Choď na obsah Choď na menu

Taliansko - Paestum a kláštorný súbor v Padule (Certosa di San Lorenzo)

taliansko---paestum-a-klastorny-subor-v-padule--certosa-di-san-lorenzo-.jpg

Gréci založili Paestum ako Poseidóniu, hrdé mesto s fórom na rozlohe 150 × 57 m. Atenin chrám postavili v dórskom slohu

„Aké príjemné boli prechádzky vo vašich bujných lesoch a na pláži! Koľko potešenia mi spôsobili diskusie s priateľmi, ktoré sme viedli zvyčajne v tieni Porta Rosa alebo pri Aténinom chráme!“ so smútkom napísal Gaiovi Trebatiovi Testovi do Velie rímsky konzul a filozof Marcus Tullius Cicero krátko predtým, ako ho zavraždili. Cicero by bol dnes žil podistým radšej tam, kde trávieval prázdniny, ako v Ríme, kde sa všetko vyvinulo k horšiemu. K napísaniu listu „veľmi učenému priateľovi“, ktorý obchodoval s Afrikou a Korzikou, podnietil Ciceróna jeden sen: „Sníval som o tom, že Rimanom sa konečne podarí vytvoriť podobné politické inštitúcie, aké máte vy, a filozofi sa budú tešiť takému veľkému uznaniu ako u vás.“ Nikto sebecky neintrigoval proti štátu, mládež horlivo študovala, nevestince sa vyprázdňovali, „uspokojovanie niektorých požiadaviek sa uskutočňovalo slobodne a bez finančných machinácií.“ Na konci tohto sna o dokonalom demokratickom spoločenstve sa objavilo more. Ako Cicero píše, až vtedy pochopil, že to nebol sen o Ríme, ale o Velii.

Filozofi a vzorní vládcovia sú dnes vzácnosťou aj v tejto oblasti. Velia, antická Elea, je v súčasnosti pôsobivým náleziskom vykopávok v Národnom parku Cilentoo a Vallo di Diano, hoci nepúta pozornosť širokej verejnosti. Z pohľadu znalcov Talianska je nepochopiteľné, že park napriek neobyčajnému prírodnému a kultúrnemu bohatstvu nie je (ešte) veľmi známy. Azda to súvisí s nesmierne veľkým množstvom pozoruhodností na Apeninskom polostrove alebo so vzdialenosťou od príťažlivého Ríma a Neapola. Inde by bol Kláštor Certosa di San Lorenzo, známy aj ako Padulská kartúza, turistickou atrakciou prvej kategórie, dnes sem však zablúdi veľmi málo návštevníkov.

taliansko--paestum-a-klastorny-subor-v-padule--certosa-di-san-lorenzo---2-.jpg

Kartúza v Padule je považovaná za najväčší juhotaliansky kláštor

V najväčšom juhotalianskom kláštornom komplexe sa nachádza 320 izieb a siení. Habsburský cisár Karol V. tu prežil kus života na cestách po svojej obrovskej ríši. Roku 1534 mu tu údajne pripravili omeletu z tisíc vajec. A zdá sa, že správy o ďalších hostinách v obrovskej kuchyni presahujú hranicu vierohodnosti. Nepatria azda kartuziáni k zdržanlivému a meditatívnemu rádu, ktorý svojich členov zaväzuje k mlčanlivosti a skromnosti? Hoci je to tak, Padulská kartúza má mimoriadne postavenie, lebo v nej žili a modlili sa synovia z bohatých rodín. Cely v barokovej budove pripomínali kniežacie apartmány s vlastnou záhradkou alebo lodžiou. V refektári povzbudzovalo chuť mníchov do jedla nielen predčítanie textov, ale aj nástenná maľba: „Svadba v Káne Galilejskej“. Pri pohľade na svadbu, pripomínajúcu svadbu na kráľovskom dvore, je takmer nepredstaviteľné, že raz sa minie víno a hostiteľ Ježiš použije zázrak, aby zabránil blamáži.

Neďaleko národného parku sa nachádza známe antické nálezisko Paestum. Po rozsiahlom výrube lesov, klimatických zmenách, zbahnení pôdy a výskyte malárie mesto upadlo do zabudnutia. Pre nasledujúce generácie ho vrátili do života až výstavba cesty v 18. storočí. Najväčšiu chrámovú stavbu Paestume postavili v polovici 5. storočia pred n. l. v dórskom slohu. Chrám bol síce zasvätený žiarlivej Hére, manželke Dia, otca bohov, ale označovali ho ako Poseidónov chrám. Boh, ktorý dokázal rozbúriť či upokojiť more, musel byť na tomto mieste neďaleko pobrežia všemocný: na najlepšie zachovanej kamennej platni na hrobe je vyobrazený muž, ktorý skáče do vody elegantnou hlavičkou z veže. Podľa známej interpretácie symbolizuje tento skok rozlúčku s pozemským životom a odchod na druhý svet.

Paestum a kláštorný súbor v Padule (Certosa di San Lorenzo)

Mapa

KULTÚRNA PAMIATKA: Národný park Cilento s krasovým krajom Alburniského pohoria s jaskyňami Castelcivita a Pertosa; zrúcaniny chrámov v Paestume ako „bazilika“, Poseidónov či Neptunov chrám a Aténin či Cererin chrám, ako aj Hérina svätyňa „Sacello Sotteraneo“ a fórum o rozlohe 150 × 57 m; zrúcaniny vo Velii, antické mesto Elea pri Pertose, kedysi sídlo „elejskej školy“, o. i. Xenofana a Zenoma; kláštorný súbor v Padule (Certosa di San Lorenzo)

KONTINENT: Európa

KRAJINA: Taliansko, Kampánia

MIESTO: pohorie Cilento, východne od Salernského zálivu; Paestum juhovýchodne od Salerna; Velia, severozápadne od Ascey; Padula, juhovýchodne od Teggiana

NA LISTINE UNESCO: 1998

VÝZNAM: významné miesta klasickej antiky a oblasť kultúrnej antiky a oblasť kultúrnej výmeny medzi Veľkým Gréckom (Magna Graecia) a Etrúriou a Lukániou

Z HISTÓRIE: okolo r. 650 pred n. l. založenie Paestum, vtedy sa volalo Posedónia, 540 pred n. l. Elea (Velia) obchodné centrum gréckych Fókov, 273 pred n. l. Paestum je rímskou kolóniou, 1360 založenia kláštora v Padule, 1690 výstavba krížovej chodby kláštora v Padule, 1899 prvé vykopávky vo Velii, 1954 odkrytie podzemnej Hérinej svätyne v Paestume, 1989 odkrytie „klubového zariadenia lekárov z Velie“

Zdroj: kniha POKLADY SVETA  - Kultúrne pamiatky a prírodné krásy na zozname UNESCO

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.