Choď na obsah Choď na menu

TRÁCI - STARÍ BULHARI

thracian-culture-gold.jpg

Znovuobjavenie národa, ktorý hral prvoradú úlohu pri utváraní európskej civilizácie a o pôvode ktorého sa toľko diskutuje.

Gréci zvyčajne nazývali Tráciou veľké územie na Balkánskom polostrove od toku Dunaja až po Egejské more, ktoré zodpovedá približne dnešnému Bulharsku. Už v predhistórii, presnejšie v neolite a v eneolite, patrila Trácia k najplodnejším kolískam európskej civilizácie. Zdanlivo nemôžeme nájsť nijaké stopy po slávnych dejinách národa pomenovaného podľa krajiny, kde sa usadili. Tráci sa na Balkáne objavili na konci mladšej doby bronzovej a nemajú nič spoločné s kmeňmi, ktoré obývali toto územie pred nimi. Hoci máme málo prameňov o prvých etapách tráckej civilizácie, naše vedomosti vďaka najnovšiemu archeologickému výskumu pokročili. Umožnili tiež presnejšie zachytiť dejiny tohto národa.

Prvé údaje o Trákoch máme zo 7. storočia pred n. l. Od toho dátumu sa v dielach gréckych a rímskych autorov čoraz častejšie objavujú rozprávania o epizódach tráckych dejín, o vzťahoch Trákov s inými civilizáciami balkánskej a stredomorskej oblasti a aj opis ich kultúr. V správach sa uvádza najmä to, že názov Tráci zastrešuje množstvo rozličných skupín. Grécki historici spomínajú až 50 kmeňov, pričom niektoré z nich zohrávali prvoradú úlohu. Boli to najmä Odryzovia a Bézovia, Denteletovia a Tribalovia, Getovia, Médi, Krobiťania a Sapejci. Rozdrobenie sťažuje rekonštrukciu spoločných dejín Trákov, ale neprekáža v určovaní základného rámca ich časovej postupnosti. Najlepšie to ilustruje založenie odryzského kráľovstva.

Začiatkom 5. storočia pred n. l. začali Odryzovia kontrolovať veľkú časť Trácie; ich ríša sa rozprestierala až po Dunaj. Sústredili moc do rúk kráľa Tesera a založili naozajstný štát. Nadvláda Odryzov trvala približne dve storočia, napokon ju zlomili Macedónčania a rozdelili kráľovstvo na tri dŕžavy. Rozdelené oblasti sa aj tentoraz stali dejiskom neustálych zrážok medzi miestnymi skupinami a útočníkmi zo všetkých kútov Európy. Stav neprestajných konfliktov ukončila romanizácia Trácie. Táto oblasť začala priťahovať Rím okolo polovice 2. storočia pred n. l. Rimania najprv obmedzili svoje akcie na sériu vojenských výprav, ktoré mali zaručiť bezpečnosť pozemného spojenia s Malou Áziou.

traci--bulharsko--2-.jpg

Zlatá amfora s uchami v tvare kentaurov. Na amfore je zobrazený Herakles ako dieťa. Tento vzácny predmet bol objavený v panagjurištskej mohyle (Bulharsko) a pochádza zo 4. alebo 3. storočia pred n. l.

