Choď na obsah Choď na menu

Rakúsko - Kultúrna krajinná oblasť Hallstatt (Soľná komora)

rakusko---kulturna-krajinna-oblast-hallstatt--solna-komora-.jpg

Malebné mestečko Hallstatt sa rozprestiera na západnom brehu Halštatského jazera

Soľ konzervuje. V prvej polovici 18 storočia našli baníci pri práci v soľnej bani mŕtveho človeka, ktorý vyzeral, akoby zomrel iba pred niekoľkými dňami. V skutočnosti ležal na tomto mieste niekoľko storočí. K takému zisteniu vedci dospeli, až keď v Hallstatte objavili stopy keltských osídlencov, ku ktorým patril aj tajomný „muž v soli“. Obrovské pohrebisko začali odkrývať v prvej polovici 19. storočia a je to najvýznamnejšie prehistorické nálezisko na sever od Álp. Väčšina údajov o tejto epoche dejín ľudstva pochádza z tunajších rozsiahlych nálezov. Keltská kultúra, pomenovaná podľa rakúskej dedinky Hallstatt siahala od Francúzka po Balkán.

Už pred založením Ríma Kelti ťažili v horách Soľnej komory „biele zlato“ a založili na ňom svoju moc a bohatstvo. Za vyťaženú soľ kupovali jantár z oblasti Baltského mora, zbrane z južného Nemecka, bronzové nádoby z podunajskej oblasti, sklo zo severojadranského pobrežia a slonovinu dokonca až z Afriky. Kelti začali ako prví so systematickou ťažbou soli v idylickom horskom kraji plnom jazier okolo Dachsteinu. Boli pravdepodobne prvými prevádzkovateľmi soľnej bane na svete, ktorá doposiaľ funguje. So soľným hospodárstvom sa odvtedy spájajú nielen významné historické udalosti, ale predovšetkým všedný deň, kultúra, život a mentalita tunajších obyvateľov.

Po období úpadku v stredoveku prevzal baníctvo štát. Obyvatelia vtedy dostali tzv. soľné právo. Zabezpečovali sušenie, balenie, dopravu a predaj soli, ako aj prevádzkovanie vlastných dokov, aby prepravovali soľ vodnou cestou. Obce vznikali tam, kde bolo potrebné, napríklad v Gmundene spracovávali soľ a obchodovali, v Lauffene museli prekonávať kaskády pomocou povrazov, v Hallstatte žili baníci. Bez ťažby soli by istotne nevzniklo prvé diaľkové potrubie na svete, štyridsať kilometrov dlhé drevené potrubie z Hallstattu do Ebensee, popri ktorom dnes vedie veľmi pekná turistická trasa.

rakusko--kulturna-krajinna-oblast-hallstatt-dachstein---2-.jpg

Roku 1846 odkryli v dedine Hallstatt v údolí Salzbergu pohrebisko. Obdobie, v ktorom vznikla halštatská kultúra, dostalo názov podľa tejto obce – halštatská doba. Na obrázku je farebná litografia (hlinené vaňové hroby) s poznámkami k vykopávkam od Johanna Georga Ramsauera

Soľná komora priamo podliehala krajinským kniežatám a cisárskej finančnej správe, komore. Z toho je odvodený aj jej názov, soľ bola pre komoru mimoriadne hodnotným tovarom. Privilegovaní občania tvorili zvláštnu vrstvu a nikto z domácich nemohol bez potvrdenia z najvyšších miest opustiť Soľnú komoru. A naopak, bez povolenia sa tu nemohol usadiť nikto cezpoľný. Pred rokom 1861 neexistovalo nijaké spojenie medzi Gmundenom a obcami v Soľnej komore. Ešte roku 1890 sa do Hallstattu, „obce z pohľadnice“, dalo dostať len loďou alebo po horských cestách. Nemožno sa preto čudovať, že obyvatelia Soľnej komory boli dosť svojrázni.

Sú známi svojou nepoddajnosťou, a hrdosťou používajú priezviská ako Gamsjäger (lovec kamzíkov). Z čoho možno usudzovať, že ich predkovia boli pytliaci. Tri väčšinou protestantské dediny Hallstatt, Obertraun a Gosau v prevažne katolíckom Rakúsku nepodľahli protireformácii.

Veľkú zmenu zažil drsný kraj baníkov a drevorubačov v 19. storočí. Pri hľadení liečivých kúpeľov objavila šľachta tento kúsok zeme a minerálne soľné kúpele sem prilákali mnohých vznešených hostí. Medzi nimi bola aj arcivojvodkyňa Sofia, ktorú priviedla do týchto kúpeľov túžba otehotnieť. Liečivá sila tunajších prameňov jej podistým pomohla, pretože po dvoch potratoch sa rod Hasburgovcov konečne rozrástol a traja Sofiini synovia vošli do histórie ako „soľní princovia“. Prvorodený František Jozef I., budúci cisár, zostal verným svojim koreňom a kúpele Bad Ischl si vybral ako letné sídlo. Nielen jeho zásluhou, ale najmä vďaka soli, získala Soľná komora (Salzkammergut) svetovú slávu.

Kultúrna krajinná oblasť Hallstatt (Soľná komora)

Mapa

KULTÚRNA PAMIATKA: v tejto kultúrnej krajinnej oblasti sa približne na konci bronzovej doby (2000-800 pred n. l.) začala ťažba soli do hĺbky 330 m, pohrebisko s 3 000 hrobmi v údolí Salzbergu, v Hallstatte sa nachádza prehistorické múzeum, neskorogotický farský kostol Nanebovzatie Panny Márie, románska kostnica a soľná baňa na Salzbergu; Hohe Dachstein (2 995 m) a jaskyne

KONTINENT: Európa

KRAJINA: Rakúsko

MIESTO: Hallstatt a okolie, východne od Salzburgu

NA LISTINE UNESCO: 1997

VÝZNAM: tisíce rokov bola soľ základom pre život v oblasti

Z HISTÓRIE: 800-400 pred n. l. tzv. „halštatská kultúra“, 50-390 n. l. rímske osídlenie v obci Hallstatt-Lahn, 1311 trhové právo pre Hallstatt, 1504 návšteva cisára Maximiliána I. v Hallstatte, 1573 a 1616 objavenie dvoch prehistorických tiel baníkov, 1595 výstavba soľného potrubia z Hallstattu do Ebensee, 1680 cisár Leopold I. navštívil solivar, 1734 objavenie mŕtveho mužského tela z halštatského obdobia, ktoré sa zakonzervovalo v soli, 1846 objavenie pohrebiska s nálezmi ohnísk a ľudských kostí v obci Hallstatt, 1853 zasnúbenie cisára Františka Jozefa I. s Alžbetou; návšteva páru v Hallstatte. 1937 nálezy z obdobia laténskej kultúry (450 pred n. l.)

Zdroj: kniha POKLADY SVETA  - Kultúrne pamiatky a prírodné krásy na zozname UNESCO

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.