Choď na obsah Choď na menu

Mexiko - Zrúcaniny Chichén Itzá

mexiko---zrucaniny-chichen-itza.jpg

Stavba „observatória“ bola taká dokonalá, že kňazi mohli bezpečne určovať presný čas. Presne dvakrát za rok prenikli slnečné lúče cez exaktne skonštruované okenné otvory až do stredu miestnosti, čo umožňovalo definovať deň a vhodný čas, na obrázku dole „Pyramída Kukulkana“

Záhadný národ Mayov na jednej strane vytvorili pyramídy s takmer neuveriteľnou matematickou presnosťou a na druhej strane vykonával najkrvavejšie obetné rituály, aby si naklonili zhovievavosť bohov. Oboje možno ešte aj dnes obdivovať na „mieste na okraji studne ľudu Itzá“, ktoré bolo osídlené prvý raz v 5. storočí. Jeho obyvateľmi bolo Mayovia, ktorí sa prisťahovali z juhu a nazývali sa „Itzovia“. Usídlili sa v rovinatej, horúcej oblasti dnešného Yucatánu, v tesnej blízkosti studne, podľa ktorej dostalo miesto svoj názov.

Prečo Mayovia v 7. storočí opustili svoj nový domov, nie je dodnes jasné. O tri storočia neskôr sa v Chichén Itzá usadili Toltékovia pod vedením panovníka Quetzalcoalta, „Opereného hada“. Hlboké uctievanie „opereného hada“ Toltékmi sa odzrkadľuje vo veľkom množstve motívov, zdobiacich umelecké pamiatky v Chichén Itzá.

Hneď za hlavným vchodom sa návštevník dostane azda k najznámejšiemu stavebnému dielu pôvodného mayského osídlenia Uucyabanal: „El Castillo“, alebo inak nazývanej „pyramíde Kukulkana“. Ešte aj dnes tu dvakrát ročne ožíva spomínaný kult „opereného hada“. Najpôsobivejšie „Divadelné predstavenie o operenom hadovi“ si možno pozrieť vždy v deň rovnodennosti 21. marca a 21. septembra v čase od 15. do 17. hodiny, keď slnečné svetlo dopadá na pyramídu pod určitým uhlom. Len vtedy vytvárajú tiene terás na hlavnom schodišti tvar pomaly zliezajúceho hada. Tento tieň sa končí dole na dvoch predimenzovaných hadích hlavách naspodku schodišťa. Pri tejto tieňohre vzniká takmer dojem, že Kukulkan opúšťa svoj chrám. Pyramída však dokazuje aj vysoké matematické znalosti Mayov. Je vybudovaná ako deväťstupňová a na každej zo štyroch strán boli postavené schodištia. Každé schodište má 91 schodov; doplnením o najhornejšiu plošinu vychádza číslo 365, počet dní v roku. Okrem toho sa po bokoch nachádza dovedna 52 dosiek, ktoré symbolizujú počet týždňov v roku. – A ešte jeden fenomén: keď niekto stojí pred hlavným schodišťom a zatlieska, začuje z vrcholu chrapľavú ozvenu.

mexiko-zrucaniny-chichen-itza--2-.jpg
 
Pyramída Kukulkana

Východne od Castilla leží „Templo de los Guerreros“, „Chrám bojovníkov“, ktorý patrí ku komplexu Kolonády tisícich stĺpov. Táto budova bola akousi predsieňou a bola postavená toltéckym spôsobom. Tucty kamenných stĺpov kedysi podopierali drevenú strechu, Mayovia niečo také nepoznali. Drevo dávno spráchnivelo, ale kamenné stĺpy sa zachovali. Na stĺpoch sa nachádza nespočetné množstvo zobrazení ťažko ozbrojených bojovníkov, bohato ovešaných ozdobami. Za stĺpovou sieňou, ktorú zdobia reliéfy vtáčieho-hadieho boha a dlhonosé masky boha dažďa Chaca, sa týči vlastný „Chrám bojovníkov“, pyramída s dĺžkou strany 40 metrov. Toho kto vystúpil po strmom schodišti, privíta hore na plošine „Chacmol“ napoly sediaca , napoly ležiaca postava. Tá ohnutými nohami drží na bruchu misku, do ktorej sa zachytávala krv a pravdepodobne sa tam odkladalo aj srdce obetovaných ľudí.

Na neďalekom veľkom loptovom ihrisku sa kedysi stretli dve mužstvá, ktoré sa mohli kaučukovej gule počas hry dotknúť len lakťami, kolenami a bokmi a museli ju dopraviť do kamenného kruhu pripevneného v osemmetrovej výške. Na túto hru sa hľadelo ako na bohoslužobný čin, na ktorom sa mohli zúčastňovať len určité osoby. Ozdobné reliéfy na bočných stranách ukazujú, že hráči bývali často obetovaní. Neďaleko ihriska loptových hier stojí „múr umrlčích hláv“, nazývaný „tzompantli“, na jeho spodku boli zoradené lebky obetovaných ľudí a na jeho reliéfoch dnešný tak trochu zhrozený divák objaví nastoknuté lebky.

Zrúcaniny Chichén Itzá

KULTÚRNA PAMIATKA: predkolumbovské zrúcaniny s 30 m vysokou „pyramídou Kukulkana“ spolu s Chacmolom a s trónom namaľovaným nečerveno v tvare jaguára, s najväčším zachovaným ihriskom loptových hier v Mexiku, merajúcom 91 × 36 m, okrem toho „Chrám bradatého muža“, „Chrám jaguára“, „Plošina orla a jaguárov“, 30 m hlboká posvätná studňa Cenote, „Kolonáda tisícich stĺpov“, hrob veľkňaza, farebný dom a „Chrám nástenných obložení“

KONTINENT: Amerika

KRAJINA: Mexiko

MIESTO: Chichén Itzá, juhovýchodne od Méridy

NA LISTINE UNESCO: 1988

VÝZNAM: mimoriadne pôsobivé svedectvo kultúry Mayov a Toltékov na Yucatáne

Z HISTÓRIE: okolo r. 435-55 Mayovia založili mesto podľa Chumayelského rukopisu, okolo r. 682 Mayovia opustili mesto, okolo r. 987 pravdepodobne sa „prisťahovali“ Toltékovia pod vedením vládcu Tuly, 999 pravdepodobne smrť vládcu Tuly Quetzalcoatla, 1533 do mesta vnikli španielski dobyvatelia, 1841/42 výskum učencom Johnom Stephensom, 1904-07 výskum „posvätnej studne“, 1923 systematické výskumy a odkrytie mesta zrúcanín, 1972 „objavenie“ tieňohry opereného hada

Zdroj: kniha POKLADY SVETA  - Kultúrne pamiatky a prírodné krásy na zozname UNESCO

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.