Choď na obsah Choď na menu

Mexiko - Zrúcaniny Teotihuacánu

mexiko---zrucaniny-teotihuacanu.jpg

Ceremoniálna cesta, nazývaná Aztékmi „Ulica mŕtvych“

Najväčšia náboženská metropola klasického Mexika „Teotihuacán“ je vo svetskom výklade tohto aztéckeho slova miesto, na ktorom sa človek vo svojich predstavách môže považovať za povýšeného na boha. Zápisky františkánskeho mnícha Španiela Bernardina de Sahagún, ktorý prišiel do Mexika v čase španielskej conquisty, potvrdzujú toto chápanie.

Už prvý dojem je veľkolepý: obradné centrum s dva kilometre dlhou a 45 metrov širokou procesionálnou ulicou, nazývanou Aztékmi „Ulica mŕtvych“, a obe veľké, pohľad priťahujúce pyramídy – Mesačná a Slnečná. Toto doznievanie strateného národa, metropola, ktorá kedysi mohla mať odhadom až 150 000 obyvateľov, sa zdá – v porovnaní s miliónovými metropolami súčasnosti a ich mrakodrapmi – skromná, ale vzhľadom na obdobie jej vzniku musí byť tak ako predtým považovaná za mimoriadnu. Tvorcovia týchto obrovských staroamerických stavebných diel boli pravdepodobne Tolkémovia; isté to však nie je. Stavitelia, ktorí podľa všetkého nezanechali nasledujúcim generáciám nijaké poznámky, prevzali charakteristické prvky obradných stredísk vytvorených v La Vente Olmékmi, počnúc asi od 10. storočia pred n. l. V Teotihuacáne však boli rozmery zväčšené. Zdá sa, akoby boli chceli Zem priblížiť k nebu. Stavby trónia vysoko nad rovinou, obklopené vrchmi a kužeľmi sopiek. Až po vrcholec pyramídy bolo treba vystúpiť po strmých schodoch a rampách, aby sa priblížili k nebu. Tam, v malom chráme, stojacom na obrovskom podstavci pyramídy, sa vykonávali krvavé ľudské obety, kým tento zvyk nezanikol a nezačali sa obetúvať zvieratá, aby sa podľa mytologického chápania prírody zabezpečil kolobeh v prírode. Tvar stavieb vyplnených vo vnútrajšku tehlami sušenými na vzduchu a okruhliakmi, ktoré sú zvonka obložené vrstvami kameňa a štuky, je určovaný kozmickými princípmi a mytologickými predstavami o nebi a Zemi. Počet schodov a stúpadiel, ako aj výklenkov zodpovedá jednému ročnému cyklu, počtu mesiacov a dní jedného roka.

mexiko--zrucaniny-teotihuacanu--2-.jpg
 
Socha Quetzalcoatla, "Opereného hada": kňazské knieža, ktorého uctievali Toltékovia, prevzali Aztékovia ako mocného boha a vybudovali mu v Teotihuacáne chrám

„Ulica mŕtvych“ sa končí pri Mesačnom chráme a na štvorcovom Mesačnom námestí pred chrámom, ktoré je o niečo väčšie ako pôdorys Mesačnej pyramídy. Obklopujú ho zväčša trojstupňové plošiny, lemujúce „Ulicu mŕtvych“, ktoré sú v tejto metropole všade. Slnečná pyramída leží – ako aj Quetzalcoatlov chrám, ktorý sa týči uprostred takzvanej „Citadely“ – takisto na niekoľkokilometrovej ceremoniálnej ulici „Mesta bohov“. V týchto stavbách sa nachádza axiálnosť, symetria a hierarchia ako architektonická výrazová forma. Ale v stavebnom stvárnení sa odzrkadľuje predovšetkým symbolizmus.

Quetzalcoatl, boh života a plodnosti, a Tlaloc, boh dažďa, zdobia Quetzalcoatlov chrám ako operený had, respektíve ako hlava s tvárou masky. Dvanásť hadích hláv – šesť na každej strane lemuje axiálne stúpajúce schodisko – a počet kamenných hláv Quetzalcoatla a Tlaloca na poliach vypĺňajúcich jednotlivé úrovne pyramidálne stavby tvorí 366 „božích portrétov“, teda je to počet dní jedného roka vrátane doplnkového dňa priestupného roka. Štyri axiálne schodiská po 13 stupňoch dávajú súčet 52, číslo, ktoré podľa slnečného kalendára udáva cyklus majúci podľa chápania rádovú hodnotu jedného storočia. Trinásť je počet mesiacov v roku, ak berieme na základ mesiaca 28 dní.

Až do dneška nám bezmenná ríša, ktorá – podobne ako kedysi Grécko v antickej Európe – vládla v klasickej Strednej Amerike, zadáva hádanky. Takmer jedno tisícročie trvajúce dejiny tejto ríše, k rozkvetu ktorej prispelo obchodovanie a príjmy z platenia dávok, sa skončili tak, že dodnes nemáme nespochybniteľné poznatky o zániku „Mesta bohov“.

Zrúcaniny Teotihuacánu

KULTÚRNA PAMIATKA: „Miesto, kde boli stvorení bohovia“, ceremoniálna cesta, nazývaná Aztékmi „Ulica mŕtvych“, na ktorej sa nachádzajú „Citadela“, „prekrývajúce sa budovy“, Slnečná pyramída vedľa chrámu, námestie Mesačnej pyramídy a Mesačný chrám, „základ opereného morského slimáka“ a takzvaná „skupina Vikingov“, okrem toho stavebné diela ako paláce Tepantitla, Tetitla a Zacuala

KONTINENT: Amerika

KRAJINA: Mexiko

MIESTO: Teotihuacán, severovýchodne od mesta Mexiko

NA LISTINE UNESCO: 1987

VÝZNAM: najvýznamnejšie obradné centrum klasickej Strednej Ameriky

Z HISTÓRIE: 1. storočie pred n. l. rozvoj Teotihuacánu, 1./2. storočie n. l. vznik rôznych kultúrnych komplexov, medzi nimi obrovská Slnečná pyramída a „Ulica mŕtvych“, 3. storočie rozšírenie vplyvu mestského štátu na vzdialené oblasti Strednej Ameriky, 16. 1. 378 jediný spoľahlivý dátum týkajúci sa Teotihuacánu: na stéle 3 v Tikane (Guatemala) odkaz na puč „Dymiacej žaby“, ktorý pochádzal z Teotihuacánu, proti zákonitému božskému vládcovi menom „Jaguárí pazúr“, 550-600 v tomto období bol Teotihuacán pravdepodobne zničený, 1864 prvé archeologické výskumy, 1914-22 výskum a zreštaurovanie „Citadely“, 1962 odkrytie a zreštaurovanie paláca Quetzal-motýľa

Zdroj: kniha POKLADY SVETA  - Kultúrne pamiatky a prírodné krásy na zozname UNESCO

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.