Choď na obsah Choď na menu

Tunisko - Púnske mesto Kerkouane a jeho mesto mŕtvych

tunisko---punske-mesto-kerkouane-a-jeho-mesto-mrtvych.jpg

Z tohto chrámu sa zachovali iba podstavce a masívne dolné časti kruhových stĺpov

V niektoré dni nepreruší ticho miesta vykopávok v Kerkouane nič iné než hukot vĺn, stále rovnaký škrekot čajok a šum vetra. A pri jasnom počasí možno pri pohľade ponad smaragdovozelené Stredozemné more vytušiť v diaľke jemné línie Sicílie rozplývajúce sa medzi vodou a nebom.

Sotva je ešte iný národ taký opradený tajomstvom než púnsky, známy svojim krutým obetným kultom. Rimania sa však tiež pousilovali, aby na svojich konkurentov v boji o svetovládu vrhli zlé svetlo a zničili nielen písomné, ale aj architektonické svedectvá.

Kerkouane, ktorý archeológovia znovu objavili roku 1952, mal v púnskych vojnách rovnako smrteľný údel ako Kartágo, ale na rozdiel od neho nebol nikdy viac vybudovaný, takže staré sídelné štruktúry a púnska stavebná technika sa dajú jasne rozoznať až do dnešného dňa. Prístup do mesta podkovovitého tvaru, rozprestierajúceho sa na nízkych útesoch, chránili kedysi dve brány v masívnom dvojitom opevnení. Kráčajúc ponad lokalitu vykopávok, ktorá na prvý pohľad nepôsobí veľmi senzačne, spozorujeme zvyšky šachovnicovo usporiadaných širokých ulíc a základov domov. Ich pôdorysy prezrádzajú silný helenistický vplyv – z pravouhlého vnútorného dvora obrúbeného stĺpmi, ku ktorému viedla dlhá chodba, odbočovali jednotlivé miestnosti. Spálne na prvom poschodí boli prístupné cez schodište. Na prekvapenie archeológov – a dnešných návštevníkov – mali takmer všetky domy kúpeľňu umiestnenú pri vchode s obložením stien z červeného cementu, čo odpudzoval vodu, a prostredníctvom žľabov boli napojené na kanalizáciu odpadových vôd. Pri pohľade na kamenné vane s pohodlným sedadlom nám ku komfortu nič viac nechýba. Zatiaľ čo Rimania svoju kúpeľnú kultúru predvádzali vo verejných horúcich prameňoch ako spoločné podujatie, Púni očividne kládli väčšiu váhu na svoju súkromnú sféru.

punske-mesto-kerkouane-a-jeho-mesto-mrtvych--2-.jpg

Zachované základy stavieb prezrádzajú dôkladnú štruktúru niekdajšieho mesta

Atrakciu predstavujú aj mozaikové dlážky z červeného cementu s vkladanými kúskami mramoru a kamienkov, bola to forma predchádzajúca slávne rímske mozaikové umenie. Tu i tam padne pohľad pozorovateľa na trojuholník sformovaný z bielych kamienkov so štylizovanou „hlavou“ a „rozprestretou náručou“, ktorý symbolizuje veľkú púnsku bohyňu Mesiaca Tanit.

Neskôr od 6. storočia pred n. l. je dokázané trvalé osídlenie, pričom obyvatelia žili z rybolovu a poľnohospodárstva. Za svoj značný blahobyt však vďačili ostranke stredomorskej, vystupujúcej sa v pobrežných vodách Afriky. Z prednej časti slizovej žľazy, Feničania ju nazývali „purpurová žľaza“, vylučuje sekrét, ktorý sa na slnečnom svetle sfarbí na červeno až fialovo.

To, že trochu bokom od púnskeho mesta musela byť výrobňa purpuru, prezradili vedcom, zúčastňujúcim sa na výskume, nájdené hromady rozbitých „ostnatých schránok“ tohto ulitníka a nádrže vytesané do skaly. V nich sa nazbierané slimáky rozmliaždili, aby sa získala žiadaná farebná kaša. Purpurovofialové farbivo bolo v staroveku veľmi vzácne. Preto mohol Alexander Veľký pokladať za šťastie, keď v súskej klenotnici objavil vyše 10 000 kilogramov purpuru, na výrobu ktorého museli obetovať svoj život miliardy ulitníkov – na získanie jedného gramu purpuru bolo totiž potrebných 10 000 ostraniek!

Severozápadne od Kerkouanu narazíme na mesto mŕtvych, kde archeológovia odkryli vyše dvesto až štyri metre hlbokých hrobov s nádhernými nástennými maľbami. Nájdené pohrebné dary sú dnes vystavené v kerkouanskom múzeu, ktoré vlastní ako zriedkavú vzácnosť pôvabnú „ dámu z Kerkouanu“. Ide o sarkofág vypracovaný z cyperského dreva v tvare ženskej postavy a o najväčšie figurálne zobrazenie vyrobené púnskou rukou, ktoré sa dosiaľ našlo.

Púnske mesto Kerkouane a jeho mesto mŕtvych

Mapa

KULTÚRNA PAMIATKA: mesto založené v tvare podkovy so starou, dnes odkrytou sieťou ulíc, základmi budov a múrmi obytných domov postavených okolo vnútorného dvora; neďaleko sa nachádza „manufaktúra na purpur“ a mesto mŕtvych

KONTINENT: Afrika

KRAJINA: Tunisko

MIESTO: Kerkouane, Cap Bon, medzi Kelibiou a Sidi Labiadh

NA LISTINE UNESCO: 1985, rozšírenie 1986

VÝZNAM: jediná zachovaná pôvodná fenicko-púnska mestská pamiatka v severnej Afrike

Z HISTÓRIE: od 6.storočia pred n. l. pohrebisko s 50 hrobmi detí ako dôkaz raného osídlenia, 310 pred n. l. pristál na Cap Bon Agotokles zo Syrakúz a jeho muži a Kerkouane bol čiastočne zničený, 264-241 pred n. l. prvá púnska vojna, okolo r. 260 alebo 256 pred n. l. zničenie pri vojenskej výprave Marca Atilia Regula pri Kartágu, 218-201 pred n. l. druhá púnska vojna, 183 pred n. l. dobrovoľná smrť kartáginského vojvodcu Hannibala; zomrel Scipio Africanus, Hannibalov protivník, 149-146 pred n. l. tretia púnska vojna, 439 n. l. Vandali zaútočili na Kartágo, 442 koniec rímskej nadvlády v severnej Afrike, 1952 opätovné objavenie, od roku 1953 vykopávky a vedecký výskum

Zdroj: kniha POKLADY SVETA - Kultúrne pamiatky a prírodné krásy na zozname UNESCO

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.