Choď na obsah Choď na menu

Tunisko - Rozvaliny antického mesta Dougga/Thugga

tunisko---rozvaliny-antickeho-mesta-douggathugga.jpg

Symbol Thuggy je chrám na kapitole, pôvodne zasvätený bohom Minerve, Junone a Jupiterovi. Dvíha sa nad mestom v rozvalinách, aj keď miestami sa zachovali umelecké podlahové mozaiky.

„Ceterum censeo Carthaginem esse delandam“ – „Mimochodom, myslím si, že Kartágo treba zničiť.“ Táto výzva na zničenie nepríjemného protivníka odznela v každom prejave, ktorý predniesol rímsky štátnik Marcus Porcius Cato. Pri ustavičnom opakovaní pred senátorom nezostala nevypočuté. Po tretej púnskej vojne roku 146 pred n. l. Rimania dosiahli cieľ.

Čoskoro rozšírili svoje osady v provincii Africa (Afrika) od Stredozemného mora až po okraj púšte. Niektoré zostali bezvýznamnými vojenskými stanovišťami, iné sa zmenili na prekvitajúce mestá, ktoré vyvolávali závisť v ich vlasti. Patrila k nim aj dnešná Dougga. Táto osada ďaleko od pobrežia, v ktorej pôvodne sídlili Numidi, sa pod názvom Thugga dostala pod rímsku nadvládu až po zániku provincie Africa Nova.

Noví vládcovia prejavili prekvapivú toleranciu. V meste ešte dlho pretrvával numidský vplyv. Súkromná iniciatíva a slobodný obchod zabezpečili Thugge nesmierne bohatstvo. Vďaka tomu vznikli nádherné budovy, ktoré si dali postaviť zámožní mešťania. Obdobie rozkvetu mesta, počas ktorého vzrástol počet obyvateľov na dvadsaťpäťtisíc, však trvalo necelé dve storočia. Aj Thugga sa potom ocitla vo víre zanikajúcej rímskej svetovlády.

Ničenie Vandalov, Byzantíncov a islamských dobyvateľov, našťastie, neprekročilo medzu únosnosti. Dnešný návštevník tu preto nájde mimoriadne dobre zachovaný antický mestský súbor, kde na neho čaká nejedno prekvapenie. Divadlo, ktoré v 2. storočí n. l. financovala rodina Marciovcov, dodnes slúži na svoje účely. Jeho galérie každý rok počas divadelného festivalu zaplnia diváci do posledného miesta.

tunisko--rozvaliny-antickeho-mesta-dougga--thugga--3-.jpg

V rímskom divadle aj dnes uvádzajú predstavenia v rámci každoročného festivalu, ktorý sa teší veľkému záujmu divákov.

Už zďaleka upúta pohľad nápadný „charakteristický znak“, chrám na kapitole, ktorý sa dvíha do výšky. Patrí k najzachovanejším antickým chrámom v severnej Afrike a je dominantou komplexu fóra, vtedajšieho politického centra, ako bolo v tých časoch bežné. Aj na výstavbu svätyne zasvätenej Minerve, Junone a Jupiterovi venovali finančné prostriedky rodina Marciovcov. Svedčí o tom celý rad mien na vlyse. Nezabudli ani na venovanie vládcom Marcovi Aureliovi a Luciovi Verovi.

Zaujímavým detailom, po ktorom sa v pravom zmysle slova šliape, je veterná ružica, vytesaná do platní dlažby. Na dvanástich segmentoch sú uvedené latinkou názvy vetrov, ktoré pre nás znejú cudzo: Septenerio, Euraquilo alebo Leuconotus. Sú svedectvom toho, že v časoch, keď človek nepoznal paru či elektroniku, venoval oveľa väčšiu pozornosť ako dnes sile prírodných živlov. V susedstve námestia s veternou ružicou sa z južnej strany nachádza trh. Bolo to centrum hospodárskych aktivít, v rámci ktorých sa menili aj majitelia otrokov. Nie náhodou držal nad súborom ochrannú ruku boh obchodu Merkúr z chrámu, ktorý postavili v severnej časti námestia.

Vplyvní občania vystavovali na obdiv svoje bohatstvo nielen výstavbou verejných budov, ale dokonalý luxus vládol aj v ich súkromných vilách. Taký bol aj „Dom schodov“ s viacerými úrovňami, osadený v svahu trhového námestia, alebo „Dom dvorného čašníka“, nazvaný podľa nádhernej podlahovej mozaiky, ktorá je dnes vystavená v múzeu v Tunise.

Rimanom z africkej provincie nebolo cudzie ani potešenie zmyslov: verejné kúpele s podlahovým vykurovaním, súbor teplých a studených kúpeľov, ako aj kondičná miestnosť bola pre nich samozrejmosťou. V parnom kúpeli sa veľa klebetilo. Sklon k družnosti prezrádzajú aj latríny: dvanásť osôb naraz si tu mohlo vybaviť svoje „záležitosti“. „Dom trojlístka“, ktorý stojí hneď za rohom, patril azda do vykričanej štvrte. Archeológovia zistili, že mal dva vchody, verejný pre slobodných a tajný, určený ženatým návštevníkom!

Rozvaliny antického mesta Dougga/Thugga

Mapa

KULTÚRNA PAMIATKA: pôdorys „tuniských Pompejí“, prispôsobený hornatému profilu; osadenie na 570 m vysokej náhornej plošine Oued Khalled; odkryté hlavné mesto provincie s cca 8 000 obyvateľmi; na území s rozvalinami sa nachádza divadlo pre 3 500 divákov, Námestie veternej ružice, kapitol, Merkúrov chrám, kúpele Ain Dora, víťazný oblúk Septimia Severa, odeón, Liciniove kúpele, ako aj líbyjsko- púnske mauzóleum, jediná zachovaná púnska stavba v Tunise

KONTINENT: Afrika

KRAJINA: Tunisko

MIESTO: Dougga, juhozápadne od Teboursouku a Tunisu

NA LISTINE UNESCO: 1997

VÝZNAM: antická Thugga, niekdajšie hlavné mesto numidskej ríše a jedno z najpôsobivejších severoafrických miest v rozvalinách

Z HISTÓRIE: 310 pred n. l. zmienka o osade Thugga („strmá skala“), 46 pred n. l. súčasť provincie Africa Nova, 14-37 za Tiberia (od r. 42 pred n. l. do r. 37 n. l.), celým menom Tiberius Iulius Caesar Augustus, splynutie numidskej osady s osadou rímskych veteránov, 166-69 výstavba kapitolu, 180-92 výstavba Merkúrovho chrámu, 205 Thugga sa stáva municípiom, 260-68 za vlády Galiena Publia Licinia Egnatia vzostup na kolóniu (Colonia r. 261), 1899 prvé vykopávky, 1908-10 zreštaurovanie líbyjsko-púnskeho mauzólea

Zdroj: kniha POKLADY SVETA  - Kultúrne pamiatky a prírodné krásy na zozname UNESCO

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.