Choď na obsah Choď na menu

MINOJSKÁ KULTÚRA

minojska-kultura.jpg

Fresca "Dámy v modrom"

V bronzovej dobe na východnej časti Stredomoria vznikli viaceré civilizácie, ktoré v materiálnej kultúre dosiahli vysoký stupeň rozvoja. Jedna z nich mala centrum v maloázijskej Tróji, ďalšia na ostrove Cyprus. Na Kykladských ostrovoch pri východnom pobreží Grécka vznikla tzv. kykladská civilizácia, na ostrove Kréta vznikla minojská civilizácia a napokon v materskom Grécku sa medzi rokmi 2000 – 1200 pred n. l. rozvíjala tzv. mykénska civilizácia.

Na prelome 3. a 2. tisícročia prechádzala Kréta k svojmu veľkému civilizačnému rozvoju. Pôvodné poľnohospodárske dediny sa menili na skutočné mestá, ktorých centrami boli rozsiahle neopevnené paláce. Niekoľkokrát boli postihnuté prírodnými katastrofami, ale obyvateľstvo ich vždy prebudovalo. Staršiu vrstvu palácov (z obdobia 2000 – 1700 pred n. l.) predstavujú paláce v Knósse, Faiste, Malli, ku ktorým pristupujú neskôr tzv. mladšie paláce (Zakros a Chania).

V tomto tzv. stredominojskom období sa vplyv Kréty rozširuje na rozsiahle oblasti v Egejskom mori. Boli založené osady na ostrovoch Théra, Kythéra, Mélos, Kéos, Rhodos, a dokonca aj na západnom pobreží Malej Ázie (blízko Milétu). Mestá na Kréte udržiavali rozsiahle obchodné styky so sýrsko-palestínskym pobrežím, Egyptom a Sicíliou. V roku 1470 pred n. l. vybuchla sopka na ostrove Théra a výbuch mal ďalekosiahlejšie dôsledky pre civilizáciu na Kréte. Takmer všetky civilizačné centrá boli zničené a katastrofu prežilo pravdepodobne len osídlenie v Knósse. Katastrofu zároveň využili achájski útočníci z pevniny a najneskôr v roku 1380 pred n. l. ovládli Krétu i ostrovy v Egejskom mori, ktoré dovtedy spadali pod minojský vplyv.

V roku 1200 pred n. l. zasiahla Grécko aj Krétu vlna etnických presunov, známych z egyptským prameňov ako „sťahovanie morských národov“ a v rámci týchto presunov sa vo svojich nových sídlach na juhu Peleponéza, na Kréte a v južnej časti maloázijského pobrežia usadili „poslední“ Gréci – Dóri. Ukončili tak existenciu mykénskej civilizácie, ktorá ovládala materské Grécko a Krétu.

V staroveku mala Kréta bohaté osídlenie. Homér píše, že na Kréte existovalo deväťdesiat miest. Moderní archeológovia odkryli už niekoľko desiatok palácov, ktoré sa líšili len svojimi rozmermi, ale po architektonickej stránke je to jeden typ stavby. Najvýznamnejšie paláce boli odkryté v Knósse (približne v polovici severného pobrežia Kréty), Faiste (na južnom pobreží Kréty), v Hagii Triade (západne od Faistu), v Gurnii, Zakre, Paikastre (na východnej časti ostrova) a na ďalších lokalitách. Na Kréte nevznikol v staroveku jeden štátny útvar, ale jednotlivé paláce predstavovali centrá samostatných hospodárskych a sociálnych útvarov, ako o tom svedčia aj archívy, objavené v jednotlivých palácoch so samostatnými hospodárskymi záznamami.

