Choď na obsah Choď na menu

Sýria - Zrúcaniny Palmyry

syria---zrucaniny-palmyry--1-.jpg

Veľká stĺpová cesta patrí k najkrajším architektonickým dielam v Palmyre

Keď v 7. storočí moslimskí Arabi vpochodovali do Palmyry, Mesta paliem, veľkolepé zrúcaniny tohto mesta-oázy im pripadali nevľúdne. Kto vytvoril tunajšiu pôsobivú architektúru s nespočetným množstvom stĺpov? Sotva majú na tom podiel ľudské ruky! Za staviteľa mesta je považovaný Šalamún, ktorému, ako je známe, stáli k dispozícii démonickí duchovia. Tento názor pretrvával až do 20. storočia. Keď panovník z východoarabského Kataru navštívil roku 1960 púštne mesto v zrúcaninách, archeológovia ani údaje z nápisov nemohli vyvrátiť jeho presvedčenie, že mohutné stavby sú dielom duchov.

Okolo roku 1620 taliansky priekopník vo výskume Orientu, Pietro de la Valle, znova objavil Palmyru pre západný svet. Mohutnosť zrúcanín privádzala neskôr ich návštevníkov k melancholickým úvahám. Napríklad francúzsky osvietenec Comte de Volney roku 1787 napísal: „Paláce kráľov sa stali príbytkom divých zvierat; stáda sa pasú na prahu chrámov a nečisté zvieratá obývajú svätyne bohov. Môže takto zaniknúť dielo človeka? Takto miznú ríše a národy?“

Oáza, Arabmi nazývaná Tadmur, bola od nepamäti výdatnou zásobárňou pitnej vody, čo umožňovalo život uprostred púšte. Za vlády bohatých obchodníckych rodín v 1. storočí pred n. l. sa z tohto uzla, kde sa križovali cesty karaván, stála púštna metropola. Karavány tiav dovážali do Palmyry tovar z Indie, arabských krajín i Číny a mesto opúšťali s tovarom pochádzajúcim z krajín rímskeho impéria. Dávky zavedené z výnosného obchodu napĺňali mešec „Palmového mesta“.

syria---zrucaniny-palmyry--2-.jpg

Pri pohľade na stavby, ako je tento vysoký tetrapylón na veľkej stĺpovej ceste, neprekvapuje, že až do 20. storočia mohli ľudia veriť v pomoc duchov pri výstavbe Palmyry

Veľké bohatstvo sa odzrkadlilo v prepychovej architektúre, ktorá vyrážala dych a v protiklade s okolitou púšťou ešte väčšmi zvyšovala čaro mesta. Roku 1917 nemecký archeológ Theodor Wiegand nadšený pohľadom na oázu vyslovil tieto slová: „Palmyra je najväčší heroický kraj, aký som v živote videl“. Najvýznamnejším stavebným dielom antického mesta bol Baalov chrám. Baal bol jedným zo starosýrskych bohov, označovaný za vládcu nebies. Okolo tohto obdivuhodného sakrálneho diela, ktorého výstavba trvala viac ako jedno storočie, bol postavený obrovský obvodový múr. Ten, kto cezeň chcel prejsť, musel ísť viac ako jeden kilometer. Uprostred svätého okrsku sa nachádzal pódiový chrám boha Baala obkolesený stĺpmi. Hoci architektúra chrámu bola vytvorená najmä podľa gréckeho vzoru, rituál zostal orientálny. Chrám bol zároveň prepojením Východu so Západom.

Veľká stĺpová cesta s oblúkovou bránou a tetrapylónom sa vyznačovala viacerými odchýlkami z priameho smeru, čím sa líšila od grécko-rímskej normy. Napriek používaniu klasických architektonických rádov pri plánovaní mesta Palmyrčania dodržiavali určitú otvorenosť. Chrámy zasvätené Nabu, mezopotámskemu bohu Múdrosti a písomníctva, alebo Baalovi-Šaminovi, boli osadené do gréckej uličnej siete. Nádherné studne, kúpele a divadlo boli miesta, kde ľudia trávili voľný čas podľa stredomorských vzorov. O rozšírenie kultúry mesta-oázy svedčí Diokleciánov tábor v západnej časti mesta. Uprostred vojenského územia s blokmi kasární, námestím na usporadúvanie prehliadok a vztýčenie zástav sa týčil chrám staroarabskej bohyne Allat.

Politická samostatnosť bola predmetom menšieho záujmu ako hospodárska samostatnosť Palmyry. Keď však kráľovná Zenobia vyhlásila odtrhnutie od Ríma a po úspešných vojenských výpravách sa jej podarilo rozšíriť ríšu do Egypta a strednej Anatólie, žiadala pre svojho syna titul cisára. Po jej žiadosti nasledoval protiútok Ríma: v auguste roku 273 bola Palmyra vyplienená a zničená a mocná vládkyňa odvlečená ako zajatkyňa do Ríma.

Nasledovali stáročia, sladkých driemot, až kým sa Palmyra na prelome 18. a 19. storočia nestala pútnickým miestom romantických cestovateľov a amatérskych archeológov.

Zrúcaniny Palmyry

Mapa

KULTÚRNA PAMIATKA: mesto v zrúcaninách na rozlohe 10 km2 situované v oáze, ktorá sa nachádzala v srdci sýrskej púšte, chrám boha Baala na pôdoryse 200 × 200 m, divadlo pochádzajúce zo začiatku 2. storočia, agora s rozlohou 84 × 71 m, antické zhromažďovacie námestie a trhovisko, viac ako 1 km dlhá a 11 m široká ulica so stĺporadím, Hadriánov Víťazný oblúk s bohatou reliéfnou výzdobou a Diokleciánove kúpele

KONTINENT: Ázia

KRAJINA: Sýria

MIESTO: Palmyra, na severovýchod od Damasku

NA LISTINE UNESCO: 1980

VÝZNAM: monumentálne zrúcaniny jedného z najvýznamnejších antických kultúrnych centier

Z HISTÓRIE: okolo 7000 pred n. l. dôkazy o osídlení z mladšej doby kamennej, 32 vysvätenie svätyne boha Baala, 129 návšteva cisára Hadriána, okolo 212 štatút Colonie, 269-72 rozmach palmyrskej ríše za kráľovnej Septimie Zenobie, 273 zničenie mesta na príkaz Aureliána, 274 pravdepodobná poprava Zenobie v Ríme, 297 zriadenie vojenského tábora, 4. storočie sídlo biskupa, okolo 1620 objavenie Talianom Pietrom de la Valle, 1721 zverejnenie prvej rytiny mesta v zrúcaninách od Fischera z Erlachu, architekta barokového cisára Karola VI.

Zdroj: kniha POKLADY SVETA  - Kultúrne pamiatky a prírodné krásy na zozname UNESCO

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.