Choď na obsah Choď na menu

Egyptský tím tvrdí: Je to Hatšepsovet!

26. 10. 2011

hatshepsut-mummy.jpg

Na základe testov DNA vedci potvrdili objav múmie slávnej staroegyptskej faraónky Hatšepsovet. Aspoň to tvrdia egyptskí odborníci, ktorí porovnali zub zo špeciálnej pohrebnej schránky faraónky s pozostatkami ženy uloženými v káhirskom múzeu. Múmiu vykopali v Údolí kráľov už v roku 1903, ale nevedelo sa, komu ju priradiť. Viacerí egyptológovia teraz krútia hlavami. Nezdá sa im to najmä preto, lebo má neobyčajne širokú hruď, čo by skôr zodpovedalo dojke ako kráľovnej. Činorodý generálny tajomník Najvyššej rady pre staroveké pamiatky Záhí Hawáss však tvrdí, že je to stopercentne Hatšepsovet a vyhlásil, že ide o najvýznamnejší nález od objavenia Tutanchamóna v roku 1922. Vyvolal tak novú senzáciu, ktorá nepochybne prispeje Egyptu k zvýšeniu turistického ruchu.

Údoliu Nílu vládli iba štyri ženy. Hatšepsovet však ako jediná viedla krajinu v zlatom veku dejín, keď Nová ríša prežívala obdobie nevídaného rozmachu.

Pretože zaužívané ceremónie nepočítali so ženou na tróne, nechala sa titulovať ako kráľ, hovorila o sebe v mužskom rode, nosila pánske šaty, dokonca je zobrazovaná aj s božskou briadkou. Napriek tomu všetkému panovala inak ako jej mužskí predchodcovia i nasledovníci. S jedinou výnimkou pri zabezpečovaní južných hraníc v Núbii neviedla nijakú vojnu. Jej hlavným poradcom sa nestal, ako bolo zvykom, generál, ale architekt Senenmut (hlavný učiteľ jej dcéry, mnohí sa domnievajú, že bol aj jej milencom). A tak sa Hatšepsovet pustila do veľkorysého budovania. Pričinila sa o rozkvet centra ríše Téby. V Amonovom chráme v Karnaku sa z tých čias zachoval aj obelisk z asuánskej ružovej žuly. So svojimi takmer 30 metrami je najvyšší v Egypte.

Za najväčší architektonický skvost sa právom pokladá Hatšepsovetin zádušný chrám v Dér el-Bahrí na západnom brehu Nílu oproti Karnaku, ktorý sa najmä vďaka poľským reštaurátorom opäť zaskvel v plnej nádhere.

Kráľovná podporovala výstavbu zavlažovacích zariadení, ťažbu v baniach a lomoch, rozvoj kovovýroby. V zahraničnej politike sa správala podľa zásady, že s blízkymi i ďalekými krajinami je lepšie obchodovať ako bojovať. A tak zorganizovala niekoľko veľkých obchodných výprav do tajomného Puntu a na Krétu. Založila aj prvú zoologickú záhradu na svete.

Pravda, spočiatku to nemala jednoduché. Aby sa dostala k moci, musela použiť aj ženské zbrane. Po smrti otca Tutmosa I. v roku 1492 pred naším letopočtom sa vydala za nevlastného brata Tutmosa II. Pretože s ním mala iba dve dcéry a jeho syn s vedľajšou manželkou nebol plnoletý, ujala sa po faraónovej smrti sama moci. Z trónu však neodišla plných 22 rokov. To jej následník Tutmos III. nikdy neodpustil. Hoci bola aj po smrti stále uznávaná, po čase prikázal zničiť jej hrobku, odstrániť jej meno a portréty zo všetkých stavieb. Kamenári však neboli dôslední, a tak sa Hatšepsovet nepodarilo celkom vymazať z dejín. Od roku 1960 sa dokonca jej meno ocitlo aj vo vesmíre. Podľa faraónky pomenovali planétku s číslom 2436.