Choď na obsah Choď na menu

Palác v Knósse

24. 2. 2013

palac-v-knosse.jpg

Palác v Knósse na ostrove Kréta

Knóssos bolo stredisko minojskej civilizácie na severnom pobreží Kréty 5 km východne od Herakleiona. Palác zaberal asi 10 000 m². Z mytológie je palác známy ako sídlo kráľa Minoa s povestným Minovým labyrintom, v ktorom na orientáciu bolo treba Ariadninu niť. Sled archeologických vrstiev paláca je základom členenia minojskej civilizácie.

Knosský palác postavili okolo roku 2000 pred n. l. a dvakrát ho zničili prírodné katastrofy, po ktorých bol zrekonštruovaný a zväčšený. A potom zmizol ako posledný z krétskych palácov okolo roku 1400/1375 pred n. l. pri požiari.

Centrom najmenej trojposchodového komplexu s terasovito odstupňovanými poschodiami je veľký dvor, do ktorého ústia severné propyleje a južné propyleje (reprezentačné vchody). K dvoru sa pripájajú hlavné budovy, trónna sála, kultové miesta (západné krídlo), sklady a vo východnom krídle dielne s obytným traktom a sanitárnym zariadením. Na západe k palácu prilieha ďalší dvor (tzv. divadlo). Palác bol vybavený vodovodom a kanalizáciou a bohatými nástennými maľbami. Významný je archív asi 4 000 tabuliek lineárneho písma B nájdený v novom paláci. Palác sa často označuje ako Minov labyrint.

K hlavnému palácu v Knósse bolo pristavaných mnoho vedľajších budov, napríklad malý palác (1 000 m²) a kráľovská vila, a mimo palácového areálu ležalo mesto zaberajúce plochu 75 hektárov. Nenašli sa nijaké príbytky najchudobnejších obyvateľov, ale zachovali sa zvyšky väčších rezidencií, napríklad usadlostí stojacich uprostred polí a záhrad s mnohými cyprusmi.

Novému palácu v Knósse venoval sir Arthur Evans najviac úsilia a práve tento palác dnes môžeme navštíviť. Táto stavba predstavuje zo všetkých hľadísk ohromujúci výkon – je to skôr mestský komplex než budova. Tak ako iné veľké paláce tých čias neslúžil len ako kráľovská rezidencia, ale aj ako stredisko výroby, skladisko, náboženské a administratívne centrum ríše.

palac-v-knosse--1-.jpg

Dvojitá sekera - symbol minojskej dynastie

V paláci sa opakovane objavuje motív obojstrannej (dvojitej) sekery, symbol minojskej dynastie. Grécke slovo pre tento symbol je labyros a z neho je odvodený pojem labyrint. Palác sám o sebe pripomína labyrint – sály, nádvoria, komnaty a chodby sú tu nakopené ako v bludisku. Postavili ho v niekoľkých úrovniach na úbočí kopca a zakončený je rovnou strechou, ktorú podopiera rad mohutných stĺpov.

Hoci sa tunajšia výzdoba vyznačovala pozoruhodným prepychom a rafinovanosťou, použitý stavebný materiál a prostriedky boli striedme. Múry a deliace steny boli postavené z nepálených tehál. Hojne sa používalo drevo, a to nielen na nosníky a trámy, ale aj na zhotovenie niektorých stĺpov a dverových a okenných zárubní. Budove to dodalo istú mieru pružnosti v nádeji, že pri ďalšom zemetrasení sa bude palác skôr prehýbať a hojdať, a nezrúti sa.

V severnej časti paláca bolo stredisko výroby, práve tu boli dielne umelcov a remeselníkov. Na západ od ústredného nádvoria ležali hlavné kultové miestnosti – veľká trónna sála a svätyne. Do reprezentačných miestností na prvom poschodí budovy viedli schodiská. Dlhé skladovacie priestory obsahovali jamy a obrovské nádoby, v ktorých bolo možné skladovať tovar či úrodu.

Vo východnom krídle paláca sa nachádzali kráľovské komnaty a tejto časti dominovalo majestátne schodisko. Dômyselný systém výklenkov a šachiet zabezpečoval prirodzené svetlo, ktoré prenikalo do spleti miestností a chodieb. Dámy z kráľovského dvora sa mohli hoci aj spoločne tešiť z pohodlia kúpeľní – obklopené otrokmi a obľúbenými opičkami – a zároveň si nakrúcať vlasy alebo nanášať líčidlá. V neďalekých komnatách sa obliekali urodzení páni, ktorí si okolo bokov viazali látky žiarivých farieb. V priľahlých miestnostiach sa hrali deti.

