Choď na obsah Choď na menu

Periodizácia minojskej kultúry

24. 2. 2013

minojska-kultura.jpg

Fresca "Dámy v modrom"

Minojská kultúra - civilizácia bronzovej doby na Kréte, pomenovaná Arthurom Evansom podľa bájneho kráľa Minosa, obývajúceho palác v Knosse. Arthur Evans na základe výskumov rozdelil krétsku bronzovú dobu na tri hlavné vývojové obdobia: ranominojské, stredominojské, neskorominojské, každé ešte s troma podstupňami (I-III). Niektorí bádatelia delia minojskú civilizáciu na obdobie predpalácové, obdobie starých palácov a obdobie nových palácov.

Ranominojské obdobie (2800/2600 – 2000 pred n. l.) zodpovedá predpalácovému obdobiu a charakterizuje ho rozpad rodového zriadenia, špecializácia remesiel, rozšírenie chovu dobytka a rozvoj moreplavby. Architektúra je menej známa (z ranominojského obdobia II sú domy s kamennou podmurovkou), medzi zvyškami sídliska vo Vasiliki v najspodnejších vrstvách zistili viacpriestorové domy. Oveľa viac sú preskúmané hroby. Sú kostrové, mŕtvy ležia v skrčenej polohe a nezriedka sú pochovaní kolektívne, často v jaskyniach. Známe sú aj kostry v nádobách, v hlinených sarkofágoch a prvý raz sa objavuje aj tolos. Kovovýroba v najstaršom období spracúvala meď; bronz pristupuje od ranominojského obdobia II (dýky, prvé čepele nožov). Keramiku charakterizuje červená alebo hneda maľba na svetlom podklade (trojuholníky, polkruhy, symbolická sekera s obojstranným ostrím) a osobitná, špeciálne vypaľovaná keramika (najmä na východnej Kréte), nazvaná podľa sídliska vo Vasiliki. Je pre ňu príznačný zadymený škvrnitý povrch. Obľúbené boli ozdoby z drahých kovov, fajánsy, krištáľu, karneolu a mušlí. Charakteristické sú aj pečatidla z kameňa alebo slonoviny(Mochlos) aj s držadlom v podobe ľudskej alebo zvieracej postavy. Z ranominojského obdobia sú aj prvé svedectva hieroglyfického písma.

minojska-keramika.jpg

Minojská keramika

Stredominojské obdobie (2000 – 1700 pred n. l.), nazývané aj staré palácové obdobie, sa prejavuje už od začiatku výstavbou prvých veľkých palácov (Knossos, Faistos, Mallia) a vznikom viacerých miest. V remeslách ma naďalej dôležitú úlohu hrnčiarstvo, výroba kamenných nádob, zbraní, šperkov a pečatidiel. V stredominojkom období Ia je rozšírená špecializovaná výroba keramiky len pre veľké paláce, v stredominojskom období Ib sa jej výzdoba rozrástla na celom ostrove. Prvý raz sa používa hrnčiarsky kruh. Na keramike je typická polychrómna maľba (rastlinne motívy, rozety, špirály, zvieratá), prípadne maľovanie imituje štruktúru kameňa. Osobitne sa vyníma skupina tenkostennej až škrupinovitej, bohato zdobenej keramiky, nazvaná podľa nálezov z juhokrétskej jaskyne kamarský tovar (štýl). Na juhu sa často uplatňovala barbotinová výzdoba. Vyspelosť stredominojského šperkárstva azda najlepšie dokladajú nálezy z Mallie. Zlatý, granuláciou zdobený lev z Kumasy je najstarším príkladom použitia granulácie v Európe. Stredominojské obdobie I/II sa náhle konci zemetrasením, ktoré rozrušilo staré paláce. V krátkom čase ich znovu vystavali s ešte nádhernejším leskom. Na začiatku stredominojského obdobia III vzniká palác v Hagii Triade. V palácoch sa uplatňuje fresková nástenná maľba. K znakom doby patrí aj zánik kamennej a nástup hlinenej plastiky, ktorá v neskorominojskom období vystriedala plastika z bronzu, fajansy a slonoviny. Pre stredominojské obdobie, je príznačný vznik kultúrnych miest na výšinách, nechýbajú ani doklady obetí v jaskyniach. Pohrebný rítus zotrváva na zaužívanom zvyku (tolos, larnak pitos), nové sú skalné komorové hroby. Na rozhranie stredominojského obdobia III a neskorominojského obdobia I sa datuje prvý výskyt kupolového hrobu na južnom obvode Knossu. Okolo 1700 pred n. l. staré paláce ako dôsledok nového zemetrasenia, prípadne katastrofy z neznámych príčin zanikli. Vystavali ich v období zvanom aj zlatým vekom Kréty, prípadne obdobím nových palácov. Jeho raný úsek patrí ešte do stredominojského obdobia III (1700 – 1550 pred n. l.), vývoj nových palácov do neskorominojského obdobia I a II (1550 – 1400 pred n. l.). Veľká stavebná činnosť zachvátila celý ostrov a aktivita sa prejavuje aj v umení, ktoré sa využívalo v monumentálnej maľbe. V plastike vynikali tzv. bohyne s hadmi v dobovom odeve z farebnej fajansy. Zo starého hieroglyfického písma sa rozvíjalo lineárne písmo A, v neskorominojskom období II lineárne písmo B, ktorého rozšírenie sa spája aj so silnejúcim vplyvom z gréckej pevniny (Mykénci, Achájci). Zánik palácov okolo 1400pred n. l. súvisí azda s veľkou prírodnou katastrofou a nepochybne naň vplýval aj vpád Achájcov.

V neskorominojskom období III – popalácové obdobie (1400 – 1100 pred n. l) vznikajú nové menšie sídla na západnej Kréte, objavujú sa neveľké chrámy (pripomínajúce megarón). K stavebným pamiatkam patria aj pravouhlé komorové hroby s dromosom a kupolovité mykénske hroby. Idoly ženského božstva sú najväčšími plastikami minojskej kultúry a patria k typu, ktoré prežíva až do 7. storočia pred n. l.. Koniec neskorominojského obdobia III prináša zmeny v pohrebnom ríte; prvý raz sa objavujú žiarové hroby (Tylissos).

zdroj: kniha ENCYKLOPÉDIA ARCHEOLÓGIE Bohuslav Novotný a kolektív

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.