Choď na obsah Choď na menu

Taliansko - Archeologické náleziská v Pompejach a Herculaneu

taliansko---archeologicke-naleziska-v-pompejach-a-herculaneu.jpg

V staroveku boli ľudia presvedčení, že Vezuv je vyhasnutá sopka. Výbuch roku 79 n. l. však dokázala zdrvujúci opak. Sopka je aktívna dodnes, pôsobí preto trocha zvláštne ako kulisa pre turistov, ktorí sa so samozrejmosťou prechádzajú po znova odkrytých pompejských uliciach

Talianska čižma s antickou mestskou kultúrou, ktorú výbuch vulkánu pochoval pod lávou a popolom. Mestečko v centre neapolskej oblasti s textilným a potravinárskym priemyslom, ale napriek tomu s veľkým počtom nezamestnaných, biskupské sídlo a pútnický kostol. To všetko sú Pompeje, mesto, ktorému sa pred dvetisíc rokmi vodilo oveľa lepšie. Ako rímske provinčné mesto na križovatke významných obchodných ciest zažili Pompeje obdobie veľkého rozmachu aj vďaka vinohradníctvu a výrobe oleja. Len o jedno desaťročie neskôr počas opätovnej výstavby po zemetrasení, ktoré tu nebolo nijakou zvláštnosťou, zažilo toto miesto ďalšiu katastrofu, čo znamenalo jeho úplný koniec. Hoci je to paradoxné, práve to mu zabezpečilo nezvyčajnú slávu v ďalšom živote, nielen v spomienkach celého sveta.

Niektoré časti mesta, znova odkryté spod vrstvy popola a zeminy, možno zažiť celkom konkrétne: návštevníci sa túlajú po uliciach, idú do obchodov a štýlových obytných domov, kde obdivujú vkusné dekorácie alebo cit, s akým na freskách okolo vchodov do bývalého nevestinca kedysi vyobrazovali ľúbostné hry bez falošnej kŕčovitosti. To, čo sa z nádherného mesta zachovalo, umožňuje človeku podniknúť pôsobivé putovanie v čase. Ohromení návštevníci si azda až pri prudkom skoku do antiky uvedomia, čo všetko sa tu zničilo. Mimoriadne pôsobivý je pohľad na to, čo sa v okamihu zániku zakonzervovalo. Hoci táto prikrývka priniesla mnohých ľuďom smrť, zabránila prirodzenému rozpadu hmotného prostredia a zastavili ho. Plínius Mladší sa stal očitým svedkom chvíle, keď popol, láva a pemza pochovali Pompeje. Zažil okamih, keď „mnohí ľudia dvíhali ruky k bohom, hoci takmer všetci boli presvedčení, že bohovia prestali existovať“. Katastrofu nepribližuje len detailná kronika, ale pod prikrývkou s hrúbkou až sedem metrov, ktorú odstránili v polovici 18. storočia, sa okrem architektúry a umenia zakonzervovali aj hrôzostrašné výjavy ľudského utrpenia. Plastické zábery týchto okamihov sa objavili, až keď vedci odkryli náleziská a dutiny so stvrdnutou lávou vyplnili sadrou. Získali presné odtlačky ľudí, zasiahnutých krutým osudom, ktorí sa pod vrstvou popola zadusili horúcimi sírovými výparmi, ale ich láva prikryla v okamihu smrteľného prekvapenia či v zúfalej obrane.

taliansko--archeologicke-naleziska-v-pompejach-a-herculaneu--2-.jpg
 
Pozostatky Apolónovho chrámu

Via dell´Abbondanza je najdlhšia ulica v tomto rímskom provinčnom meste a kedysi bola aj najrušnejšia. Na „Ulici hojnosti“ s obchodmi a predvolebnou reklamou na stenách domov zanechali kolesá kočiarov hlboké stopy na čadičovej ceste. Také niečo, samozrejme, nemôžu urobiť dva milióny turistov ročne. Pre superintendanta Piera Giovanniho Guzza sú davy návštevníkov napriek tomu nočnou morou: „Štyri milióny nôh!“ Hlavný strážca Pompejí chce v budúcnosti zohnať viac peňazí na dozorný personál, reštaurovanie odkrytých zón, ktoré inak rapídne chátrajú, a na pokračovanie vo vykopávkových prácach aj s pomocou súkromného financovania. Z mesta na ploche približne 90 futbalových ihrísk sú doposiaľ odkryté dve tretiny a len jedna pätina z toho je sprístupnená návštevníkom. Tí sa zhromažďujú najmä pri najznámejších pamiatkach. So závisťou sa pozerajú na kvalitu bývania v reprezentačných domoch, napríklad vo „Faunovom dome“, nazvanom podľa pôvabnej sochy fauna. Keď sa v „Dome Vettiovcov“ zhromažďuje veľké množstvo návštevníkov, archeológovia sa obávajú zničenia vzácnych nástenných malieb. Tie predsa neboli určené na to, aby slúžili na večnosť, ale len pre jednu generáciu obyvateľov domu. Keď vedci odkryjú nové plochy a po zreštaurovaní sprístupnia ďalšie, bude to mať niekoľkonásobný význam: poslúži to vede a uspokojí zvedavosť návštevníkov. A pri ich väčšom rozptyle po meste sa zníži aj zaťaženie sprístupnených pamiatok. Ďalšiemu zániku Pompejí treba rozhodne zabrániť.

Archeologické náleziská v Pompejach a Herculaneu

Mapa

KULTÚRNA PAMIATKA: Pompeje, nachádza sa tu napr. Forum triangulare, „Menandrov dom“, 80 m dlhý a 35 m široký „Faunov dom“, „Dom Julie Felixy“, Herculaneum, kde sa o. i. nachádza vyše 150 nálezov kostier (1980), „Dom s mozaikovým átriom“, ako aj výborne zachované fresky vo Villa Oplontis v Torre Anmunziata

KONTINENT: Európa

KRAJINA: Taliansko, Kampánia

MIESTO: Pompeje a Herculaneum, juhovýchodne od Neapola

NA LISTINE UNESCO: 1997

VÝZNAM: pozoruhodný príklad dvoch „zaniknutých“ miest raného rímskeho impéria poskytujú komplexný obraz života v provinčnom meste v 1. storočí pred n. l.

Z HISTÓRIE: okolo r. 600 pred n. l. založenie Pompejí, 80 pred n. l. za Lucia Cornelia Sullu Pompeje ako rímska kolónia a pravdepodobne výstavba amfiteátra s rozlohou 136 × 104 m, 63 Pompeje postihlo ničivé zemetrasenie, 24. 8. 79 Pompeje a Herculaneum zasypané pri výbuchu Vezuvu, 1738 prvé vykopávky z poverenia bourbonského kráľa Karola III., 1861 výstavba antikvária na uloženie nálezov z vykopávok, 1869 začiatok systematických vykopávok, 1943 spojenecké bojové lietadlá omylom uskutočnili nálet na Pompeje, 1980 zemetrasenie poškodilo odkrytú budovu, 1998 otvorenie chodníka pri mestskom múre medzi Porta Nola a Porta Nocera

Zdroj: kniha POKLADY SVETA  - Kultúrne pamiatky a prírodné krásy na zozname UNESCO

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.