachované.

Napriek tomu, že Katerina Peristeri je vo svojich vyhláseniach zdržanlivá, médiá okamžite začali špekulovať o tom, že môže ísť o hľadaný hrob Alexandra Veľkého. Dokonca grécky premiér Antonis Samaras optimisticky vyhlásil, že posledný nález je mimoriadne dôležitý. Samozrejme, treba ho najprv preskúmať a vyhodnotiť. Zároveň požiadal médiá, aby objavenému hrobu venovali zvýšenú pozornosť, „pretože môže mať celosvetový význam“.

Zabudnutý Amfipolis zažíva v posledných týždňoch doslova turistický boom. Aj to je sprievodný jav práce archeológov. Vedúca tímu Katerina Peristeri však musela najať strážnu službu, aby sa do ich práce „nemiešali rôzni dobrodruhovia a amatéri“. A aby ho nevykradli, ako sa to stalo v prípade viacerých pyramíd egyptských vládcov.

objavili-archeologovia-naozaj-hrob-alexandra-velkeho-1.jpg

Katerina Peristeri predpokladá, že posledný nález hrobky a množstva sôch a dobových fragmentov zbraní, oblečenia a osobných predmetov pochádza z obdobia 325 až 300 pred naším letopočtom. Podľa historikov je známe iba to, že Alexander Veľký zomrel vo veku 32 rokov v Babylone a neskôr bol pochovaný v mauzóleu v Egypte. V neskorom antickom období sa však stopy po jeho hrobe strácajú. Objavili sa viaceré dohady, podľa ktorých by jeho hrob mohol byť v egyptskej oáze Siwa, v Alexandrii, ale takisto v Uzbekistane a dokonca i v severnej Austrálii.

Profesor histórie a archeológie na cyperskej univerzite Theodoros Mavrogiannis je presvedčený, že vojvodca leží práve v Amfipolise. Určite aspoň jeho najvernejší generáli a priatelia. Možno aj „poľný milenec“ Héfaistión. Hrobku pre vojvodcu dal podľa dobových údajov pod horou Casta zriadiť generál Alexandrovho vojska Ptolemaios. Historička Olga Palaglia však tvrdí, že hrobka nepochádza z čias macedónskeho vládcu, ale z rímskych čias. To všetko iba prispieva k neistote, kto v hrobke skutočne leží a aké objavy archeológov ešte len čakajú.

Do hrobky a priľahlých stavieb nachádzajúcich sa približne 3 a pol metra pod úrovňou zeme vstupujú vedci len veľmi pomaly. Cieľom je nič nepoškodiť, nestratiť artefakty, ktoré by mohli sťažiť identifikáciu v laboratóriách. Je zaujímavé, že odkryté sochy ako macedónsky lev, postavy bojovníkov a iných umeleckých diel majú momentálne druhoradý význam. Z historického hľadiska však majú nesmiernu a nevyčísliteľnú hodnotu. Pátranie po tom, kto všetko sa nachádza v hrobkách a kamenných stavbách, ktoré sa postupne odkrývajú, bude ešte napínavé. Grécka vláda zriadila špeciálny tím, ktorý má finančne a materiálne podporovať archeológov. Nedávno sa objavili informácie, podľa ktorých by v hrobke mohli byť aj manželka vojvodcu Roxana a jej syn. Oboch zabil po Alexandrovej smrti jeden zo samozvancov Cassander, ktorý si po vojvodcovej smrti rozdelil s inými bojovníkmi ríšu a neskôr medzi sebou viedli viacero krvavých vojen o udržanie moci.

objavili-archeologovia-naozaj-hrob-alexandra-velkeho.jpg

Ani Katerina Peristeri však nepredpokladá, že by v niektorej hrobke mohli nájsť pozostatky tela Alexandra Veľkého. Podľa nej každý senzačný nález treba vždy brať s rezervou. „Nie každý má také šťastie ako Heinrich Schliemann v sedemdesiatych rokoch devätnásteho storočia, ktorý bol takisto archeológ amatér, keď našiel navzdory skeptikom a posmievačom bájnu Tróju. Veril Homérovi, že vo svojom epose Iliada presne opísal bájnu Tróju aj miesto, kde sa nachádzala, rovnako ako my veríme Héfaistiónovi. Máme na to svoje dôvody.“

Opatrnosť gréckych archeológov je opodstatnená. Pracujú s „materiálom“, ktorý nemá dátum ani miesto výroby či vzniku. Pracujú nie iba s písomnými dobovými zápismi, ale skôr s dohadmi, predpokladmi a v nemalej miere i s intuíciou. Neraz je veľký objav dielom náhody a treba ho vždy brať s rezervou. V roku 2003 archeologička Joan Fletcher s veľkou slávou oznámila, že objavila múmiu staroegyptskej kráľovnej Nefertiti. Joan sa stala slávnou, vystupovala v televízii, nakrútili o nej dokumentárny film a písali ako o „Schliemannovi v sukni“. Egypťania potom urobili na univerzite Ain Šams v Káhire podrobný rozbor nájdeného tela kráľovnej. Po niekoľkých týždňoch bolo všetko jasné – údajná Nefertiti je muž.

Niečo podobné sa stalo aj v susednom Česku. V roku 2005 v Dolných Měcholupoch našli sošku zobrazujúcu údajne bohyňu Anahitu pochádzajúcu z čias sťahovania národov. Išlo o senzačný objav. Onedlho sa však prišlo na to, že je to soška Madony, ktorú vyrábal miestny remeselník. Keďže sa nepredávala, hodil ju na kopu odpadkov. Tú potom odviezli v kontajneri na miesto, kde pracovali archeológovia. Tí onedlho oznámili úžasný nález.

Gréckym archeológom podobné trapasy určite nehrozia. Našli skutočne niečo, čo má nevyčísliteľnú historickú hodnotu. Katerina Peristeri o svojej práci hovorí: „Je to, akoby ste sledovali napínavý triler. Nikdy neviete, čo bude nasledovať. V tom je naša práca jedinečná a zaujímavá. Nemôžem tvrdiť, že sme objavili hrob slávneho vojvodcu. Bolo by to neseriózne. Určite sú to však fragmenty pochádzajúce z obdobia jeho vlády a krátko po jeho smrti. Čaká nás ešte veľké dobrodružstvo.“

V každom prípade táto oblasť skrýva množstvo historických pokladov. Ako to bolo napríklad v roku 1977, keď vo Vergine našli neporušený hrob otca Alexandra Veľkého Filipa II. alebo jeho nástupcu Filipa III.

zdroj: www.zivot.cas.sk

amfipolis_tomb_.jpg

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.