Choď na obsah Choď na menu

Tunisko - Amfiteáter v El-Djem

tunisko---amfiteater-v-el-djem.jpg

Monumentálny amfiteáter v El-Djem bol po Ríme a Neapole tretím najväčším amfiteátrom Rímskej ríše

Na začiatku prvého tisícročia n. l. sa na vyprahnutom území Sahelu medzi mestami Sousse a Sfax široko-ďaleko rozprestierali olivové sady vysadené do geometrických vzorov. Dômyselný rímsky zavlažovací systém premenil neúrodné územie na krajinu s prekvitajúcim poľnohospodárstvom.

Uprostred tohto kraja Caesar založil mesto Thysdrus, ktoré zásluhou intenzívneho využívania pôdy a veľkého dopytu po oleji zo strany Ríma patrilo k najbohatším mestám severnej Afriky.

Vážnosť, moc a bohatstvo sa rozhodol prejaviť aj navonok. V El-Djem, ako sa mesto neskôr nazývalo, vznikli nielen nádherné vily s prekrásnymi mozaikami, cirkus a kúpele, ale vyrástol tu aj amfiteáter obrovských rozmerov, „múr ohraničený horizontom, kamenný ovál s plachtou, ktorý cisársky Rím vytvoril na stepi, inak vhodnej len na pasenie oviec a tiav“, takto výstižne sa o koloseu vyjadril autor cestopisov Michal Zeraffa.

V 3. storočí sa po niekoľkých rokoch hospodárskeho vrcholu rozmach mesta Thysdrus zastavil. Finančné požiadavky Ríma voči severoafrickým veľkostatkárom boli čoraz bezuzdnejšie. Daň z pestovania olív zavedená roku 238 bola posledným impulzom na rozpútanie vzbury, ktorá zakrátko zachvátila aj iné severoafrické mesta. Povstanie však vojská rímskeho cisára Gaia Julia Vera Maximina, nazývaného Maximinus Thrax, krvavo potlačil.

El-Djem sa už nikdy nespamätal z ťažkej rany osudu. Ako významné svedectvo jeho slávnej minulosti však zostal amfiteáter, jedna z najzachovalejších pamiatok svojho druhu na území Rímskeho impéria. Historik umenia Jean Duvignaud ani trocha nepreháňa, keď píše: „Veľké oko kolesa v El-Djem uvádza človeka do nemého úžasu.“

tunisko---amfiteater-v-el-djem.jpg

Hoci zrúcaniny amfiteátra dnes pôsobia ako monumentálny pamätník pokoja, kedysi sa tu usporadúvali krvavé predstavenia

Človek má skutočne pocit, že vidí prelud, keď už zďaleka uprostred stepi zbadá mohutné múry amfiteátra dvíhajúce sa nad vidieckym mestečkom El-Djem. Vonkajšie múry vysoké 40m pozostávajú z troch radov oblúkov, každý z nich je členený 68 arkádami.

Turecký bej Mohamed dal do tohto pôsobivého stavebného diela preraziť otvor, aby jeho muži mohli zaútočiť na berberských povstalcov, ktorí sa opevnili v divadle. Napriek tomu, že poškodené úseky stavby nikdy neboli opravené, obrovský oválny priestor v amfiteátri vybavený protislnečnou clonou rozhodne znesie porovnanie s rímskym Koloseom. Ide predsa o tretí najväčší amfiteáter v Rímskej ríši.

Ľudia žijúci jednotvárnym životom v monotónnom rovinatom kraji Sahelu potrebovali rozptýlenie a zábavu. Mimoriadnej obľube sa tešili zápasy gladiátorov, hony na zvieratá a iné, viac či menej krvavé predstavenia.

Dodnes sa v zaklenutých priestoroch suterénu tohto „afrického kolosea“ zachovali tajné a úzke chodby, cez ktoré divé zvieratá rýchlo a kontrolovane vybehli do arény s rozmermi 65 krát 37 metrov. Zachovalo sa aj podzemné väzenie, v ktorom „účinkujúci“ , gladiátori i prenasledovaný kresťania ochromení strachom čakali na svoje posledné vystúpenie. Postačí trocha fantázie, aby si človek domyslel, aké kruté „hry“ sa tu kedysi konali.

Obrovský ovál v El-Djem dnes znova ožíva, hoci len na pár dní v roku počas letných festivalových slávností. Vtedy sa stáva dejiskom divadelných predstavení a rôznych hudobných podujatí.

Amfiteáter v El-Djem

Mapa

KULTÚRNA PAMIATKA: trojpodlažný amfiteáter pre 35 000 divákov, 140 m dlhý, 122 m široký, 36 m vysoký, pozostávajúci zo 68 arkád

KONTINENT: Afrika

KRAJINA: Tunisko

MIESTO: El-Djem/Thysdrus medzi Sousse a Sfaxom

NA LISTINE UNESCO: 1979

VÝZNAM: najväčší amfiteáter v severnej Afrike ako kamenné svedectvo veľkosti Rímskej ríše

Z HISTÓRIE: 46 pred n. l. založenie mesta Thysdrus, okolo 230 výstavba amfiteátra, 238 potlačenie vzbury vojskami rímskeho cisára Maximina Thraxa narodeného v Trákii (173-238), 7. stor. berberská vojvodkyňa Damia Kahina bojujúca proti Arabom prestavuje amfiteáter na pevnosť, 1695 čiastočné zničenie vybúraním prelomu na príkaz beja Mohameda

Zdroj: kniha POKLADY SVETA - Kultúrne pamiatky a prírodné krásy na zozname UNESCO

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.