Choď na obsah Choď na menu

Španielsko - Prehistorické skalné maľby vo východnom Španielsku

spanielsko---prehistoricke-skalne-malby-vo-vychodnom-spanielsku.jpg

Na skalných maľbách Levanty je pôsobivo zobrazený pohyb postáv, napríklad tancujúce ženy s rytmickým pohybom bokov

Na mnohých miestach východného pobrežia španielskeho Stredomoria sa naskytne jedinečný pohľad do života prehistorických ľudí tzv. španielskej Levanty. Prvý raz sa o nej zmienil na začiatku 17. storočia básnik Lope de Vega, ale vtedy to nevzbudilo nijakú zvláštnu pozornosť. Aj na začiatku 19. storočia nadšení laici z východošpanielskeho pobrežného pásu Levanty podávali správy o skalných obrazoch, odborné kruhy ich však nebrali na vedomie.

Juan Cabré zverejnil roku 1907 nálezy malieb s motívom jeleňov v Calapatá. Keď abbé Breuil, ktorý bol už vtedy v Španielsku známy, s Hugom Obermaierom a španielskymi výskumníkmi P. Serranom a F. de Motosom uverejnil v odbornej tlači články o skalných obrazoch Levanty, vedelo sa o vyše stovke nálezísk skalných obrazov. Rok po tom, čo Cabré zverejnil svoje nálezy, našli sa maľby v El Cogul a roku 1924 Eduardo Hernández Pacheco publikoval nálezy v Cueva de la Arana (Valencia).

Nepravidelná štruktúra kameňa spôsobila, že skalné obrazy španielskej Levanty nedosahovali takú kvalitu ako jaskynné umenie z mladšej kamennej doby, ktoré možno datovať do obdobia od roku 40 000 do roku 10 000 pred n. l. Majú podstatne živšie námety ako vyobrazenia fransko-kantábrijského umenia skalných obrazov. Ich výpovedná sila sa vyznačuje svojským dynamickým štýlom, v ktorom neznámi „umelci“ používali jednoduché štylizované vyobrazenia, aby dokumentovali všedný deň lovcov a zberačov rastlín, ale aj prvých roľníkov a chovateľov dobytka.

spanielsko--prehistoricke-skalne-malby-vo-vychodnom-spanielsku--2-.jpg

Poľovník s kopijou skláňajúci sa k zemi, akoby skúmal stopu šelmy

Skalné rytiny boli väčšinou len akýmsi náznakom, skicou, návrhom, ktoré sa potom rozvíjali. Samotné maľby sú vytvorené od obrysov až po plnofarebné vyplnenie plochy jednoduchými štetcami alebo fúkaním farby. Bez použitia okra, oxidu železa, hematitu, oxidu mangánu, rumelky, kaolínu a dreveného uhlia by sa však nedali zrealizovať. Ako spojivo slúžila pravdepodobne voda, šťava z rastlín, krv, tekutý med, zvierací loj a živica. Viacfarebné obrazy sa vtedy nerobili: nálezy diel v súčasnosti, ktoré sa vyznačujú kombináciou niekoľkých farieb, vznikli neskorším premaľovaním.

„Umenie Levanty“ nemá obdobu, nemožno ho porovnávať s „umeleckými dielami“ zo staršej kamennej doby, hoci práve v nej treba hľadať vznik jeho koreňov. Podstata štylistickej jedinečnosti spočíva vo výraznom pohabe jednotlivých postáv a výjavov. Ako došlo k formálnej zhode s vyobrazeniam ľudských postáv v Afrike, zostáva doposiaľ nevyjasnené. Početné vedecké práce, uverejnené v Európe a zámorí, však s istotou dokazujú, že „umenie Levanty“ je dedičstvo raného národa poľovníkov v rámci uzavretej horskej oblasti. Lovecké výjavy, ktoré sa zachovali pod skalnými prevismi, mali byť pravdepodobne zhmotnením náboženských predstáv. Na týchto miestach sa zrejme konali obrady, kde sa zaklínalo zachovanie niektorých šeliem alebo úspešný lov. Prednostne sa premaľovali alebo dokončovali staršie obrazy, aby sa zabezpečilo pôsobenie magickej sily vyobrazených motívov na dlhší čas. Telá šeliem, na ktoré sa poľovalo, a neskôr aj telá domestikovaných zvierat sa „kreslili“ zboku, ale rohy, parožie a kopytá spredu.

Na skalných stenách sa pre nasledujúce generácie zachovali okrem „naturalistických malieb zvierat“ aj bojovníci zasiahnutí šípom, lukostrelci v bojovej pozícii, ba dokonca aj výjav popravy. Na skale je do najmenšieho detailu namaľovaný pavúk obkolesený muchami, človek, ktorého pri zbere medu napadli divé včely, a poľovník utekajúci pred raneným býkom. Hrozí, že tieto rané svedectvá „výtvarného umenia“ utrpia závažné škody vplyvom klimatických zmien a škodlivín v ovzduší, pričom nemožno zabudnúť ani na ich úmyselné poškodzovanie.

Prehistorické skalné maľby vo východnom Španielsku

KULTÚRNA PAMIATKA: viac ako 700 nálezísk tzv. „levantského skalného umenia“ z raného obdobia mladšej kamennej doby, najmä bojové a poľovnícke výjavy, ktoré zobrazujú mužov s lukom a šípom, ale aj tancujúce ženy a obrady; napr. muž s kopijou v skalnej jaskyni č. 1 v La Saltadora (Castellón) a (pravdepodobne) unikajúca laň z jaskyne č. 5 v Cinge de la Gasulla (Castellón); skalné kresby veľkosti 5-6 cm, ale aj 50-60cm

KONTINENT: Európa

KRAJINA: Španielsko, Katalánsko, Andalúzia, Murcia, Valencia, Aragón a kastílska La Mancha

MIESTO: severne od Murcie a západne od Alicante, juhozápadne od Valencie, severne od Castellón de la Plana, južne od Tarragony, západne od Teruelu

NA LISTINE UNESCO: 1998

VÝZNAM: najrozsiahlejšia skupina skalných kresieb v Európe, názorné svedectvo o kultúrnom vývoji na Pyrenejskom polostrove

Z HISTÓRIE: okolo r. 6000 pred n. l. prvé skalné maľby v tzv. levantskom štýle, 1903 objavenie prvých skalných kresieb na východe Pyrenejského polostrova, 1971-76 prvý systematický projekt fotografického dokumentovania skalných kresieb na miestach, ako je Albarracín, La Valltorta, El Cogul, Cingle de la Casulla, od r. 1992 výskumný zámer Centro de Estudios Históricos (Madrid) na digitalizáciu fotoarchívu španielskeho skalného výtvarného umenia

Zdroj: kniha POKLADY SVETA  - Kultúrne pamiatky a prírodné krásy na zozname UNESCO

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.