Choď na obsah Choď na menu

Mexiko - Ruiny a Národný park v Palenque

mexiko---ruiny-a-narodny-park-v-palenque.jpg

Na desať metrov vysokej plošine bol vybudovaný mätúci komplex vzájomne do seba povkladaných palácov

Zavčas rána, keď sa po daždivej noci zdvihnú závoje hmly nad lesnatými kopcami a slnko takpovediac oslavuje svoje majestátne znovuzrodenie – Mayovia nazývali Palenque „miestom, kde slnko večer umiera“-, mesto v zrúcaninách odklopené čarom tajomnosti sa javí ako relikt dávno zaniknutého rozprávkového sveta. Hustý tropický dažďový prales obkolesuje chrámy, pyramídy a paláce a toto harmonické spojenie architektúry a prírody robí z tohto miesta najfascinujúcejšiu lokalitu vykopávok v celej Strednej Amerike.

Ani v Palenque kamene ešte neprehovorili, ale vďaka pokroku, ktorý urobila veda pri lúštení hieroglyfov, sa pomerne presne dá určiť sled panovníkov, predstavy o viere a rituálne obrady. Doterajšie nálezy pochádzajú zo 7. a 8. storočia, keď Palenque za vlády ságami opradeného Pacala, jeho syna Chan-Bahluma – „Hada-jaguára“ – a Kan Xula prežívalo svoj rozkvet.

Roku 1952 sa archeológovi Albertovi Ruzovi Lhuillerovi podaril senzačný objav. Po odkrytí zasypaného schodišťa do impozantnej „Pyramídy nápisov“ sa dostal ku klenutej miestnosti uzatvorenej masívnymi kamennými doskami a ukázalo sa, že je to krypta. Na stenách sa nachádzali štukové reliéfy, na ktorých bolo zobrazených deväť kňazov s perovými ozdobami v slávnostnej procesii a na podlahe bola obrovská kamenná doska dekorovaná dlabavými reliéfmi. V jej strede možno rozoznať mladého muža so zahalenými bedrami. Po odstránení dosky bola cesta sarkofágu jedinečnej krásy voľná. Našli sa v ňom Pacalove telesné pozostatky, jeho nefritová posmrtná maska a nefritový náhrdelník. Prvý raz bola vyvrátená téza, že – na rozdiel od Egypta – mayské pyramídy neslúžili ako hrobky. Medzičasom sa v Mexiku pod pyramídami našli ďalšie hrobky a urny.

ruiny-a-narodny-park-v-palenque--2-.jpg
 
Výrazovo silné reliéfy zdobia steny "Paláca"

Na plošine lichobežníkového tvaru sa týči najnápadnejšie stavebné dielo Palenque, takzvaný „Palác“. Tento obrovský komplex sa skladá zo schodísk, stĺpových galérií, nádvorí a z dobrého tucta budov, ktoré majú napospol chaotický podlažný plán. Úzke schodisko vedie nahor do elegantnej trojposchodovej veže, ktorá na štvorcovom sokli dominuje „Palácu“ a pôvodne pravdepodobne slúžila na astronomické účely. Steny všade zdobili farebné štukové reliéfy a postavy, ako aj kamenné tabule s vyrytými znakmi písma.

Pomaly schnúca vrstva kameňov, hliny a stromovej kôry umožňovala časovo náročné spracovanie, a tak sú ihravé štukové práce s množstvom detailov archeologickou špecialitou Palenque, aká sa nenašla v žiadnej inej mayskej lokalite. Vo svojej pôvodnej farebnej kráse prispela šťuková výzdoba k rokokovej aure mesta. Dnes, žiaľ zväčša zosivela.

Ďalšou zvláštnosťou Palenque sú vynikajúco zachované prečnievajúce klenby. Tieto „falošné klenby“, ktorých vyššie položené kamene čoraz viac prekrývajú tie, čo ležia pod nimi, až po vrcholový bod v strede, zastrešujú budovy a chrámy pyramíd. V spojení so strešnými komorami zdobenými závitkami dávajú masívnym stavebným dielam hravú ľahkosť. Na najkrajší príklad takejto labyrintovitej strešnej nadstavby narazíme v Chráme slnka južne od „Paláca“. Jeho oltárový priestor je ozdobený reliéfom symbolizujúcim slnko. Okrúhly štít so slnečnými očami a pár skrížených kopijí predstavuje Pacala, „kráľa slnečného štítu“.

Ruiny a Národný park v Palenque

KULTÚRNA PAMIATKA: Palenque, „opevnené domy“, o. i. 21 m vysoká „Pirámide de las Inscripciones“ vybudovaná z ôsmich na seba položených plošín, za svoje meno vďačí 620 znakom písma, ktoré sa tu našli, „Palác“ vybudovaný na 10 m vysokej, 100 m dlhej a 80 m širokej plošine a zoskupený okolo štyroch nádvorí, „Chrám slnka“, „Chrám kríža“ a „Chrám listového kríža“ s datovaním do r. 692

KONTINENT: Amerika

KRAJINA: Mexiko, Chiapas

MIESTO: Palenque na úpätí Tumbalských vrchov, severovýchodne od San Cristóbal de las Casas

NA LISTINE UNESCO: 1987

VÝZNAM: jeden z vynikajúcich príkladov klasickej mayskej kultúry

Z HISTÓRIE: 7. storočie najväčšia rozloha Palenque asi 8km² za vlády Pacala v rokoch 615-83, 645 narodenie Chan-Bahluma, 650-770 stavba „Paláca“, 692 vybudovanie „Pyramídy nápisov“ („Pirámide de las Inscripciones“), 695-730 výstavba chrámov II, III, IV a V, 702 smrť panovníka Chan-Bahluma a prechod vladárskej hodnosti na jeho brata Kan Xula, 799 zánik Palenque po smrti Kan Xula, 1832-34 pohyb archeológa Jeana Frédérica de Waldeck, 1841 pohyb cestovateľa Johna Lloyda Stephensa, 1949 začiatok výskumov vo vnútrajšku „Pyramídy nápisov“, 1992 rozsiahle vykopávky

Zdroj: kniha POKLADY SVETA  - Kultúrne pamiatky a prírodné krásy na zozname UNESCO

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.