Choď na obsah Choď na menu

O čom hovoria minojské fresky v severnom Egypte

20. 6. 2013

minojska-kultura.jpg

Minojská freska "Damy v modrom", palác v Knósse na Kréte

V Tell el-Dab'a, v nílskej delte na severe Egypta, našli stovky fragmentov fresiek s minojským motívom, známym z Kréty. Objavili ich vo vrstve z obdobia vlády faraóna Ahmosa I. (1550-1525 pred n. l.), zakladateľa 18. dynastie. Teraz prebieha vyhodnocovanie ...

V Tell el-Dab'a, v nílskej delte na severe Egypta, našli stovky fragmentov fresiek s minojským motívom, známym z Kréty. Objavili ich vo vrstve z obdobia vlády faraóna Ahmosa I. (1550-1525 pred n. l.), zakladateľa 18. dynastie. Teraz prebieha vyhodnocovanie najnovších výsledkov výskumu, ktoré vedie rakúsky archeológ Manfred Bietak.

Prvé zásadné výsledky archeologických výkopov z tejto oblasti poznáme už z 90. rokov 20. storočia. Fragmenty fresiek, nájdené v sutinách zničených budov, teraz prinášajú ďalšie fakty o vzťahoch starovekého Egypta s Krétou. V tom čase tu rozkvitala minojská civilizácia v období, ktoré sa nazýva Nové paláce (1750/1720-1490/1470 pred n. l). Staroveký Egypt len nedávno zavŕšil boj proti nadvláde ázijských púštnych hord - Hyksósov.

Avaris, mesto Hyksósov

V Tell el-Dab'a archeológovia nazreli do obdobia, ktoré súvisí s druhým prechodným obdobím a s počiatkami formovania tzv. Novej ríše v starovekom Egypte. Tell el-Dab'a je súčasný názov niekdajšieho sídla hyksóskej moci v Egypte - Avaris. Druhé prechodné obdobie (1650-1550 pred n. l.) prinieslo vpád Hyksósov z Ázie do Egypta a ovládnutie najmä jeho severnej časti.

Nílska delta bola najvýznamnejšou súčasťou hyksóskeho panstva v Egypte. Nálezy z Tell el-Dab'a súvisia aj s obdobím vlády faraóna Ahmosa I., prvého panovníka Novej ríše. Práve on toto mesto počas oslobodzovacích bojov dobyl. Iba s jeho vládou sa dávajú do súvislosti nálezy fragmentov fresiek s minojským motívom. V nasledujúcich obdobiach panovníkov 18. dynastie už v Tell el-Dab'a fresky s minojským motívom pravdepodobne nemaľovali. Aj keď pretrvával prísun tovaru z Kréty, ba až z gréckej pevniny do Egypta.

Zaujímavé hypotézy

Ahmose I., panovník z mesta Véset na juhu krajiny v Hornom Egypte, zavŕšil oslobodzovací boj a vyhnal Hyksósov z krajiny. Ríšu upevnil, obsadil územia ázijského Blízkeho východu a tiež úspešne bojoval s Núbijcami na juhu. Z obdobia jeho vlády pochádzajú zvyšky fresiek, ktoré svedčia o kultúrnych kontaktoch s minojskou civilizáciou; ponúkajú však viacero zaujímavých hypotéz.

minojske-fresky-avaris.jpg

Rituálny preskok artistu cez býka z Avarisu

Freska je jedným zo symbolov umenia starovekých nositeľov minojskej civilizácie. Prezentujú to napríklad maľby zo samotnej Kréty - rituálny preskok artistu cez býka, "princ" s ľaliami, tzv. Parížanka, dámy v modrom, plávajúce delfíny, opice a rôzne iné prírodné, ale aj náboženské motívy.

Zvyšky rôznych malieb v Tell el-Dab'a upozorňujú na často podceňované kontakty medzi egejskou oblasťou na severe a Egyptom. Dokonca sa opäť oprašujú staré senzačné názory, že egyptský panovník Ahmose I. si zobral za ďalšiu manželku krétsku princeznú. Okrem iného bola Ahmosova, čiže kráľovská matka Ahhotep držiteľkou titulu "pani z Haunebut". Niektoré staršie egyptologické interpretácie konštatujú, že názov Haunebut označuje egejské ostrovy, respektíve ostrov na severe. Ahhotep bola manželkou Kamosa (1555-1550 pred n. l.), staroegyptského národného hrdinu.

Kamos, panovník 17. dynastie z mesta Véset (Téb) v južnom, čiže Hornom Egypte, sa postaral o prelom v dejinách krajiny; ubránil sa nielen rozpínavosti Hyksósov, ale začal od nich Egypt aj oslobodzovať. Toto dielo zavŕšil jeho syn Ahmose I.

Mnohé historické hypotézy v súvislosti s Krétou sa však najskôr pohybujú na úrovni fantázie.

Ďalší bádatelia hovoria o diplomatických kontaktoch panovníkov z Téb s Krétou. Podľa nich Minojci mali pomôcť Kamosovi a Ahmosovi I. získať definitívnu nadvládu Egypťanov vo svojej krajine. Táto úvaha sa však tiež pohybuje iba v teoretickej rovine.

Fresky s minojskými motívmi možno svedčia iba o kultúrno-obchodných stykoch, keď krétski umelci maľovali fresky na objednávku. Prípadne ich namaľovali egyptskí umelci na základe minojských námetov a rád krétskych usmerňovateľov.

Kréta a Níl

Vzťahy medzi Krétou a Egyptom potvrdzujú archeologické nálezy už z obdobia pred vpádom Hyksósov - z tzv. Strednej ríše (2055-1650 pred n. l.). Minojská keramika sa našla aj v krajine v povodí Nílu, dokonca aj v Tell el-Dab'a. Mladšie egyptské fresky z 15. storočia pred n. l., na ktorých sú zrejme vyslanci z Kréty (respektíve z egejskej oblasti), sa našli v meste Véset. Ešte viac egyptských artefaktov poznáme aj zo samotnej Kréty. To je len torzo dôkazov o vzájomnych vzťahoch.

Minojské nálezy z Tell el-Dab'a opäť jednoznačne upozorňujú na prelínanie starovekých kultúr vo východnom Stredomorí. To v kontexte vzťahov minojskej civilizácie s Egyptom vypovedá o kultúrnej výnimočnosti rozmermi malého, ale vplyvom veľkého krétskeho ostrova, aj v porovnaní s veľkolepou starovekou mocnosťou v povodí Nílu, Egyptom.

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.