Choď na obsah Choď na menu

MYKÉNSKA KULTÚRA

mykenska-kultura.jpg

 

Mykénska civilizácia prestavuje neskorú bronzovú dobu v strednom a južnom Grécku, neskôr rozšírenú aj na niektorých ostrovoch. Jej nositelia boli už Gréci – homérski Achájci – ako to vyplynulo z rozlúštenia lineárneho písma B, obsahujúceho starobylý dialekt. Ich predchodcovia prenikli do Grécka z dosiaľ bližšie neznámej oblasti a priniesli indogermánsky jazyk. Boli to bojovnícke skupiny, z ktorých najsilnejšie a najpoprednejšie sa usadili na východnom Peloponéze, v Mykénach. Strediská miestnych rodových vládcov prerástli v malé „štáty“ s vedúcim postavením Mykén a s rozvinutou deľbou práce. Vo vývoji Mykenskej civilizáci sa rozlišujú tri stupne :

  • raný (neskoroheladský I, 1600 – 1500 pred n. l.)

  • stredný (neskoroheladský II, 1500 – 1425 pred n. l.)

  • neskorý (neskoroheladský III, 1425 – 1100 pred n. l.)

Hlavný podiel na formovaní Mykénskej civilizáci mala mínojská vzdelanosť, vlastný prístup ukazuje však architektúra (megarón), opevňovacia technika (kyklopské murivo) a sčasti aj tvarový obsah najmä nezdobenej keramiky. Znalosť budovať a zastrešovať veľké priestory a umenie ich freskovej výzdoby prevzali od Minojcov, v realizácii však utvorila nový typ, nepodobný krétskym predlohám. Mykénske sídlo, spočiatku neopevnené, neskôr (od 14. storočia pred n. l.) uzavreté mohutnými múrmi z otesaných i neotesaných kamenných blokov a vstupnou bránou z monolitu, je skôr hradom ako palácom. Neopevnený až do konca zostal iba Nestorov palác v Pyle. Ťažisko stavby je v budove a jej sále s nevyhnutným , štyrmi stĺpmi obklopeným kozubom. Dom je dlhá stavba – megarón – so stĺpovou predhalou,oddeľujúcou ho od dvora. Na zaklenutie priestorov používali tzv. Nepravú klenbu, známu z kupolových pravouhlých hrobových komôr (tolos) s pripojenou chodbou (dromosom), v minojskom staviteľstve neznámou. Súkromne domy na rozdiel od panských sídiel boli len jednoducho vybudované, vždy s kozubom, ktorý bol sídlom domáceho ochranného božstva. Malé sídliska prostého ľudu sú pomerne chudobné. Vo výzdobe stien palácov sa uplatňujú iné tematické skupiny a kompozícia: uprednostňujú sa bojove scény a scény lovu (napr. poškodená neskoromykénska freska z Tirynsu zobrazuje lov na diviaka).

mykeny-brana.jpg

Levia brána v Mykénach

Začiatky monumentálneho sochárskeho umenia sa prejavujú na náhrobných stélach rannomykénskych šachtových hrobov a v neskoromykénskom reliéfe Levej brány. Nechýbajú ani drobné portrétne zobrazenia. V umeleckom remesle vynikajú práce z kovu, najmä zo zlata. Kniežacie hroby sprevádzali bohaté šperky (diadémy, nákrčníky, ihlice), stovky plechových terčíkov, honosné zbrane (rukoväti mečov a dýk obložené zlatom), bojový výstroj (helmy, obložené klami diviaka), zlaté, strieborné a bronzové nádoby (početné zo šachtových hrobov v Mykénach: poháre, misy, kanvice, rytóny v podobe hlavy leva a býka) často s reliéfnou výzdobou a bronzové zrkadlá s rukoväťou zo slonoviny. Pozoruhodné sú aj zlaté masky z rannomykénských šachtových hrobov v Mykénach. V pohrebnom ríte, ktorému venovali veľkú pozornosť, šachtové hrobky raného obdobia vystriedali komorové, do skaly tesané a kupolové hroby (tolos od 15. storočia pred n. l.) s postupne sa zlepšujúcou stavebnou a architektonickou kvalitou. Vrcholom staviteľského umenia je Átreova hrobka v Mykénach. Z palácových archívov (tabuľky s lineárnym písmom B zo stredomykénskeho, ale najmä z neskoromykénskeho obdobia z Pylu, Téb,Mykén) sa možno dozvedieť údaje o zamestnaní, sociálnom zložení, hospodárskej štruktúre i náboženstve obyvateľstva. Zaoberalo sa poľnohospodárstvom, chovom dobytka a obchodom. Pestovalo obilie, olej, víno a spracúvalo ovčiu vlnu. Na tabuľkách sa popri výstroji udáva aj počet mužov povolaných do vojenskej služby. Kultu a náboženstve sa tykajú záznamy o božstvách, kultových obradoch, posvätných miestach a obetných daroch. Rozsiahli obchod, rozvíjaný najmä po mori, umožňoval vzrast moci Mykénčanov, ktorí asi do polovice 15. storočia pred n. l. ovládli obchod a východným Stredomorím (najmä s cyperskou meďou). Mykénsky vplyv siahal od Amarny v Egypte až po Tróju, na západ po Sicíliu a Sardíniu, na pevnine až do Etrúrie a Lácie, na severe po Sev more a do Británie. Moc Mykénčanov, trvajúcu mnoho desaťročí, ukončili vnútorné nepokoje a povstania, postup Dórov, nájazdy morských národov a zemetrasenia.

zdroj: kniha ENCYKLOPÉDIA ARCHEOLÓGIE Bohuslav Novotný a kolektív

 

 

Príspevky

Centrá mykénskej civilizácie

mykeny--2-.jpgMedzi centrá mykenskej civilizácie doložené archeologickými výskumami či gréckymi legendami patria lokality, rozložené od stredného Grécka až na Peloponnésos. V Thessálii bol významným mestom Iólkos, v severnej časti stredného Grécka patrili medzi významné mykénske centrá Théby a Orchomenos v Boiótii, Athény v Attike, v juhovýchodnej časti Peloponnésu to bola Sparta, na juhozápadnom pobreží Pylos, ale predovšetkým trojica miest v Argolide – Mykény, Tirýns, Argos, prip. ďaľšie mestá a mestečká na Peloponéze - Lerna, Asiné.

 
13. 3. 2013 | | Rubrika: MYKÉNSKA KULTÚRA | Komentáre: 0