Do všetkých miestností, kde to bolo potrebné, bola zavedená tečúca voda, a to z technickým dôvtipom, ktorý prekonával všetky systémy používané vtedajšími civilizáciami.

Voda sa čiastočne čerpala z prameňov a čiastočne zbierala zo strešných odkvapov a žľabov. Pod podlahou bolo zabudované terakotové potrubie, zostavené z navzájom prepojených úsekov, aby zabezpečilo stály prísun vody, ktorá v celom systéme pravdepodobne prúdila pod určitým tlakom. Použitá voda odtekala sústavou potrubí a kanálov.

Steny kúpeľní boli obložené alabastrom a vyzdobené freskami. V kúpeľniach boli pohodlné hlboké terakotové vane, z vonkajšej strany zdobené abstraktnými vzormi a zvnútra obrazmi delfínov a rýb. Nemali kohútiky ani odtokové otvory, takže ich muselo napĺňať a vyprázdňovať služobníctvo. Obyvatelia paláca používali aj splachovacie záchody, napojené na hlavný kanalizačný systém.

Odhady celkového počtu obyvateľov Knóssu sa do veľkej miery rôznia, ale ak rátame aj blízky prístav Amnisos, dôjdeme možno až k číslu 100 000. To by znamenalo najpočetnejšie osídlenie tých čias v celej stredozemnej oblasti.

Zachovalo sa niekoľko dôkazov o tom, aký život viedli bežní obyvatelia Knóssu. Len málo domov malo stále ohniská, zdá sa, že sa v nich varilo na drevenom uhlí v prenosných kotlíkoch na oheň. Vo väčších domoch sa uplatňoval medený riad, ale väčšina ľudí používala nezdobenú keramiku.

Vykopávky odhalili, že Knóssos bol centrom náboženského kultu. V paláci pritom neprevládali chrámové stavby a nenachádzame tu ani posadnutosť smrťou či zaujatie zlými démonmi. Namiesto toho sa pred nami vynára obraz kultúry založenej na láske k životu a na oslavách hudby. Minojci mali cit pre vizuálne zážitky a v paláci žili hudobníci, básnici, tanečnice, akrobati a žongléri. Na niektoré predstavenia slúžila ako divadlo dláždená podlaha, obklopená radmi sedadiel, ďalšie sa odohrávali na veľkom ústrednom nádvorí.

Pri nočných slávnostiach za svitu fakieľ predvádzali ženy posvätné, exotické tance, aby nadviazali styk s božstvom. Hlinená bohyňa z Gazi v blízkosti Knóssu má korunu ozdobenú vlčími makmi – objavil sa názor, že Minojci možno užívali ópium, aby prehĺbili stav náboženského vytrženia. Homér uvádza fascinujúci opis tancov predvádzaných v Knósse, kde opisuje scénu zobrazenú na Achillovom štíte: „Pohybovali sa tak ľahko a vrtko, ako keď hrnčiar sedí pri kruhu, zviera ho rukami a sleduje, ako sa krúti. Po chvíli postupovali v radoch oproti sebe. Obklopoval ich veľký dav, ktorý sa tešil z vášnivého tanca. Dvaja akrobati sa točili uprostred a udávali tak rytmus predstavenia.“

palac-v-knosse--2-.jpg

Trónna miestnosť

Grécke mýty opisujú tanečný parket postavený v Knósse pre Ariadnu, dcéru kráľa Minoa. Zložitý rituálny tanec predvádzaný na tomto parkete odzrkadľoval labirintovú stavbu samotného paláca. Je možné, že bol vyzdobený vzorom, ktorý viedol kroky tanečníkov.

Ďalšie predstavenia so zjavnými rituálnymi prvkami sa sústredili okolo zvláštnych ostrovných býčích hier – ich dlhá tradícia sa datuje prinajmenšom do 2. tisícročia pred n. l.. V Knósse sú zobrazené na mnohých reliéfoch, figurálnych výjavoch, freskách a rytinách na pečatidlách. Hry sa odohrávali pravdepodobne v drevenej aréne na východ od paláca a zúčastňovali sa na nich muži i ženy. Bolo to najviac cenené minojské predstavenie, ktoré zahŕňalo mnoho neuveriteľných akrobatických výkonov.

