Choď na obsah Choď na menu

Trácky hrob v Kazanlaku

30. 6. 2013

kazanlak-tomb.jpg

Freska zachytávajúca okamih rozlúčky je skutočne mimoriadne pôsobivá

„Jeho kone sa mi videli najkrajšie a najväčšie: boli biele ako sneh a bežali s vetrom opreteky. A voz mal krásne vyzdobený zlatom a striebrom. A zbrane, s ktorými prišiel, zlaté, neslýchané, úžas na ne pozrieť: tie nemôžu nosiť obyčajní smrteľníci, nie, iba nesmrteľný bohovia!“ Tento euforický opis tráckeho vojvodcu z Homérovej „Iliady“ patrí k prvým písomným zmienkam o národe Trákov.

K najnázornejším a najskvostnejším spomedzi početných nálezov hrobov z tráckej epochy v Bulharsku patrí bezpochyby náhrobkom v Kazanlaku s dobre zachovanými nástennými maľbami. Hrob pozostávajúci pôvodne z troch miestností, pochádza z čias rozkvetu tráckeho kmeňového spoločenstva, ktoré sídlilo na území dnešného Bulharska už v 2. tisícročí pred n. l. V šiestom predkresťanskom storočí sa podarilo zjednotiť časť roztrúsených kmeňov pod vedením Odrysov do štátu. Dlho však toto spojenie nevydržalo, macedónski susedia boli príliš mocní, a tak sa v štvrtom storočí pred n. l., za vlády Filipa II., zmocnili tráckeho kmeňového územia.

Nástenne maľby v hroboch nám umožňujú vytvoriť si predstavu o vrcholnom období tejto vysokorozvinutej kultúry. Keď hrob objavili, bol už dávno vykradnutý. Zachovalo sa v ňom iba zopár predmetov a kostí. Hrob podobný pletenému úľu sa rozkladá za predsieňou, ktorej maľby, žiaľ z veľkej časti zmizli a v ktorej možno našli prístrešie kone a vozy. Tie mali mŕtvych previezť do večnosti. K predsieni sa pripája takmer dvojmetrová chodba. Nástenné maľby po obidvoch stranách znázorňujú bojové scény. Možno ide o výjavy zo života šľachtica, ktorý je tu pochovaný. V teplých tónoch dominujú okrové odtiene, čo určuje charakter malieb. Na techniku farieb sa používali temperové farby. Prímes kremeňa v nich spôsobuje, že maľby sa dodnes miestami lesknú.

kazanlak-hrobka.jpg

Trácka hrobka v Kazanlaku

Na rozdiel od helénskeho maliarstva v tom období vojaci nie sú podaní stereotypne, upúta práve živý a prirodzený spôsob ich zobrazenia. Chodba vedie do kruhovej pohrebnej miestnosti s úctyhodnou výškou vyše troch metrov. V jej kupole sa nachádza vrcholné umelecké dielo. V strede kruhovej stropnej maľby stojí pár – žena a muž, možno je to sám panovník s manželkou. Na znak rozlúčky si nežne podávajú ruky. Procesia s početnými darmi smeruje z dvoch strán k dvojici. Honosne oblečená dáma ponúka ovocie, jeden poddaný nesie krčah vína, dvaja trubači sprevádzajú sprievod fanfárami. Panovníčke podávajú šperkovnice a modrý závoj. Na obidvoch stranách procesiu uzatvárajú kone. Tak zobrazené osoby, ako aj tieto zvieratá, ktoré si Trákovia nesmierne cenili, sú stvárnené veľmi osobito a realisticky.

Každý z vládcov sedí na striebornom ozdobenom drevenom tróne; na stole pred ním je posledné jedlo. Ešte aj dnes táto scéna vyjadruje tichý, dôstojný smútok, ktorý dojme každého návštevníka. Popri realistickom zobrazení osôb a zvierat je obdivuhodná aj mimoriadna vydarená farebnosť a tieňovanie. Výrazné sú najmä červené a okrové farby. Divé preteky vozov v strede ostro kontrastujú so slávnostnou atmosférou rozlúčkovej scény, z ktorej len slabo vyžaruje pocit radostného očakávania druhého sveta.

 zdroj: kniha POKLADY SVETA Kultúrne pamiatky a prírodné krásy na zozname UNESCO

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.