Choď na obsah Choď na menu

Výstava Egypt dar Nílu

vystava-egypt-dar-nilu-muzeum-trinec.jpgzo súkromnej zbierky Jána Hertlíka ponúka návštevníkom príležitosť oboznámiť sa s jednou z najväčších civilizácií, ktorá prekvitala na brehoch rieky Níl. Ján Hertlík všetok svoj voľný čas venuje svojej najväčšej vášni - Egyptu, pričom sa zaoberá amatérskym štúdiom egyptológie. Jeho druhou veľkou vášňou je cestovanie. Zo svojich dobrodružných ciest si okrem spomienok nosí, aj repliky historických predmetov, ktoré potom sám rôznymi umeleckými technikami upravuje do podoby originálov. Svoju netradičnú zbierku si začal autor budovať v roku 2002.

Na výstave sú vystavené rôzne druhy plastík, busty panovníkov, sochy vládcov a bohov, ako aj obrazy a iné umelecké diela navodzujúce atmosféru starovekého Egypta. Výstava vás prevedie všetkými časovými obdobiami staroegyptskej civilizácie od čias zjednotenia Egypta panovníkom Narmerom, cez pyramídy - veľkolepé príbytky večnosti týčiace sa v piesku, najkrajšou ženou staroveku – Nefertiti, pokladmi panovníka Tutanchamona, až po Ptolemaiovské obdobie, kedy Rímska ríša ukončila jednu etapu egyptských dejín.

Výstava Egypt dar Nílu - FOTOALBUM

Staroveký Egypt - Hoci slávne pamiatky starovekého Egypta, kráľovstva faraónov, vznikli pred tisíckami rokov, zaujímajú a udivujú nás dodnes. Impozantné výtvory ako sfinga, pyramídy, hrobky v Údolí kráľov a veľkolepé chrámy v Luxore a Karnaku sú dôkazom vyspelosti a moci tejto civilizácie. Rozprávkové poklady z Tutanchamonovej hrobky sú zasa svedectvom jej výraznej kultúrnej bohatosti. Od zjednotenia Egypta v roku 3100 pred n. l. sa táto krajina pod vládou faraónov stala neprekonateľnou ekonomickou a kultúrnou mocnosťou, ktorá pretrvala ďalších vyše 3000 rokov. Dva najväčšie zdroje života boli slnko a rieka Níl. Veľké nánosy bahna čo ostali po pravidelných záplavách, ponúkali úrodnú pôdu, ktorá bola prínosom pre poľnohospodárstvo. Egypťania zo všetkých tried sa tešili pozemskému životu a vzhliadali k polobožskému panovníkovi, ktorý bol prostredníkom medzi nimi a bohmi, aby dosiahli harmóniu vo vesmíre a zaručili si blahobyt v ďalšom živote. Smrteľný svet bol blahodarný, lebo bol vstupom do nádherného posmrtného života. Panovník po smrti získal miesto medzi bohmi a Egypťania zo srdca – ktorým slúžili panovníkovi – verili, že keď naplnia svoju predurčenú úlohu na zemi, aj im sa po smrti dostane nekonečnej radosti. Egypťania vynikali v oblasti ako matematika, staviteľstvo, medicína, anatómia a astronómia: poklady objavené v kráľovských hrobkách sú zasa dôkazom rozvinutej remeselnej výroby. Popri vede sa Egypťania venovali aj mágii a poverám, ktorým sa snažili vysvetliť svet, rozumieť mu a naplniť svoje prikázané bytie.