Choď na obsah Choď na menu

Maroko - Nálezisko Volubilis

maroko---nalezisko-volubilis.jpg

Tento Víťazný oblúk vznikol na počesť cisára Caracallu.

Ďaleko od pobrežia Stredozemného mora a Atlantiku, ale aj od všetkých splavných riek, sa nachádza Volubilis, bývalé hlavné mesto provincie Mauritania Tingitana. Bolo to významné stredisko obilia a olív, ako aj chovu berberských levov a slonov, ktoré tu žili ešte v rímskych dobách. Na konci staroveku sa „chlieb a hry“ dali zabezpečiť len s pomocou severoafrických provincií. Zistil to už cisár Claudius, ktorý roku 40 násilne anektoval Mauritánske kráľovstvo a o dva roky neskôr ho rozdelil na dve provincie: Mauritania Tingitana a Mauritania Caesariensis. Hospodársky a kultúrny rozkvet provincií však nastal až koncom 2. storočia a trvalo do začiatku 3. storočia za vlády cisárov z rodu Severovcov, ktorí pochádzali zo severnej Afriky.

V centre mesta sa nachádzajú najvýznamnejšie verejné budovy. Hneď vedľa hlavného chrámu, zasväteného rímskym bohom Jupiterovi, Junone a Minerve, ktorý boli gigantmi stability a kontinuity rímskej štátnosti, sa dvíha čiastočne znovu postavená bazilika s päťloďovým vnútorným priestorom a veľkými apsidami na kratších stranách. Slúžila ako reprezentatívna zhromaždovacia a súdna sieň, občas aj ako tržnica. Vysoké arkádové oblúky na pozdĺžnych stranách, cez ktoré sa mohlo vojsť dnu, si každý určite všimol. Podobne ako ostatné rímske verejné budovy aj táto stavba bola pôsobivá výlučne vďaka architektúre bez mozaík a nástenných malieb. Obďaleč sa nachádzali ďalšie menšie obchodné budovy a komplexy verejných kúpeľov, ktoré boli zásobované vodou priamo z akvaduktu.

Najimpozantnejšou stavbou Volubilisu vždy bol a zostal pamätný oblúk, postavený na počesť Caracallu a jeho matky Iulie Domny. Z ústrednej chodby s predsunutými dvojicami stĺpov, medzi ktorými sú výklenky s medailónmi po stranách, sa dodnes naskytne pekný výhľad na okolitú krajinu. Pohľad na jednopodlažné bloky domov chudobného obyvateľstva, tzv. „insulae“, väčšinou pre drobných remeselníkov, bol kedysi zakrytý. V príbytkoch, ktoré majú často plochu len zopár štvorcových metrov, a na malom dvore sa odohrával celý súkromný i pracovný život obyvateľov. Po pitnú vodu museli chodiť viac krát denne a v krčahoch či kadiach ju nosili z verejných studní na konci akvaduktu. Odpad a kanalizácia sa odvádzali len povrchovo, staroveký návštevník bol preto vystavený rôznym nepríjemným zápachom. Rímska spoločnosť však poskytovala aj príležitosť na spoločenský vzostup. Svedčia o tom mozaiky, ktoré sa našli v tejto štvrti v „Orfeovom dome“ a „Dome desultora.

maroko--nalezisko-volubilis--2-.jpg

 Bazilika je zreštaurovaná len čiastočne.

Celkom inak to vyzeralo na decumane, honosnej ceste, ktorá viedla na sever a v jej strede sa ťahal odvodňovací kanál. V rade vedľa seba tu stáli vily boháčov, obchodníkov, veľkostatkárov a štátnych úradníkov, zásobované vodou priamo z akvaduktu. Hlavnú ulicu lemovali budovy s obchodmi rôzneho druhu, zvonka bez okien. Boli osvetlené a vetrané z peristylu, átria so stĺporadím, kde vládla príjemná atmosféra so žblnkajúcimi fontánami či s hriadkami voňavých kvetín a bylín.

Miestnosti domáceho panstva, sústredené okolo átria, boli nezriedka vyzdobené nástennými maľbami, ako aj geometrickými mozaikami či dokonca figurálnymi podlahovými mozaikami s výjavmi z gréckej mytológie.

Po odchode Rimanov zo severnej Afriky začal Volubilis očividne upadal. Najprv sa zrútili strechy budov, neskôr ľudia začali búrať kamenné múry a kameň preniesli na iné miesta, kde stavali nové budovy. V koloniálnom období sa však francúzskym archeológom okrem množstva zlomených stĺpov a dobre zachovaných hlavíc podarilo odkryť aj mozaiky pod ochrannou vrstvou zeminy a sutín. Našli aj niekoľko bronzových antických búst, ktoré dnes patria k vzácnym pokladom Archeologického múzea v Rabate.

NÁLEZISKO VOLUBILIS

Mapa

KULTÚRNA PAMIATKA: rímska osada, nachádza sa v nej napr. „Orfeov dom“ s mozaikou morského koníka ťahajúceho voz a s mozaikou na motívy legendy o Orfeovi, podľa ktorej je dom pomenovaný, „Dom psa“, „Dom stĺpov“ „Dom jazdca“, Gallienove kúpele, Galianov palác, kedysi päťloďová budova súdu (bazilika) a „Venušin dom“ s plochou 1 200 m²

KONTINENT: Afrika

KRAJINA: Maroko

MIESTO: Volubilis, južne od mesta Fez

NA LISTINE UNESCO: 1997

VÝZNAM: významné rímske vojenské stanovište v severnej Afrike a za Mulaja Idrísa I. krátky čas hlavným mestom ríše nezávislej od kalifa Hárúna ar-Rašída

Z HISTÓRIE: 25 pred n. l. za kráľa Iubu II. kráľovská rezidencia, 40 n. l. za cisára Claudia povýšená na municipium, obec s rímskymi občianskymi právami, 168/69 výstavba 2,34 km dlhého mestského múru s priemernou hrúbkou 1,6 m, 193-211 za vlády Septimia Severa a jeho nasledovníkov vznik krásnych sakrálnych a profánnych budov, 217 chrám na počesť Junony, Minervy a Jupitera, výstavba Víťazného oblúka pre cisára Caracullu nad decumanus maximus, 238-44 výstavba Domu stĺpov za cisára Gordiana III., 786 Idrís Ibn Abdalláh (Mulaj Idrís I.), potomok Fátimy, dcéry proroka Mohameda, a zakladateľ dynastie Idrísovcov požiadal v Oualile (Volubilis) o azyl, 792 Idris Ibn Abdulláh bol zavraždený, 1887-92 prvé vykopávky, 1913 archeologické výskumy ďalej pokračujú

Zdroj: kniha POKLADY SVETA  - Kultúrne pamiatky a prírodné krásy na zozname UNESCO

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.