Choď na obsah Choď na menu

Centrá mykénskej civilizácie

13. 3. 2013

centra-mykenskej-civilizacie.jpg 

Levia brána v Mykénach

Medzi centrá mykenskej civilizácie doložené archeologickými výskumami či gréckymi legendami patria lokality, rozložené od stredného Grécka až na Peloponnésos. V Thessálii bol významným mestom Iólkos, v severnej časti stredného Grécka patrili medzi významné mykénske centrá Théby a Orchomenos v Boiótii, Athény v Attike, v juhovýchodnej časti Peloponnésu to bola Sparta, na juhozápadnom pobreží Pylos, ale predovšetkým trojica miest v Argolide – Mykény, Tirýns, Argos, prip. ďaľšie mestá a mestečká na Peloponéze - Lerna, Asiné. Tieto mykénske mestá nevytvorili nikdy jednotný centralizovaný achájsky (či mykénsky) štát, ale udržiavali si svoju politickú i hospodársku samostatnosť, pričom v prípade potreby (napr. Trójska vojna) sa dokázali spojiť a postupovať jednotne.

Mykény

Hrad v Mykénach ležal na návrší, ku ktorému viedla pohodlná cesta. Sídlo panovníka obklopovala mohutná hradba, ktorá bola pri vstupe (tzv. Levia brána) naprojektovaná tak, že vstup chránila z dvoch strán. Za bránou sa stúpalo do stredu návršia, kde ležalo panovníkovo megaron, pred ním bola dláždená plocha. Popri hradbách na severe i východe boli domy príslušníkov panovníkovej družiny. Veľká časť priestoru bola prázdna.

Pri vstupe do hradu Heinrich Schliemann objavil hrobový okruh A – v siedmich šachtových hroboch bolo pochovaných takmer tridsať osôb – muži, ženy a deti. Jednotlivé osoby je možné rozlíšiť aj pomocou pohrebnej výbavy. Muži mali na tvárach masky zo zlatého tenkého plechu a charakteristickými individualistickými črtami, a zbrane – bronzové meče a dýky so zlatou garnitúrou (rukoväť, pošva), mali na čepeli tauzované vojenské výjavy a výjavy z poľovačiek.

Ženské hroby sa vyznačovali bohatými zlatými a jantárovými šperkami – čelenky, náhrdelníky, nárameníky, záušnice. Detské hroby je možné rozšíriť jednak na základe drobných kostier, ale aj špecifickými pohrebnými darmi – napr. hračkami, prípadne zlatými plátmi pokrývajúcimi telíčko dieťaťa.

Heinrich Schliemann vo svojom nadšení po objavení hrobového okruhu ho označil za hrob Agamemnona a jeho druhov. Agamemnon sa totiž po dobytí Tróje vrátil do Mykén, ale manželka ho zabila so svojim milencom Aigisthom a údajne ho dala pochovať pri hradbách. Tieto tzv. šachtové hroby (zahĺbené do zeme, nad hrobom je vztýčená stéla) však pochádzajú už zo 16. storočia pred n. l. Mladšie hroby sa nachádzajú pred Mykénami – sú to kupolové hroby, označované ako pokladnice (Átreova pokladnica, Klytaimnestrina pokladnica). Pochádzajú z 15./14. storočia pred n. l.

Tirýns

Na rozdiel napr. od Mykén či athénskej Akropoly tirýntsky hrad ležal na rovine a jeho hradby široké asi 6 až 7 m, vysoké až 20 m ohradzovali priestor o rozlohe asi tri hektáre. Len časť ohradeného priestoru bola zastavaná príbytkami miestneho vládcu a jeho vojenskej družiny, zatiaľ čo zvyšok tvorilo otvorené priestranstvo, ktoré v prípade potreby (ozbrojený útok) mohlo slúžiť ako útočisko (refugium) pre okolité obyvateľstvo. V takom prípade sa obyvateľstvo živilo dostatočnými zásobami potravín, ktoré bolo možné uložiť v kazematách, vyhĺbených a vytvorených v pevnostnom systéme.

Pylos

Tento mestský štát ležal na západnom pobreží Peleponézu. Územie Pylu bolo rozdelené na 16 častí, ktoré spravovali osobitní vojenský úradníci. Zachované záznamy poukazujú na vážnu situáciu, pretože jednotlivým vojenským náčelníkom boli prideľované ozbrojené sily, bojové vozy a zbrane, aby dokázali ochrániť im zverené oblasti.

Panovnícky palác mal tri časti – vestibul, predsieň a hlavnú sieň s rozsiahlym stĺpovým nádvorím, pričom stĺpy boli aj v hlavných častiach paláca. Steny zdobili fresky. Okolo obytných priestorov panovníka sa nachádzali sklady a hospodárske miestnosti s množstvom keramických nádob, určených pravdepodobne na export (celkovo sa našlo asi 800 kusov).

Sparta

Sparta takisto patrila medzi významné mykénske lokality, hoci archeologický výskum doteraz ešte nepotvrdil existenciu kráľovského paláca, v ktorom mal sídliť Agamemnonov brat kráľ Meneláos. Avšak nielen legenda o únose kráľovej manželky Heleny trójskym princom Paridom naznačuje existenciu Sparty v mykénskom období. V blízkosti Sparty v osade Vafio bol preskúmaný kupolový hrob, v ktorom bola nájdená časť pohrebnej výzdoby (šperky – sklenené perly, kamey, prstene, zbrane), do ktorej patrili aj dva nádherné zlaté poháre, zdobené reliéfmi býčích zápasov v krétskom štýle.

AthényNa Akropole v Athénach sa našli zvyšky mykénskych hradieb. Podobne ako v prípade Sparty, aj o mykénskych Athénach sa zachovali legendy o Théseovi, ktorému sa podarilo zlomiť závisť Athén v Knósse a odstrániť potupnú ľudskú daň, ktorú museli Athénčania pravidelne platiť knósskemu panovníkovi a jeho netvorovi Minotaurovi. Athény však zohrali významnú úlohu aj v zachovaní kontinuity keramickej výroby v strednom Grécku v období po zániku mykénskej civilizácie a formovaní sa novej gréckej spoločnosti.

Bioótia

V Bioótii v strednom Grécku bolo významnou lokalitou dnes pomerne malé mestečko Orchomenos. V jeho centre sa nachádza zvyšok mohutnej kupolovej hrobky, ktorá sa zrútila už v staroveku. Dodnes sa zachovala cesta (dromos), ktorá viedla do vnútra kupolovej hrobky. Hrobka má klasický kruhový pôdorys s priemerom viac ako 10 m. V pravej časti sa nachádzala komora, v ktorej bol pochovaný mŕtvy, v strede hrobky sa nachádzalo akési sedátko, pri ktorom sa zhromažďovali rodinní príslušníci, ktorí si prišli uctiť mŕtveho. Zo zvyškov klenbových kameňov aj vidieť, že aj klenba bola zdobená jemným štukovým rastlinným a geometrickým ornamentom.

zdroj: kniha Stručné dejiny STAROVEKÉHO GRÉCKA (Pavol Valachovič)

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.