Choď na obsah Choď na menu

Čína - Veľký čínsky múr

cina---velky-cinsky-mur.jpg

Nijaký horský chrbát nebol dosť vysoký, nijaká vzdialenosť dosť ďaleko: Veľký čínsky múr sa kedysi vinul cez krajinu pravdepodobne 6 000 kilometrov

Už v 3. storočí pred n. l. začal prvý cisár prebudovávať existujúce múry medzi práve dobytými kniežatstvami na systém opevnení proti kočovným národom na severe, ktorý bol v priebehu nasledujúcich storočí ešte rozšírený. Najprv sa obranný systém skladal zo zemných valov, navrstvených kameňov a drevených palisádových stien. Toto najdlhšie stavebné dielo na Zemi, ako ho vidia návštevníci dnes, pochádza z čias dynastie Ming, ktorá sa dostala k moci po víťazstve nad Mongolmi. Synovia stepi rozšírili v 13. storočí svoj vplyv na juh a na západ a ovládali šíre časti eurázijského kontinentu, skôr ako konečne na cisársky trón znovu zasadol Číňan. Preto vybodovali – a to nikoho neudivuje – mimoriadne solídne opevnenie proti týmto „barbarom zo severu“. To, že sa postupne vybudovali múry s rozlohou vyše 50 000 kilometrov, sa už dnes nedá potvrdiť.

Veľký čínsky múr mal slúžiť ako – „protibarbarská ochranná hrádza“, ktorá „Ríšu stredu“, ako nazývala sama seba, oddeľovala od vonkajšieho sveta a zabezpečovala severnú hranicu. Ale „synovia nebies“ sa neoddeľovali iba smerom von, ale aj smerom dovnútra múry obklopovali mestá a oddeľovali od seba mestské štvrte, zatiaľ čo každá rodina si obohnala dvor svojim vlastným múrom. Dokonca aj čínsky znak „čceng“ sa používa nielen na múr, ale aj pre miesto. V protiklade s „modrou“ južnou Čínou obrátenou k moru, dovnútra zahľadená „žltá ríša“, cisárska Čína zajatá sprašovou pôdou južne od múru, si vytvorila sebaizoláciu, z ktorej sa jej podarilo vymaniť len zriedkavo a s veľkými ťažkosťami.

Tak ako na mestských hradbách, vežiach a zvoniciach aj na Veľkom čínskom múre je iba vonkajšie obloženie z lomových kameňov, ktoré však môžu byť hrubé vyše metra. Medzipriestor bol vyplnený okruhliakmi, udupanou zemou a inými materiálmi. Určite na každého veľmi zapôsobí, keď sa dozvie, že aj vojaci, ktorí prišli pri výstavbe o život, robotníci alebo otroci, ktorí podľahli námahe na stavbe obrovského múru, boli použití ako materiál do výplne. Len hrdlačením státisícov ľudí, ktorí v každom ročnom období museli drieť holými rukami alebo jednoduchými nástrojmi, sa podarilo toto dielo tisícročia vôbec dokončiť.

velky-cinsky-mur--2-.jpg

Tam, kde kedysi hliadkovali vojaci ríše, alebo po dlažbe bežali kuriéri, dnes turisti obdivujú ohromné stavebné dielo

Vždy podľa profilu terénu, ktorému sa opevnenie optimálne prispôsobuje, múr vyrástol do výšky troch až ôsmich metrov. Od sedem metrov širokej základne sa múr navrchu zužoval na šírku až šesť metrov. Cimburie meralo zvonka dva metre, zvnútra jeden meter. Veže vzdialené od seba na dohľad sa týčili do výšky dvanásť metrov, skladovali sa v nich zbrane a munícia a strážiacim vojakom slúžili ako prístrešok.

Veľký čínsky múr však bol aj dôležitým komunikačným systémom. Vojaci sa na ňom pohybovali na koňoch oveľa rýchlejšie ako po okolitom neschodnom teréne. Okrem toho si cez deň zástavkami, v noci pomocou ohňa odovzdávali z veže do veže posolstvá. Z toho dôvodu sa aj v zázemí nachádzajú zrúcaniny signalizačných veží, ktoré udržiavali spojenie s pevnosťami ležiacimi ďalej vo vnútrozemí.

Veľmi ťažké je však odpovedať na otázku, aký dlhý je v skutočnosti Veľký čínsky múr, ktorý – pri správnom preklade z čínštiny – by sa vlastne mal volať „Dlhý múr“. Domnienky sa veľmi rozchádzajú, pretože v podstate išlo o systém múrov, ktorého rozsiahle časti sa rozpadli. Nedá sa odmerať ani z Mesiaca, pretože – napriek stále opakovanému tvrdeniu – odtiaľ ho nie je vidieť, hoci má také obrovské rozmery, pri pohľade z kozmu je iba tenučkou čiarou. Niektorí historici hovoria o desaťtisíc li, čo bolo o niečo viac ako päťtisíc kilometrov; väčšina bádateľov sa však dnes prikláňa k vyše šesťtisíc kilometrom – je to kolosálny symbol uzavretosti.

Veľký čínsky múr

KULTÚRNA PAMIATKA: obrovský obranný múr, pôvodne dlhší než 6 000 km, o. i. úseky múru prístupné pre turistov v priesmyku Ťü-jung pri Pa-talingu, severne od Pekingu, s takzvanou „Oblačnou terasou“ zo 14. storočia a signalizačnými vežami, ako aj 10 km dlhý úsek múru a 67 signalizačných veží, pri Ťin-šan-lingu kasárne, sklady a ďalšie zreštaurované úseky múru pri S’ ma-thaj a Mu-tchien-jü, mohutné obranné opevnenie s kedysi asi 2 500 strážnymi vežami

KONTINENT: Ázia

KRAJINA: Čína, provincie Kan-su a Chej-pej

MIESTO: severne od Pekingu s rozlohou od západnej časti provincie Kan-su až po Pachajský záliv

NA LISTINE UNESCO: 1987

VÝZNAM: najdlhšie obranné zariadenie na svete a symbol „Ríše stredu“

Z HISTÓRIE: okolo r. 220 pred n. l. za vlády cisára Čchin Š’chuang-ti (vládol od r. 221 do 210 pred n. l.) vybudovanie uzavretého obranného pásu proti útočníkom zo severu, 1345 vybudovanie „Oblačnej terasy“, je to miesto s tunelom a nápismi v sanskrte, tibetčine, mongolčine, ujgurčine, čínštine a tangutčine, 1368-1644 v období dynastie Ming najmohutnejšie obranné zariadenie na svete, 1957 zreštaurovanie časti Veľkého čínskeho múru pri Pa-ta-lingu, 1985 zreštaurovanie sčasti vyše 10 m vysokého a 5 m širokého múru pri Mu-tchien-jü

Zdroj: kniha POKLADY SVETA - Kultúrne pamiatky a prírodné krásy na zozname UNESCO

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.