Choď na obsah Choď na menu

Grécko - Delfy, mesto zrúcanín (Apolónova svätyňa)

grecko---delfy--mesto-zrucanin--apolonova-svatyna-.jpg

Tolos zasvätený Aténe je podľa odborníkov jedno z najkrajších antických stavebných diel

Ak prekročí pohraničnú rieku Halys, zničí veľkú ríšu: túto veštbu delfskej veštiarne poslúchol kráľ Lýdie Kroisos v šiestom storočí pred . l. v nádeji, že zvíťazí nad znepriatelenými Peržanmi. Veštba sa splnila, ale inak, než predpokladal lýdsky kráľ, pretože pod veľkou ríšou sa myslela jeho vlastná, ktorú Peržania v boji porazili.

Takéto dvojzmyselnosti vo veštbách, ktoré oznamovali kňazi Apolónovej svätyne čiastočne vo veršoch, neboli zriedkavé. Konečné vysvetlenie a výklad slov sa ponechával na návštevníkov, pretože „pán, ktorému patrí veštiareň v Delfách, nič nehovorí a nič neskrýva, ale dáva znamenia“, ako to raz vyjadril grécky filozof Herakleitos. Túžba po takýchto znameniach, po usmernení a zaistení budúceho konania, bola veľká už aj v antike, a tak sa svätyňa vybudovaná na úbočí Parnasu rozvinula na najvýznamnejšiu veštiareň v Grécku. Súkromné osoby a posli z Korintu, z ostrovov Euboia a Rodos sem putovali hľadať radu. Za zriadenie dvojkráľovstva v Sparte možno tiež „poďakovať“ delfskej veštiarni rovnako ako za mohutný aténsky námorný útok, ktorý zničil perzské loďstvo pri Salamíne v roku 480 pred n. l.

Človek, čo kedysi hľadal radu, stúpal po svätej ceste k veštiarni, prechádzal okolo skupín sôch, obetných darov a pokladníc darovaných vďačnými návštevníkmi, ktoré zrejme mali demonštrovať aj ich slávu a moc. Zvyšky týchto stavieb – ako reliéf pokladnice zo Sikyónu, iónsky vlys pokladnice zo Sifna a pokladnicu Aténčanov – sa zachovali dodnes a dokumentujú vplyv vychádzajúcich z Delf, týkajúci sa dokonca aj kolonizácií a vojen, ústavných listín a zakladania miesta. Preto nečudo, že v priebehu stáročí sa viedla nejedna vojna o nadvládu nad svätyňou a poklady veštiarne sa stali cieľom mnohých pokusov o vydrancovanie.

delfy--apolonova-svatyna--2-.jpg
 
Priamo na Apolónov chrám (v pozadí) nadväzuje divadlo, kedysi dejisko "pýtijských hier", kvôli ktorým bolo dokonca vyhlásené "sväté prímerie"

Vlastné veštenie sa uskutočňovalo v Apolónovom chráme. V predsieni boli na stenách napísané výroky „siedmich mudrcov“ ako „Ničoho priveľa“ a „Poznaj sám seba“. Obrad samotného veštenia bol zrejme veľmi pôsobivým divadlom. Prosba sa najprv predniesla zvučným hlasom. Najvyššia kňažka Pýtia potom oznámila „Diovu vôľu“; sedela na trojnožke nad puklinou v zemi, z ktorej stúpali opojné pary a uvádzali vyvolenú do extázy. Dotýkala sa pritom takzvaného omfalu, kedysi Diom určeného stredobodu (pupka) sveta, priesečníka medzi nebom a Zemou. „Výklad“ a „preklad“ veštieb potom podávali kňazi svätyne mužského pohlavia. Vďaka týmto veštbám sa Delfy stali duchovným centrom gréckeho sveta a jeho ochrancovia disponovali nezanedbateľným vplyvom na kultúru a politiku v oblasti východného Stredomoria.

Podľa legendy sa v Delfách už od najranejších čias uskutočňovali pri vešteckom prameni kulty matky Zeme Gaie. Neskôr sa stal vlastníkom svätyne Apolóna tak, že zabil hada Pytóna, strážcu veštiarne. Avšak bez toho, aby úplne vypudil starý kult Gaie a jeho manžela Poseidóna, a aj boh Dionýzos si zachoval svoje miesto vo svätyni. Keď Apolón počas zimných mesiacov opustil svätyňu, usporadúvali sa dokonca slávnosti na počesť boha Dionýza.

Od samého začiatku sa na mieste veštiarne konali slávnosti na počesť Apolónovho víťazstva nad Pytónom, takzvané „pýtijské hry“, ku ktorým okrem gymnastických a hudobných pretekov neskôr patrilo aj uvádzanie tragédií. Na týchto slávnostiach sa zúčastňovali mestá z celého vtedajšieho gréckeho sveta, keď delfskí posli predtým v celej krajine vyhlásili „sväté prímerie“.

DELFY - MESTO ZRÚCANÍN

Mapa

KULTÚRNA PAMIATKA: Apolónov chrám s „delfskou veštiarňou“, divadlom, Kastalský prameň, gymnasion a svätyňa Atény Pronaios

KONTINENT: Európa

KRAJINA: Grécko

MIESTO: Delfy, na úpätí Parnasu, severozápadne od Atén

NA LISTINE UNESCO: 1987

VÝZNAM: „pupok sveta“, náboženské centrum a symbol gréckej antiky

Z HISTÓRIE: od 8. storočia pred n. l. uctievanie boha Apolóna v Delfách, 600-590 pred n. l. prvá vojna medzi Delfami a Krísou, 548 pred n. l. vybudovanie Apolónovho chrámu, po r. 478 pred n. l. bola postavená Stoa Aténčanov na uloženie trofejí z víťazstva medzi Peržanmi, 373 pred n. l. zemetrasenie a zničenie Apolóvho chrámu, 346 pred n. l. po štvrtej vojne sa Atény dostali po vplyv Filipa II. Macedónskeho, 330 pred n. l. za vlády Alexandra Veľkého dokončenie znovu vybudovaného Apolónovho chrámu, 191 pred n. l. dobytie Rimanmi, 394 n. l. Teodosius I. Veľký zakázal pohanské kulty, 1893 francúzski archeológovia začnú s vykopávkami, o. i. 5 000 stél s nápismi, 1903-06 rekonštrukcia pokladnice Aténčanov, 1938-41 čiastočná rekonštrukcia Apolónovho chrámu

Zdroj: kniha POKLADY SVETA  - Kultúrne pamiatky a prírodné krásy na zozname UNESCO

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.