Medzičasom sa však Rím pokúsil vytvoriť s pomocou miestnych spojeneckých dynastií politické správne centrá, a tým vytvorili príležitosť na zjednotenie Trácie. Ale rovnováha bola len chvíľková a vratká. Obyvateľstvo sa veľmi rýchlo vzbúrilo proti novým vládnucim centrám. Rím tak získal zámienku na rozvinutie silnej vojenskej operácie a dobyl celú Tráciu. Porazenú Tráciu najprv rozdelili na dve provincie: Moeziu a Tráciu. O niečo neskôr bola rozdelená aj Moezia, a to na Hornú a Dolnú Moeziu. Tráci stratili politickú nezávislosť, ale dlho si zachovali národnú a kultúrnu svojbytnosť, ktorá sa prejavila v bohatej a pestrej umeleckej tvorbe. Výskumy umožňujú poodhaliť rúško tajomstva politickej a sociálnej organizácie Trákov. Toto usporiadanie dobre zodpovedalo legendárnej tradícii a Homérovým textom, kde sa hovorí o nadvláde niektorých rodových skupín, ktoré sa menia na skutočnú aristokraciu. V lone skupiny sa určuje náčelník, kráľ, osoba, sústreďujúca vo svojich rukách svetskú aj duchovnú moc. Bol to veľmi jednoduchý systém s dvoma hlavnými aktérmi: triedou aristokracie a triedou roľníkov, ku ktorým patrili aj baníci, remeselníci a všetky produktívne sily spoločnosti. Aristokrati vlastnia pôdu, kontrolujú výrobné prostriedky a sú držiteľmi politickej, vojenskej a náboženskej moci. Roľníci a ostatné manuálne pracujúce obyvateľstvo je závislé od aristokracie. Na vrchole pyramídy stojí kráľ, opradený množstvom legiend, ktoré potvrdzovali jeho výnimočné postavenia.

Najslávnejšia legenda – o kráľovi Frýgie a Trácie Midasovi, ktorý premenil na zlato všetko, čoho sa dotkol, bola symbolická: zdôraznila nielen štatút hlavného hrdinu, kráľa, ale nachádzame v nej aj všetky charakteristické údaje o Trákoch, čiže obrovské bohatstvo, ktorým prekypovala ich krajina, a najmä opis horúčkovitej činnosti ich kováčov a šperkárov.

Podzemie Trácie ukrývalo početné ložiská zlata, medi a železa. Obyvateľstvo ich dokázalo využiť, a to najmä v 1. storočí pred n. l. Táto činnosť predznamenala vývoj výrobných techník a v dôsledku toho aj rozmach veľmi dokonalej umeleckej kultúry. V tom čase bola výroba rovnako bohatá ako pestrá: z drahých kovov sa zhotovovali vázy, šperky, zbrane, ozdoby – hmatateľný dôkaz fantastického talentu tráckych remeselníkov. Tak ako väčšina antických národov i Tráci zhotovovali takéto predmety aj pre svojich mŕtvych, hrobovú výbavu zdobili ich výrobky – milodary. A ako vždy, aj v tomto prípade majú dvojaký význam. Umožňujú nám sledovať vývoj metalurgie a zároveň nám poskytujú nezvratný dôkaz o spoločenskom postavení zosnulých.

traci--bulharsko--1-.jpg

Čaša na pitie (rhyton), strieborný predmet s vrúbkovaním, ukončený okrídlenou sfingou, patrí do borovského pokladu prvej polovice 4. storočia pred n. l. (Historické múzeum, Ruse).

Najbohatšia hrobová výzdoba, ba skutočné poklady sa vyskytujú v 4. a 3. storočí pred n. l. Vtedy prežívala trácka civilizácia svoj úplný vrchol. Poklady tvoria buď predmety, uložené do posvätných hradieb pri príležitosti dôležitých obradov ako kráľovská investitúra (uvedie kráľa do úradu) či rituály slávnostného kultu, alebo to boli poklady v pravom význame slova, ináč povedané, predmety uschované pred bezprostredným nebezpečenstvom. Hrobová výzdoba a poklady umožnili stanoviť typológiu rôznych predmetov podľa pestrých tvarov a dekorácie, ktoré obohacovali občas miestne, občas cudzie kultúry.

Výroba čaší v tvare rohu (rhyton) patrí k najcharakteristickejších. Podľa literárnej tradície tvar tohto predmetu údajne vynašli trácki remeselníci. Bez ohladu na pôvod rhytonu, trácki kováči sa pri jeho zhotovovaní prejavili ako veľkí umelci. Na všetkých známych kusoch týchto čaší je šťastne zosúladené technické majstrovstvo s estetickým cítením ich tvorcov. Umenie spracovania kovov bolo bezpochyby najlepším šíriteľom tráckej kultúry, čo upútalo pozornosť mnohých vedcov. To neznamená, že Tráci nevynikali aj v iných odvetviach umeleckej tvorby; príkladom takejto rôznorodosti bolo sochárstvo. Mimoriadne veľa sochárskych dielní sa nachádzalo pozdĺž pobrežia. Remeselníci zhotovovali samostatné sochy a rôzne predmety, a aj sochárske diela väčšieho rozsahu určené na okrášlenie stavieb.