Význam býčích hier mohol mať korene v náboženskej viere. Nie je isté, ako tieto hry vznikli – je možné, že sú odvodené z nebezpečných situácií pri chytaní divých býkov a až neskôr sa z nich vyvinuli obrady. Býk bol symbolom mužskej plodnosti a v minojskom umení predstavuje stále sa vracajúci motív, zobrazený na vázach, freskách a budovách – symbolické býčie rohy sú podstatnou črtou minojskej architektúry. Náboženský rituál spojený s býkom sa stal uctievaním mladého boha (muža) – tento jav sa objavil počas minojského obdobia. Hlavné krétske náboženstvo sa sústredilo okolo bohyne – matky, uctievanej v podobe sošiek vo svätyniach a skalných výklenkoch od najstarších čias. Často sa zobrazuje so symbolmi života, napríklad s hadmi, vtákmi či kvetmi. V ranom období, okolo roku 1700 pred n. l., sa konali vo svätyniach na vrcholoch hôr.

Popri posvätných tancoch sa akrobatickom preskakovaní býka sa záľuba Minojcov v hrách prejavovala aj v boxe a v zápasení. V paláci Hagia Triada neďaleko Faistu bola objavená veľká nádoba kónického tvaru, známa ako Boxerská váza. Sú na nej zobrazení súperi v krátkych látkových sukniciach a s náhrdelníkmi, vybavení prilbami a čímsi ako boxermi na rukách.

Bohatí sa mohli tešiť z hry na šachovniciach vykladaných zlatom a kryštálom. Evans našiel v Knósse nádhernú ukážku šachovnice s rozmermi 50 x 100 cm orámovanú slonovinou. Doska sa vyznačuje zložitým vzorom, ktorý tvoria doštičky kruhového tvaru a pravouhlé pruhy. Možno bola pripevnená na drevo a tvorila tak veko škatule, v ktorej boli uložené figúrky.

Také nádherné predmety, určené na trávenie voľného času, boli dostupné iba šľachte. Chudobnejší obyvatelia mohli hrať len oveľa jednoduchšie varianty týchto hier. V oblasti prístavu v Knósse sa našli jednoduché hracie „kocky“ z ovčích kostí so symbolmi od 1 do 14, s dvoma súpravami hracích kameňov. Chudobnejší obyvatelia trávili väčšinu času obrábaním pôdy podľa ročných období. Horúce letá striedali drsné zimy. Bolo potrebné starať sa o vinice, orať a osievať polia.

palac-v-knosse-rekonstrukcia.jpg

Rekonštrukcia paláca v Knósse

Celú spoločnosť prestupoval pokoj, pohoda a neviazaná radosť zo života. Ostrov zo všetkých strán chránilo more a nijaký palác nebol opevnený. Nejaké boje sa tu však určite odohrávať museli – v niektorých minojských hrobkách sa našli úzke meče podobné rapírom, dlhé takmer jeden meter.

Prilby mali zvyčajne kužeľovitý tvar a niekedy ich zdobil chochol. Veľké štíty – z býčích koží napnutých na drevené rámy – boli v boji zrejme tradičným prostriedkom obrany. Zbrojnica v Knósse obsahovala veľké množstvo kovových hrotov na šípy a doštičky so symbolmi bojových vozov. Nevie sa, či k bojom dochádzalo predovšetkým s votrelcami prichádzajúcimi cez more, alebo medzi krétskymi obyvateľmi navzájom.

Muži chodili väčšinou s odhalenou hruďou a nosili krátke, okolo pása tesne zaviazané suknice a niekedy aj koženú obuv. Krétski muži sú na freskách vždy hladko oholení a umocňujú tak dojem, ktorý minojská Kréta vytvára – dojem mladej, atletickej kultúry. Ženy zrejme nosili krátke, otvorené živôtiky, ktoré im ponechávali prsia odokryté. Okolo pásu boli živôtiky tesne obopnuté, podobne ako mužský odev, ale dolnú polovicu tela zakrývali dlhé sukne s volánmi. Z doplnkov sa nosili zložito vypracované náušnice a náhrdelníky, vysoko sa cenili rafinované účesy. Väčšina žien nosila dlhé lokne, ktoré spadali pred uši. Ženy mali významné postavenie. Mohli sa zúčastňovať všetkých verejných zhromaždení, náboženských obradov a športových hier.

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.