Choď na obsah Choď na menu

Španielsko - Jaskyňa Altamira

spanielsko---jaskyna-altamira.jpg

Zubor vedľa zubra sa tisne na strope hlavnej sály

Jeleň ručí, a predsa je ticho. Kôň zostal stáť. Laň s natiahnutou hlavou odbieha. Na zlomenej skale klusajú a stoja čierno-červené zubry. Je to stádo samcov a samíc v ruji? Treba ich chápať ako symbol plodnosti človeka? Dávajú nám naši predkovia prostredníctvom nich možnosť nazrieť do spoločenstva lovcov a zberačov, do svojej formy kultového uctievania?

Keď posledný muži, ženy a deti vyrazili z jaskyne Altamira na ďalšiu svoju púť, zanechali okrem obhryzených kostí zvierat, mušlí a popola z ohnísk jedinečné umelecké galérie so skalnými rytinami a farebnými skalnými kresbami, ktoré patria medzi najvýznamnejšie prehistorické svedectvá svojho druhu na celom svete. Zosuvu pôdy na vrchu Vispieres vďačíme za to, že bol vchod do jaskyne zasypaný a všetky zobrazenia zubrov, jeleňov a koní zostali štrnásť tisícročí nedotknuté. Až v 19. storočí to, čo príroda zakryla, odkryla ľudská ruka. Keďže obyvatelia údolia Santillana del Mar potrebovali doplniť zásobu kameňa na stavbu domov, lámali ho z kopca výbušninou.

Sedliak Modesto Cuvillas pri tom náhodou narazil na jaskyňu. O svojom objave informoval právnika a amatérskeho archeológa Marcelina Sanza de Sautuola, ktorý vlastnil dom v neďalekej dedine Puente San Miguel. Sanz de Sautuola skúmal Altamiru prvý raz v roku 1876, i keď bez výsledkov, čo by stáli za zmienku. Myšlienky na jaskyňu sa však už nemohol zbaviť. Azda niečo prehliadol? Hnaný zvedavosťou a archeologickým zanietením sa tam potichu o tri roky vrátil. Jedného dňa vzal so sebou svoju dcéru Maríu, ktorá ho sprevádzala do „prehistorickej temnoty“. Zrazu, v slabom osvetlení, dievča povedalo: „Pozri, otecko, maľované voly!“

Maríine voly boli zubry na hlavnej galérii jaskyne, stropné fresky, ktoré zobrazovali viac ako jeden a pol metra veľké kolosy. Divé zubry vznikli tak, že najprv ktosi vyryl obrysy, ktoré potom neznámi majstri vyfarbili uhlím a minerálnymi substanciami na čierno a červeno. Farebne verne namaľovali ohnuté rohy, ochlpené hlavy a predné časti. Plasticky vypracovali mohutné telá s vyvýšenými miestami pliec. V ostatných traktoch jaskyne k tomu pribudli motívy z tej istej a z predchádzajúcich epoch: ruky, kozy, vyryté hlavy laní, ako aj záhadné kresby uhlím a červené plochy. María objavila to, čo neskôr dostalo názov „Sixtínska kaplnka kamennej doby“. Tak ďaleko to však ešte nebolo.

spanielsko---jaskyna-altamira.jpg
 
Je takmer neuveriteľné, akú plastickosť dali zvieratám prehistorickí umelci - nečudo, že sa jaskynné maľby považovali za falzifikáty

Sanz de Sautuola rozšíril zvesť o svojom objave v článku a pripísal jaskynné maľby prehistorickým majstrom. Avšak ani vedci, ktorí sa nebránili najneuveriteľnejším objavom nechceli v tých časoch veriť archeológovi-amatérovi. Zdalo sa im nesprávne zaraďovať tieto vycibrené maľby na počiatky ľudstva. Až začiatkom 20. storočia, po objavení jaskynných malieb vo Francúzku, zavládla vo svete archeológov istota: Altamira je senzácia dejín umenia. Toto zadosťučinenie však prišlo pre prvého bádateľa Altamiry príliš neskoro, pretože Sanz de Sautuola bol už v tom čase mŕtvy.

Pre dnešných návštevníkov je cesta do Altamiry namáhavá a dlhá, hoci kantábrijské územie blízko pobrežia je veľmi dobre prístupné. Aby boli skalné maľby chránené pred vzdušnou vlhkosťou, do jaskyne môže vstúpiť len obmedzený počet ľudí – dvadsať denne. Medzi šťastných patria tí, čo trpezlivo čakali tri roky na povolenie od Výskumného strediska Altamira, aby mohli nazrieť do jaskyne.

Slabou útechou je múzeum a – podobne ako vo francúzskej jaskyni Lascaux – neďaleká napodobenina skalného umenia z roku 1999. Kuriozitou je, že deti do 12 rokov nesmú vstúpiť do originálnej jaskyne Altamira. Pri takýchto predpisoch by malá María de Sautuola nikdy nebola mohla obdivovať pozoruhodné skalné kresby. Keď totiž prvý raz uvidela zubry, mala iba deväť rokov.

JASKYŃA ALTAMIRA

Mapa

KULTÚRNA PAMIATKA: asi 270 m dlhá jaskyňa vo vápencovej hornine s prevažne 15 000 rokov starými skalnými kresbami a vymaľovanými a vyrytými postavami a znakmi; „Sala de pinturas“ („Jaskyňa malieb“) s rozmerom 9 × 18 m; farby z oxidu železnatého a krveľu, mangánu a drevného uhlia

KONTINENT: Európa

KRAJINA: Španielsko, Kantábria

MIESTO: južne od Santillana del Mar

NA LISTINE UNESCO: 1985

VÝZNAM: prehistorické jaskynné maľby predovšetkým z magdalénienu (15 500 (+/-700) do 9000 pred n. l.)

Z HISTÓRIE: 16 500 – 12 000 pred n. l. jaskyňa sa používala, 15 000 – 12 000 pred n. l. „Jaskyňa malieb“, 1879 objavenie skalných malieb; odborné archeologické kruhy ich naďalej odmietajú ako falzifikáty, 1902 podozrenie z falšovania bolo verejne odvolané, od roku 1977 prístup len pre malé skupiny

Zdroj: kniha POKLADY SVETA - Kultúrne pamiatky a prírodné krásy na zozname UNESCO

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.