minojska-keramika.jpg

Minojská keramika

Už v 18. storočí pred n. l. dosahuje výroba keramiky na Kréte svoj vrchol. Známe sú predovšetkým tzv. kamarské vázy, bohato zdobené bielou a červenou farbou. Ako motívy slúžia buď geometrické ornamenty a vzory (hviezdice a špirály) alebo námety z prírody. Obľúbené boli predovšetkým chobotnice, ktorých telá a navzájom prepletené chápadlá vypĺňali celé telá nádob. Nazelenalá farba nádob a kontrastná zelená farba tiel živočíchov sa vzájomne dopĺňali a dotvárali umelecký vzhľad keramiky. Pri archeologických výskumoch boli objavené mnohé drobné predmety, ktoré slúžili buď ako šperky, alebo niektoré buď ako kultové predmety, alebo predmety každodenného používania. Zo zlata sa vyrábali rôzne pečatné prstene s rozličnými motívmi, ktoré sa používali pri označovaní nádob s olivovým olejom alebo vínom, zo zlata boli vyrobené aj miniatúrne, ale vo všetkých detailoch presné dve včielky nájdené v Malli na východnej časti Kréty. Časté sú aj nálezy sekier s dvojitým ostrím (labrys). Vyrobené zo zlata ako drobné prívesky, alebo vo väčších rozmeroch z bronzu ako rituálne predmety.

Kréta ťažila zo svojej výhodnej polohy vo východnej časti Stredozemného mora – ležala medzi Gréckom, Malou Áziou, sýrsko-palestínskym pobrežím a severnou Afrikou. Krétsky obchodníci udržiavali obchodné styky s Egyptom i štátmi na Blízkom Východe – v Sýrii (Babylon, Mari). Obe strany sa pritom vzájomne ovplyvňovali napr. aj v umení a architektúre.

Anglický archeológ Arthur Evans, ktorý v roku 1900 začal archeologické výskumy na Kréte, si všimol, že miestne ženy nosili okolo krku tzv. „mliečne kamene“, ktoré im mali zabezpečiť dostatok materského mlieka. Pri bližšom skúmaní zistil, že sú to vlastne pečatné valčeky s rôznymi vyobrazeniami bohýň alebo rôznych drobných živočíchov. Boli to najstaršie prejavy písma, používaného na Kréte tzv. piktografické (obrázkové) písmo. Pri ďalších výskumoch našiel v paláci v Knósse, a neskôr aj ďalší archeológovia na iných sídliskách, tabuľky s písmom, ktoré bolo písané v riadkoch. Dnes sa toto písmo nazýva lineárne písmo, a Arthur Evans rozoznal jeho dve vývojové fázy, označované ako lineárne písmo A a lineárne písmo B. Hoci sa pokúšal rozlúštiť toto písmo, nepodarilo sa mu to. Úspech v lúštení dosiahli až po druhej svetovej vojne dvaja odborníci, John Chadwick a Michael Ventris, ktorí zistili, že lineárne písmo B používali prví Gréci – Achájci. Po jeho rozlúštení v roku 1952 sa ukázalo že tabuľky s lineárnym písmom B predstavujú prakticky hospodárske záznamy a činnosti paláca a jeho obyvateľstva.

minojska-bohyna.jpg

Ženská bohyňa s hadmi, z doby okolo r. 1600 pred n. l., nájdená v paláci v Knósse.

Zo záznamov na tabuľkách je zrejmé, že palác riadil poľnohospodársku i remeselnú výrobu. Na poliach sa pestovalo obilie, ale aj vinič a olivové stromy, z ktorých sa získaval olivový olej. Ten sa uskladňoval v mohutných nádobách (mali obsah aj 9 000 litrov). Významné miesto v hospodárskom živote Kréty tvoril chov dobytka – hovädzieho, ale chovali sa aj kozy a ovce, ktorých vlna sa spracúvala na odev, mäso tvorilo súčasť stravy. Časť paláca slúžila ako centrum remeselnej výroby. V dielňach sa spracúval predovšetkým bronz, na tabuľkách sa evidovali nielen hotové remeselné výrobky, ale aj remeselné výrobky z bronzu. Miestny remeselníci dokázali spracúvať aj slonovinu, ktorá sa získavala pravdepodobne diaľkovým obchodom zo severnej Afriky. Vyrábali z nich ozdobné a umelecké predmety, príp. diela, používané pri náboženských obradoch.

