Choď na obsah Choď na menu

Egyptské múmie v zbierkach múzeí na Slovensku

26. 10. 2011

Smrť svoju robotu občas „odflákne“ a notoricky známe biblické tvrdenie, že sme iba prach a v ten sa aj obrátime, zrejme neberie doslovne. Niekedy jej v tom pomôže príroda a vtedy sú ľudia náchylní veriť na zázraky, inokedy sa tomuto prirodzenému procesu cielene postavia do cesty skúsené ruky balzamovačov.

Ak vás očarila história Egypta a dokonalá práca tamojších balzamovačov, nemusíte preto nutne merať dlhú cestu. Niekoľko egyptských múmií máme aj na Slovensku.

Gemersko malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Obrázok

V Gemersko-malohontskom múzeu si návštevníci radi prezrú múmiu ženy. Zomrela na chorobu podobnú dnešnej osteoporóze

V roku 1910 daroval rimavskosobotský advokát István Munkácsi-Sűtő múzeu v Rimavskej Sobote egyptskú múmiu. Doviezol si ju koncom 19. storočia zo svojich ciest po Egypte. Múmie boli v tom období obľúbeným suvenírom šľachticov cestujúcich po svete. Nikto sa ich nebál - povery o kliatbach narušiteľov pokoja mŕtvych sa rozšírili až po tom, ako v roku 1922 objavila expedícia financovaná lordom Carnarvonom Tutanchamónovu hrobku a mecenáš krátko nato zomrel. Naopak, múmie, presnejšie ich vnútro, používali európski lekárnici už stáročia ako lukratívny liek. Vyrábala sa z nich aj hnedá farba pre umelcov, takzvaná capuut mortum, a ktosi z nich údajne v Amerike vyrobil dokonca prvý baliaci papier. Múmia v Gemersko-malohontskom múzeu sa volá Tasheritnetiak, pochádza z pohrebiska Abusir el Melek. Mumifikovaná žena žila niekedy medzi rokmi 1078 až 664 pred naším letopočtom. Patrila k strednej vrstve a dožila sa na tú dobu úctyhodného veku, podľa vedcov minimálne päťdesiat, no možno až sedemdesiat rokov.

Z röntgenových snímok vyplýva, že mala chorobu, podobnú dnešnej osteoporóze. Na bohato zdobenom sarkofágu z figového dreva je napísané: „Kráľ dal obeť Urisev, pán Zedu, náčelník obyvateľov Západnej ríše. Veľký boh, pán mesta Abusir-El-Melek (názov je napísaný v arabskom znení) dal ako obete býka, husi, piva, chleba, šiat, kadidla, myrhy a všetky dobré a čisté veci, ktorými sa živí boh...". Egyptská múmia ženy opradená rúškom tajomstva neustále láka návštevníkov múzea. Stále vyzerá rovnako, ako keď ju kedysi v starovekom Egypte vložili do sarkofágu.

Kaštieľ v Betliari

Obrázok

V múzeu Betliar leží pod sklom múmia malého dieťaťa, ktoré mumifikovali kartonážou. Hneď vedľa ju stráži Amonov kňaz, zomrel vo veku tridsať až štyrdisať rokov

Egyptské múmie majú aj v Betliari. A to rovno dve - Amonovho kňaza a dvojročné dieťa. Pravdepodobne ich z Afriky priviezol gróf Emanuel I. Andráši v roku 1850, aby si nimi, ako bolo vtedy zvykom, ozdobil príbytok. Na základe fragmentu na sarkofágu sa kňaz volal Nebej alebo Nepte, žil v období 18. dynastie niekedy medzi rokmi 1580 - 1310 pred naším letopočtom a zomrel vo veku 30 až 40 rokov. Múmia dieťaťa je mladšia, z 3. alebo zo 4. storočia nášho letopočtu, a mumifikovaná odlišným spôsobom, takzvanou kartonážou, keď sa namiesto ovínadiel použila drvina z plátna alebo papyrusu.

Ďalšie dve hodnotné múmie má vo  svojom depozite Prírodovedné múzeum Slovenského národného múzea v Bratislave. Jednou z nich je pravdepodobne muž, ktorý zomrel vo veku okolo 30 rokov. Druhou je tiež muž v približne v rovnakom veku. Tomu pri balzamovaní nahradili ľavú ruku drevenou protézou a pravdepodobne omylom má 6 prstov.

zdroj: net

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.