Choď na obsah Choď na menu

Faistský disk

23. 2. 2013

phaistos-disc.jpg

Predná a zadná strana disku

Faistský disk alebo disk z Faistu je archeologický nález z mesta Faistos na Kréte. Je to hlinený disk s priemerom asi 15 cm a hrúbkou 1 cm so špirálovito usporiadanými, opakujúcimi sa obrazcami po oboch stranách. Jednotlivé obrazce vznikli odtlačením pečate do vlhkej hliny. Ak sa preukáže predpoklad, že ide o nápis, je to prvý dokument vytvorený technológiou pohyblivých typov. Jeho účel, význam a miesto výroby ostávajú predmetom diskusie. Vystavený je v archeologickom múzeu v gréckom meste Irakleio na ostrove Kréta.

Disk objavil 3. júla 1908 taliansky archeológ Luigi Pernier v pivnici pod priestorom č. 8 v budove č. 101 minojského paláca vo Faiste, neďaleko náleziska Hagia Triada na južnom pobreží Kréty. Disk bol datovaný Pernierom do 17.storočia pred n. l., je teda starý približne 3 500 rokov. Hoci je tento disk všeobecne považovaný za skutočný historický predmet, vyskytli sa aj názory, že ide o podvrh nebo mystifikáciu.

Na disku je 241 obrazcov, z ktorých niektoré sa opakujú; jedinečných znakov je 45. Mnohé z nich predstavujú ľahko identifikovateľné predmety dennej potreby, postavy alebo časti tela, zvieratá alebo rastliny. Arthur Evans symboly označil číslami od 01 do 45 a toto označenie sa používa dodnes. Okrem toho sa medzi obrazcami objavuje 18 krát malá diagonálna čiarka.

Viacerí autori považovali obrazce na disku za nápis a pokúsili sa o jeho komparáciu s inými systémami zápisu a o rozlúštenie jazyka a/alebo nápisu. Objavili sa názory, že disk predstavuje astronomický dokument, kalendárny záznam alebo hernú dosku.

Už v čase vzniku disku šlo zrejme o zastarané písmo, pretože sa našli hlinené tabuľky z rovnakej doby s rozvinutejším, tzv. lineárnym písmom A. Bádatelia predpokladali, že by mohlo ísť o kultový hymnus, pretože sa dá rozpoznať rytmické usporiadanie symbolov a opakovanie určitých kombinácií znakov.

faistos-palac-na-krete.jpg

Faistos - kráľovský palác na Kréte

Nórsky jazykovedec Kjell Aartun v roku 1991 po dlhoročnom štúdiu navrhol nové riešenie. Znaky vykladá ako semitské písmo. Semiti sa nazývajú národy východného a južného Orientu, ktorí sa v bronzovej dobe usídlili až v Etiópii a Hornom Egypte. Odtiaľ vraj pred 4500 rokmi prišli na Krétu. Na základe porovnávania s inými starosemitskými písomnými pamiatkami sa Aartun nazdáva, že sa mu podarilo rozlúštiť text na disku: „Chcem ovlažiť, pluh, tvoje pole. Chcem ovlažiť, radlica, tvoju oráčinu.“ Podľa Aartuna týmito slovami vyzýva žena muža k pohlavnému aktu; podľa neho ide v týchto štyridsiatich piatich veršoch o rituál zbavenia panenstva. Každý rok na jar sa pohlavne zrelé dievčatá vo veľkom počte zúčastňovali vo Faiste na iniciačnom rituáli, kde obetovali svoje panenstvo božstvu a stali sa ženami. Disk bol podľa tohto výkladu akýmsi spevníkom (a návodom) pre kňazov. Hromadné deflorácie vykonávané kňazmi ako súčasť rituálu plodnosti sa vraj vyskytovali aj v Babylone. Návrh Kjella Aartuna na výklad textu má svoj zmysel a vo vedeckých kruhoch sa stretol s ojedinelým súhlasom.

Lineárne písmo A na hlinených tabuľkách z archívov, ktoré sa Evansovi nepodarilo rozlúštiť, je podľa Kjella Aartuna zjednodušená každodenná verzia kultovo-náboženských hieroglyfov z tohto disku, ktorá slúžila na zaznamenávanie údajov z oblasti správy a zákonodarstva.

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.