Palác v Knósse, ale aj na iných lokalitách, plnil významnú náboženskú funkciu. Dá sa povedať, že celý palác možno chápať aj ako náboženské centrum a miesto, kde sa vykonávali náboženské obrady. Panovník pravdepodobne plnil aj najvyššiu náboženskú funkciu. Súčasťou náboženských obradov boli aj hry s býkmi. Na stenách paláca sa našiel výjav, na ktorom mladí ľudia – chlapci a dievčatá – preskakujú cez rohy divokého býka, doskakujúc na jeho chrbát a napokon dokončia skok za býkom. Na Kréte a v Knósse bol všeobecne rozšírený kult býka – jeho štylizované rohy zdobili jednotlivé budovy, pár býčích rohov zdobil trón v hlavnej sále paláca. Objavujú sa aj nádoby (rhytóny) v podobe býčej hlavy, ktoré pravdepodobne slúžili na pitie vína alebo obradných nápojov. Svedectvom bohato rozvinutého náboženského kultu sú aj sošky žien. Zhotovené sú z rôzneho materiálu – hliny, slonoviny, dreva. Ženy majú široké zvonovité, bohato zdobené sukne, blúzku na prsiach majú rozovretú. Ruky majú obyčajne zdvihnuté v prosebnom úkone a držia v nich hady – buď sú realisticky spodobené, alebo sú symbolicky nahradené zlatými páskami. Tieto ženy buď zobrazujú kňažky kultu, alebo samotné bohyne.

Vzťahy medzi minojskou a mykénskou civilizáciou prechádzali zložitým vývojom. Minojská civilizácia je o niečo staršia, ale mykénska civilizácia sa do určitej miery vyvíjala nezávisle na minojskej. Vyspelá civilizácia Kréty do určitej miery ovplyvňovala aj vývoj v materskom Grécku, v mykénskych sídlach sa často objavujú nálezy minojských predmetov. Minojská civilizácia v určitom čase priamo ovplyvňovala vývoj v Grécku, ako o tom svedčí závislosť Athén, ktoré museli odvádzať pravidelne dane, dokonca v podobe ľudských obetí (báj o Minotaurovi). Tá istá báj svedčí o tom, že Athény sa v určitom období tejto závislosti zbavila.

Osudy minojskej civilizácie dokazujú, že po výbuchu sopky na ostrove Théra (Santorini) bol narušený politický, hospodársky a sociálny systém minojských palácov, čo v polovici 15. storočia pred n. l. využívali pevninskí Achájci a ovládli Krétu. Jednotlivé centrá boli zničené(už predtým aj výbuchom sopky) a pravdepodobne jediným existujúcim sídlom zostal Knóssos. Achájci ovládali Krétu až do 12. storočia pred n. l., kedy sem prišli Dóri.

zdroj: kniha Stručné dejiny STAROVEKÉHO GRÉCKA (Pavol Valachovič)

 

Príspevky

O čom hovoria minojské fresky v severnom Egypte

minojske-fresky--200x200-.jpgPrvé zásadné výsledky archeologických výkopov z tejto oblasti poznáme už z 90. rokov 20. storočia. Fragmenty fresiek, nájdené v sutinách zničených budov, teraz prinášajú ďalšie fakty o vzťahoch starovekého Egypta s Krétou. V tom čase tu rozkvitala minojská civilizácia v období, ktoré sa nazýva Nové paláce (1750/1720-1490/1470 pred n. l). Staroveký Egypt len nedávno zavŕšil boj proti nadvláde ázijských púštnych hord - Hyksósov.

 
20. 6. 2013 | | Rubrika: MINOJSKÁ KULTÚRA | Komentáre: 0

Pád minojskej Kréty

minojska-kultura-200x200-.jpgMinojská civilizácia, jedna z najprominentnejších kultúr doby bronzovej, prekvitala na ostrove Kréta v období medzi rokmi 2700 až 1450 pred n.l. Obyvatelia tohto neveľkého ostrova, ležiaceho na rázcestí medzi Európou, Afrikou a Áziou, stavali skvostné paláce s dychvyrážajúcimi architektonickými prvkami, vyrábali nádhernú keramiku, ktorú obdivovali dokonca aj egyptskí faraóni a dorábali olivový olej tak lahodný, že jeho renomé sa šírilo ďaleko za hranice Stredomoria.

