Choď na obsah Choď na menu

Omán - Bat, pevnosť s al-Khutm a al-Ajn, mesto mŕtvych z bronzovej doby

oman---bat--pevnost-s-al-khutm-a-al-ajn.jpg

Hroby pripomínajúce včelie úle pochádzajú z takzvaného hafitského obdobia, datované do rokov 3500 až 2700 pred n. l.

Nech sú horské hrebene a vádí pohoria Chadžar v Ománe akékoľvek rozmanité a pestré, vždy znova narazíme na podobné, viac či menej dobre zachované zvyšky prehistorických stavieb. Tvoria ich okrúhle stavby, akési úle s kupolou a niekoľkými malými otvormi pri zemi, ktoré sú navrstvené z kamenných dosiek do výšky mužskej postavy. Niekoľko tisíc okrúhlych stavieb leží roztrúsených po neúrodných výbežkoch pohoria bez vegetácie a vnucujú otázku: Kto ich vybudoval, kedy a načo?

Najhustejšie nahromadenie týchto stavieb sa nachádza v oblasti medzi Batom, al-Khutmom a al-Ajnom. Zvyšky osídlenia z kamennej doby, základy vežových stavieb aj spoločné hroby v tejto oblasti predstavovali pre archeológov zaujímajú výzvu vyriešiť otázky o raných ľudských osídleniach.

Ich výskumy veľmi rýchlo ukázali, že ide o najväčšiu súvislú oblasť osídlenia a nekropolí z 3. tisícročia pred n. l. „Včelie úle“ sú formou pochovávania takzvaného hafitského obdobia z rokov 3500 až 2700 pred n. l. Vystriedali ich spoločné hroby nasledujúcej kultúry Umm-an-Nar nachádzajúce sa takisto pri Bate. Jeden a pol tisícročia prekvital život v tejto zdanlivo nehostinnej oblasti, potom sa zrazu znova strácajú všetky stopy ľudského osídlenia. Vznikli nové záhady: Čo podnietilo ľudí tých čias usídliť sa práve na tomto mieste? Z čoho žili? Prečo potom nečakane zase zmizli? Odpoveď na tieto otázky mala vyriešiť ešte jednu oveľa väčšiu archeologickú záhadu.

oman--bat--pevnost-s-al-khutm-a-al-ajn--mesto-mrtvych-z-bronzovej-doby--2-.jpg
 
Hoci neotesané kamene boli na seba navrstvené bez malty, hrobové stavby sú skonštruované tak zručne, že mnohé sa zachovali až dodnes

Celé desaťročia si odborný svet kládol otázku, odkiaľ vyspelé kultúry Mezopotámie a kotliny Indusu v treťom tisícročí pred n. l. získavali dôležité suroviny – medi. Hoci boli od seba ďaleko, mali ju z toho istého zdroja, ako vyplynulo z analýz nálezov medi priamo na mieste. Sumerské a akkadské klinopisné tabuľky síce píšu o lodiach, ktoré privážajú meď z krajiny za horizontom nazývanej Magan, ale kde presne by sa mala nachádzať táto povesťami opradená krajina, to nevedeli.

Kanadskí geológovia roku 1974 pri hľadaní nerastného bohatstva v pohorí Chadžar narazili na veľké množstvo stôp po ťažbe a spracovaní medi z dávnej minulosti. Potom sa v nemeckom múzeu baníctva v Bochume rozhodli uskutočniť päťročný výskumný projekt, ktorý sa začal tri roky po objavoch vedcov z Nového sveta. Z podrobného výskumu háld trosky navŕšených pri miestach ťažby medi vyplynulo, že v uvedenom období, predovšetkým však v časoch Umm-an-Nar, bolo vyrobených asi 4 000 ton medi, ktorá sa pre svoje znečistenie označuje ako čierna meď. Zloženie ománskej medi bolo identické s nálezmi v Ure a Sumeri, ako aj v oblasti kotliny Indusu, tým sa dokázalo, že Magan a Omán sú totožné a oblasť v okolí Batu bola podľa toho azda najdôležitejším osídlením na spojnici medzi ložiskami medi a pobrežím, odkiaľ sa meď ďalej dopravovala po mori.

Dovtedy, kým bol obchod s meďou výnosný, sa namáhavý život v tejto odlúčenej horskej oblasti zjavne vyplatil. Meď ako suroviny stratila svoj význam a po zániku Sumeru sa okolo roku 2000 pred n. l. trh s meďou zrútil. Prečo boli potom dlho obývané osady opustené, zostáva dodnes záhadou. Sotva to mohol spôsobiť len pomaly sa znižujúci odbyt medi.

Bat, pevnosť s al-Khutm a al-Ajn, mesto mŕtvych z bronzovej doby

KULTÚRNA PAMIATKA: stopy osídlenia a pohrebisko na okraji západného a východného pohoria Chadžar, pôvodne až do výšky 8 m navrstvené hroby v tvare včelieho úľa, o. i. 20 dobre zachovaných hrobových veží pri al- Ajne, ďalej pravouhlé zrúcaniny kamenných stavieb v Bate

KONTINENT: Ázia

KRAJINA: Omán

MIESTO: al-Ajn, Bat a al-Khutm severozápadne od Bahly, východne od Ibri

NA LISTINE UNESCO: 1988

VÝZNAM: dôležité stopy raného osídlenia a mesto mŕtvych z mladšej doby kamennej

Z HISTÓRIE: 4.-5. tisícročie pred n. l. pohrebiská, možno až, 3. tisícročie pred n. l. pohrebiská s hrobovou výbavou ako bronz a perly

Zdroj: kniha POKLADY SVETA  - Kultúrne pamiatky a prírodné krásy na zozname UNESCO

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.