Najslávnejším príkladom je mohyla Ginina di Svestari, vybudovaná v 3. storočí pred n. l. kde múry hrobky zdobí desať pravidelne rozostavaných ženských sôch – karyatíd, dokonale nesúcich klenbu hrobovej komory. Tváre žien sa tesali podľa skutočnej podoby modelov, takže každá je iná.

Tráci sa venovali aj maľbe. Umelci pokrývali vnútro hrobiek freskami. Najdôležitejšia z nich sa nachádza v Kazanlaku a tvorí prekrásny cyklus nástenných malieb v časti dromos (chodba lemovaná sfingami) aj v hrobovej komore. V každom prípade trácke maliarstvo, sochárstvo i práca s kovom dodnes zostávajú platným vzorom s veľkým výpovedným významom.

SEUTHOPOLIS

V počiatočnom období svojich dejín žili Tráci najmä v otvorených dedinách. Svoje sídla začali opevňovať až v priebehu 1. tisícročia. Najskôr si stavali pevnosti na vyvýšených miestach, ale od 5. alebo 4. storočia pred n. l. sa stretávame s opevnenými osadami aj v nížinách. Najlepším príkladom je Seuthopolis, mesto kráľa Seuthesa III.

Seuthopolis sa rozkladal na 5 ha a chránili ho impozantné hradby; v súčasnosti je zaliaty vodami priehradnej nádrže. Kedysi sa v ňom nachádzali dve hlavné dopravné tepny a sieť vedľajších ciest, ktoré ich pretínali v pravom uhle a členili mesto na menšie štvrte; zachovali sa tu teda pravidlá urbanizmu podľa architekta Hippodoma z Milétu. V Seuthopolise sa vo vnútri hradieb nachádzalo len veľmi málo budov, o ktorých možno tvrdiť, že boli určené aristokratom. Občania nižších spoločenských vrstiev žili mimo mesta, kam sa utiekali len v prípade nebezpečenstva.

Panovníkov palác sa vypínal v severnej mestskej štvrti, chránili ho hradby aj na úseku obrátenom k mestu. Palác mal dve poschodia a okrem niekoľkých kultových priestorov sa v ňom nachádzala aj veľká prijímacia sála a miesto určené na obety. Seuthopolis bol zničený, vyplienený a vypálený v 3. storočí pred n. l. Nikdy ho neobnovili.

zdroj: kniha VEĽKÝ ATLAS STRATENÝCH CIVILIZÁCIÍ

 

Príspevky

Trácka hrobka v Sveštari

thracian-tomb-of-sveshtari--200x200-.jpgTrácku hrobku objavili v roku 1982 (Bulharsko) v hĺbke 11,8 m pod juhovýchodnou časťou veľkej Gininej mohyly (v priemere 80 m) pri severnom okraji mohylového pohrebiska. Pravdepodobne do nej pochovali v 3. storočí pred n. l. niektorého vládcu severotráckej skupiny Getov alebo Trerov (predpokladá sa, že mohla patriť getskému kráľovi Dromichaitésovi, ktorý porazil aj Lysimacha – generála Alexandra Macedónskeho). Pochovaný muž mohol mať asi 60 rokov. Vedľa neho sa našla kostra mladej ženy.

 
1. 7. 2013 | | Rubrika: TRÁCI - STARÍ BULHARI | Komentáre: 0

Trácky hrob v Kazanlaku

thracian_tomb_of_kazanlak--100x100-.jpgK najnázornejším a najskvostnejším spomedzi početných nálezov hrobov z tráckej epochy v Bulharsku patrí bezpochyby náhrobkom v Kazanlaku s dobre zachovanými nástennými maľbami. Hrob pozostávajúci pôvodne z troch miestností, pochádza z čias rozkvetu tráckeho kmeňového spoločenstva, ktoré sídlilo na území dnešného Bulharska už v 2. tisícročí pred n. l.

 
30. 6. 2013 | | Rubrika: TRÁCI - STARÍ BULHARI | Komentáre: 0