 
18. 6. 2013 | | Rubrika: MINOJSKÁ KULTÚRA | Komentáre: 0

Periodizácia minojskej kultúry

5b79ceb00bf16b8df4133d36cccebee74305f4cd_full.jpgMinojská kultúra - civilizácia bronzovej doby na Kréte, pomenovaná Arthurom Evansom podľa bájneho kráľa Minosa, obývajúceho palác v Knosse. Arthur Evans na základe výskumov rozdelil krétsku bronzovú dobu na tri hlavné vývojové obdobia: ranominojské, stredominojské, neskorominojské, každé ešte s troma podstupňami (I-III). Niektorí bádatelia delia minojskú civilizáciu na obdobie predpalácové, obdobie starých palácov a obdobie nových palácov.

 
24. 2. 2013 | | Rubrika: MINOJSKÁ KULTÚRA | Komentáre: 0

Palác v Knósse

crete-knossos--2011-417.jpgKnóssos bolo stredisko minojskej civilizácie na severnom pobreží Kréty 5 km východne od Herakleiona. Palác zaberal asi 10 000 m². Z mytológie je palác známy ako sídlo kráľa Minoa s povestným Minovým labyrintom, v ktorom na orientáciu bolo treba Ariadninu niť. Sled archeologických vrstiev paláca je základom členenia minojskej civilizácie.

 
24. 2. 2013 | | Rubrika: MINOJSKÁ KULTÚRA | Komentáre: 0

Faistský disk

365.jpgFaistský disk alebo disk z Faistu je archeologický nález z mesta Faistos na Kréte. Je to hlinený disk s priemerom asi 15 cm a hrúbkou 1 cm so špirálovito usporiadanými, opakujúcimi sa obrazcami po oboch stranách. Jednotlivé obrazce vznikli odtlačením pečate do vlhkej hliny. Ak sa preukáže predpoklad, že ide o nápis, je to prvý dokument vytvorený technológiou pohyblivých typov. Jeho účel, význam a miesto výroby ostávajú predmetom diskusie. Vystavený je v archeologickom múzeu v gréckom meste Irakleio na ostrove Kréta.

 
23. 2. 2013 | | Rubrika: MINOJSKÁ KULTÚRA | Komentáre: 0

Minojské písmo

f266f9dc11eeb46de5180eacae8ed8dbd23d697e_full.jpgMinojci používali písmo, ktoré bolo pre vedcov záhadou po celé desaťročia. Jeho najranejšiu formu tvorili hieroglyfy - obrázkové symboly ilustrujúce rôzne dôverne známe predmety. Evans však v Knosse našiel hlinené tabuľky, na ktorých bolo zachytené rozvinutejšie písmo s abstraktnými líniami a krivkami. Písmo síce nerozlúštil, ale podarilo sa mu rozdeliť ukážky do dvoch skupín: lineárne písmo A a lineárne písmo B.

 
23. 2. 2013 | | Rubrika: MINOJSKÁ KULTÚRA | Komentáre: 0

Minojské umenie

tumblr_mdhzhg2fyz1r6upw4o1_1280.jpgMinojské predhelénske umenie vcelku vyžaruje pokoj. Je to kultivované, civilizované mestské umenie. Predmety, ktoré sa zachovali, dokazujú vkus Kréťanov a vzbudzujú predstavu, že boli kultivovaní a uhladení. No pravda bola iná. Dnešného človeka by zarazila ich brutalita, barbarstvo a poverčivosť. Ale ani v egyptskom alebo mezopotámskom umení nenájdeme takú vyberanosť.

 
23. 2. 2013 | | Rubrika: MINOJSKÁ KULTÚRA | Komentáre: 0

Ako sa žilo minojským Kréťanom

5b79ceb00bf16b8df4133d36cccebee74305f4cd_full.jpgMinojská kultúra dostala svoje meno podľa legendárneho kráľa Mínoa z gréckej mytológie. Táto stredomorská civilizácia vo svojich počiatočných znakoch vznikala medzi rokmi 3100 až 3000 pred n. l. spolu so začiatkom krétskej doby bronzovej. Aby sme sa lepšie orientovali, v akom období minojskí Kréťania žili, musíme na úvod aspoň v krátkosti vysvetliť spletitý problém aktuálneho datovania priebehu minojskej kultúry a jej chronologického členenia.

 
23. 2. 2013 | | Rubrika: MINOJSKÁ KULTÚRA | Komentáre: 0