Choď na obsah Choď na menu

Peru - Mesto rozvalín Chavín

peru---mesto-rozvalin-chavin.jpg

Chrám „Castillo“ v Chavín de Huantár

Hoci sa toto miesto východne od Bielych Kordiller zdá priam stratené, v minulosti bolo veľmi významné. Ešte za čias dobytia Peru Španielmi, stáročia po období rozkvetu chrámov prirovnávali conquistadori predkolumbovské kultové stredisko k Rímu ako centrum kresťanstva. Chrám je rozľahlé zariadenie vybudované v dvoch rôznych stavebných fázach, ktorého staršia stavba sa skladá z okrúhleho, do zeme zapusteného nádvoria a z pyramídovej budovy. Nielen na vonkajších stenách, ale aj vo vnútri sa nachádzajú ozdoby v podobe vytesaných hláv fantastických bytostí. Rituály sa v chráme uskutočňovali s vylúčením verejnosti v úzkych podzemných miestnostiach, do ktorých malo prístup súčasne iba niekoľko osôb, a aj pred očami veľkého množstva veriacich na priestranných nádvoriach. Len nedávno sa v chráme našli pozostatky väčšieho počtu detí a mladistvých, ktorí boli zjavne obetovaní božstvám uctievaných v chráme.

Dnes si len ťažko možno predstaviť, ako boli vnímané božstvá v prvom predkresťanskom tisícročí. V strede podzemného systému tunelov sa nachádza „El Lanzón“, asi štyri a pol metra vysoká socha božstva s hroznými tesákmi a rukami ozbrojenými pazúrmi, ktorého vlasy vyzerajú ako hady. Keďže táto socha božstva vzbudzovala strach a navyše v podzemných tuneloch bol šikovne skonštruovaný stupňovitý vodopád, ktorý nepretržite vydával hlboký dunivý vzduch, je isté, že veriaci, ktorí sa zúčastnili na čiastočne krvavých rituáloch, boli nesmierne vydesení.

mesto-rozlavil-chavin--2-.jpg
 
Vysokohorské údolie v Andách sa vďaka Chavínu stalo miestom, odkiaľ vychádzali rozhodujúce impulzy pre ďalší kultúrny vývoj v oblasti

Chrám v Chavíne nebol zasvätený jedinému božstvu, ale vytváral oveľa skôr akýsi kozmologický model. Tu, ako aj v iných raných chrámoch toho istého obdobia, bola na jednej strane pyramída, ktorá očividne slúžila na uctievanie ústredného nebeského božstva, na druhej strane boli nádvoria so sochami hrozivých mačkovitých božstiev a množstvo symbolov zo sveta dravých zvierat ohrozujúcich človeka: tesáky, pazúry, zobáky dravých vtákov, hadie telá a široko roztvorené papule charakterizujú ich vzhľad. Bohov veriaci uctievali iba plní strachu a hrôzy a chápali ich nielen ako predkov zvierat a rastlín, ale aj ako svojich vlastných predkov. Keďže týchto hrozivo vyzerajúcich bohov ľudia chápali ako príbuzných, zrejme ich pokladali aj za ochrancov. Zároveň boli spomínaní bohovia považovaní za predkov oduševnenej prírody, čo ich robilo prístupnejšími a použiteľnejšími. V tých časoch bol rovnako dôležitý ešte jeden aspekt. Svet chavínskej kultúry sprevádzal v Andách vznik hierarchizovaných spoločností. Až dovtedy žili obyvatelia Ánd skôr v nediferencovaných kmeňových a obecných spoločenstvách. Pokračujúca deľba práce a používanie dokonalejšieho náčinia umožnili vyššie výnosy úrody, ale súčasne výstavba a spracovanie komplexných kanálov na umelé zavlažovanie si vyžadovali koordinované konanie väčších spoločenstiev, a tak sa vyvinulo panstvo a závislosť.

Mesto rozvalín Chavín

KULTÚRNA PAMIATKA: opevnený, zo žulových blokov navrstvený chrámový komplex s rozlohou 5 400 m² s trojposchodovým hlavným chrámovým lichobežníkového tvaru s vonkajšími múrmi z vulkanickej horniny vysokými pôvodne až 9 m, ako aj s pôsobivým zobrazením božstva na 4,5 m vysokom monolite „El Lanzón“ s pazúrovitými rukami a s jaguárou tvárou

KONTINENT: Amerika

KRAJINA: Peru, Biele Kordillery

MIESTO: Chavín de Huantár, severovýchodne od Limy, v údolí rieky Rio Mozna

NA LISTINE UNESCO: 1985

VÝZNAM: jedna z najlepšie zachovaných pamiatok jednej z najstarších staroamerických kultúr

Z HISTÓRIE: okolo r. 700-200 rozkvet chavítskej kultúry, 1616 Chavín navštívil španielsky cestovateľ a kronikár Anton Vasquez de Espinosa, 1919 prvé archeologické výskumy, 1934 odkrytie východnej fasády tzv. „Castilla“, od r. 1980 ďalšie archeologické výskumy a vykopávky, 1998 s pomocou programu fondu svetového dedičstva údržba ruín, ktorým hrozilo zrútenie

Zdroj: kniha POKLADY SVETA  - Kultúrne pamiatky a prírodné krásy na zozname UNESCO

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.