Choď na obsah Choď na menu

Čína - Náleziská „pekinského človeka“ v Čou-kchou-tiene

cina---naleziska----pekinskeho-cloveka----v-cou-kchou-tiene.jpg

Ilustrácia pravekých ľudí

Potom ako švédski a rakúski geológovia a archeológovia skúmali svahy „Vrchu slepačích kostí“ juhozápadne od Pekingu a našli fosílne kosti a zuby, sa roku 1929 podaril senzačný nález lebky hominida starej 220 000 až 430 000 rokov. Vedci zúčastňujúci sa na vykopávkach rýchlo zistili, že nálezy musia pochádzať z bytosti podobnej človeku a boli omnoho staršie, ako sa spočiatku predpokladalo. Dovtedy sa kosti živočíchov, ktoré bolo treba zaradiť medzi opicu a dnešného človeka, našli na ostrove Jáva, dnes patriacemu k Indonézii.

Vykopávky sa ďalej rozšírili aj na susediaci „Vrch dračích kostí“. Spočiatku však archeológovia nachádzali predovšetkým fosílie zvieracích kostí, ako aj opracovaný kremeň, z čoho sa vykľuli nástroje obyvateľov jaskyne. Najmä nájdené zuby v nich podnietili nádej, že sa tu skutočne nachádzajú na ceste k predkom Homo sapiens. Keď boli potom ešte objavené aj časť dolnej čeľuste s tromi zubmi, čelová kosť, ramenná kosť dovedna dvanásť jednotlivých zubov, už nebolo takmer nijakých pochybností o tom, že ide o neznámeho raného človeka.

Lebka hominida, ktorého pomenovali Sinanthropus pekinensis, bola posledným kamienkom skladačky na vystopovanie našich predkov. Pekinský človek podľa odhadu vedcov žil približne pred 430 000 rokmi. Nasledujúcich 210 000 rokov obýval s prestávkami okolie Čou-kchou-tienu. Obraz našich praprapredkov sa doplnil, keď sa z nálezu viac či menej úplných lebiek a ďalších úlomkov, troch ramenných, siedmich stehenných a jednej holennej kosti, ako aj z pätnástich častí spodnej čeľuste a vyše 150 zubov pochádzajúcich z asi štyridsiatich pekinských ľudí oboch pohlaví, dalo usúdiť že títo raní Čiňania boli vysokí od 144 do 156 cm a treba ich priradiť k Homo erectus. Táto prechodná bytosť medzi opicou a človekom sa vzpriamila na zadné nohy a predné končatiny jej už neslúžili ako opici na chôdzu, ale sa pretvorili na iné funkcie. Avšak do vývinu nášho „rodu“ Homo sapiens prešlo ešte ďalších 300 000 rokov.

naleziska-pekinskeho-cloveka-v-cou-kchou-tiene--2-.jpg
 
Lebka pekinského človeka

Po dôkladnom výskume starostlivo uchovaných nálezov fosílií sa na začiatku druhej svetovej vojny rozhodlo, že z bezpečnostných príčin budú tieto „drahocennosti dejín vývoja človeka“ prevezené do Spojených štátov, debny so vzácnymi vedeckými nálezmi sa pri prevoze – dodnes je to neobjasnená záhada – stratili a odvtedy sa znovu neobjavili.

Vedci, ktorí po vojne pokračovali vo vykopávkach a do roku 1966 preskúmali jaskyne oboch vrchov, dospeli k záveru, že pekinský človek používal nástroje a vedel založiť oheň. Zo stôp na obhryzených kostiach usúdili, že sa živil zvieratami, ale aj príslušníkmi svojho vlastného druhu. O tom sa však dnes silno pochybuje, pretože napríklad americkí vedci identifikovali údajne zvyšky popola ako zmineralizovaný zvierací trus. Väčšina vedcov medzičasom vychádza z toho, že bytosti podobné človeku nežili v jaskyniach a neboli nijakí kanibali. Stopy po obhryzení kostí by mali pochádzať skôr od zvierat, ktoré svoje živočíšne a ľudské obete odvliekli do jaskýň na skonzumovanie. Zdá sa, akoby pekinský človek len veľmi váhavo prezrádzal tajomstvá svojho azda celkom nevýrazného všedného života.

Náleziská „pekinského človeka“ v Čou-kchou-tiene

KULTÚRNA PAMIATKA: náleziská pozostatkov pekinského človeka Sinanthropus pekinensis, resp. Homo erectus p.

KONTINENT: Ázia

KRAJINA: Čína, Peking

MIESTO: Čou-khou-tien, juhozápadne od Pekingu

NA LISTINE UNESCO: 1987

VÝZNAM: dôležitý stavebný kamienok procesu evolúcie

Z HISTÓRIE: pred 430 000 – 220 000 rokmi Sinanthropus pekinensis, 1918 švédsky geológ Johan Gunnar Andersson podnikol exkurziu k „Vrchu slepačích kostí“ v Čou-kchou-tiene, 1921 Andersson a rakúsky archeológ Otto Zdansky skúmajú „Vrch dračích kostí“, 1927 prvé verejné predvedenie nálezov fosílií z Čou-kchou-tienu, 1928 s finančnou podporou Rockefellerovej nadácie ďalšie výskumy s úspešnými nálezmi, 1929 objav úplnej lebky hominita, 1933-34 nález pozostatkov jaskynného človeka žijúceho pred 12 000 až 27 000 rokmi, 1941 pri prevoze do USA sa nálezy stratili

Zdroj: kniha POKLADY SVETA  - Kultúrne pamiatky a prírodné krásy na zozname UNESCO

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.