Choď na obsah Choď na menu

Periodizácia kykladskej kultúry

26. 2. 2013

kykladske-idoly.jpg

Mramorové figúrky sú najznámejším, ale aj najzáhadnejším umeleckým prejavom kykladskej kultúry

Kykladská kultúra je súhrný názov pre medenú a bronzovú dobu na Kykladských ostrovoch; spolu 211 ostrovov (Andros, Kea, Sifnos, Mélos, Ios, Théra, Amorgos, Keros, Naxos, Paros, Antiparos, Syros, Ténos a i.) v Egejskom mori, medzi Krétou, východoegejskými ostrovmi a gréckou pevninou. V ranokykladskej kultúre sa prejavovala najväčšia samostatnosť ostrovov, neskôr nastúpil silný vplyv Kréty a Mykén. Sídliska sú menej preskúmané, pohrebiská sú viac známe. Kykladská kultúra sa delí na tri skupiny, ktoré sú aj chronologickými stupňami: Pélos, Syros a Fylakopi I.

SKUPINA PÉLOS

Najstarší stupeň Pélos bol nazvaný podľa eponymného pohrebiska na ostrove Mélos. Príznačná je nepomaľovaná, rytím zdobená keramika, ktorej typickou formou je pyxida, závesné nádoby a šálky na nôžke. Pohrebiská sú neveľké, tvorí ich zväčša 12 - 20, maximálne 50 hrobov. Pochovávalo sa individuálne, v trapézovitej alebo štvorhrannej kamennej skrinke s kostrami v skrčenej polohe. Zriedkavejšie sú spolu uložené dve, prípadne viac kostier, oddelené od seba kamennou platňou (rodinné hroby). K hrobovému inventáru patria aj mramorové sošky – idoly a kamenné nádoby. Mramorovým nádobám (vyskytujú sa v hroboch bez keramiky) sa pripisuje sepulkrálno-rituálny význam. Medzi idolmi sú schematizované ploché sošky s dlhým krkom (bez hlavy) a plastiky s oválnou tvárou. Zjavujú sa aj mramorové palety, niekedy zo zvyškami farby. Časove má tento stupeň vzťah k ranominojskému stupňu I a ranoheladskému stupňu I.

SKUPINA SYROS

Skupinu Syros nazvali podľa veľkého pohrebiska v Chalandriani na Syrose, kde preskúmali okolo 600 hrobov. Popri skrinkových hroboch ich tvorili zväčša z plochých kamenných platní budované komory štvorhranného, oválneho alebo nepravidelného pôdorysu s dromosom oddeleným od komory kamennou platňou. Príznačnou pre tento stupeň je maľovaná a kolkovaná keramika, obľubujúca nádoby na nôžkach. Charakteristické sú tzv. panvice, pyxidy a zobákovité kanvice;vyskytujú sa aj dvojuché poháre. Okrem tmavej maľby na svetlom podklade sú známe aj bielo inkrustované vzory (rady vrypov, rozety, slnečné symboly a špirály). Z medených výrobkov sú najčastejšie dýky a hroty oštepov, toaletné potreby (pinzety, britvy) a nože. Častou prímesou medi je arzén; cín je vzácny. K zriedkavým bronzovým výrobkom patria tri dýky a náramok zo Syrosu a Amorgosu. Figúrky z olova sú z Antiparosu a Iosu, modely člnov z Naxosu. Medzi výrobkami z drahých kovov prevláda striebro. Zhotovovali z neho diadémy (Amorgos, Syros), ihlice (Amorgos, Naxos), šálky (hrob D z Notiny na Amorgose) a perly (zlaté a kamenné). Sem patrí aj rozkvet produkcie kamenných nádob z jemnozrnného mramoru a mäkkého stealitu, využívaného najmä na výrobu pyxíd s plastickou výzdobou. Príznačné sú mramorové plastiky, ktorých veľkosť kolíše od 5 do 150 cm. Medzi štylizovanými, plochými figúrami so znázornenými pohlavnými znakmi a rukami na prsiach vyskytol sa aj hráč na harfe, na flaute, žena s dieťaťom alebo nádobou. V Chalandriani na skalnom jazyku na vrchu Kastri sa rozkladalo sídlisko zničené požiarom. Jeho mohutné opevnenie pozostávalo z predného (1,15 m hrubého, zachovaného do výšky 0,5 m) a hlavne, z veľkých mramorových blokov nasucho vybudovaného múru s polkruhovými bastionmi, vnútri so štvorhrannými komorami, v ktorých bolo množstvo okruhliakov používaných na streľbu prakom. Nepravidelné malé domy mali obytný a zásobný charakter. V jednom z nich sa našli doklady kovovýroby, na inom mieste objavili bronzový depot. Stupeň Syros je paralelný s ranominojským stupňom II.

SKUPINA FYLAKOPI

Nasledujúci stupeň nesie názov sídliska vo Fylakopi na Mélose (Fylakopi I, Fykalopi II a Fylakopi III patrí už do mykénskej doby). Za mohutným opevňovacím múrom, medzi úzkymi ulicami sa rozkladali viacpriestorové komplexy domov na kamenných podmurovkách, v ml. meste často na starých základoch. Pozoruhodné sú zvyšky nástennej maľby (lietajúce ryby). Keramika je sčasti rytá, sčasti tmavo maľovaná na svetlom podklade. Typické sú kanvice, kónické pyxidy, askosy a kernosy. Vo Fylakopi II je zastúpená krétska stredominojská (kamarský tovar) i minojská keramika gréckej pevniny. Časove sa Fylakopi I kryje s ranominojskou keramikou III, Fylakopi II so stredominojskou keramikou I. Stredokykladská kultúra bola už pod silným vplyvom Kréty, na jednotlivých ostrovoch boli krétske osady ovládajúce hospodárstvo. Po 1400 pred n. l. sa na ostrovy rozširuje neskoromykénska keramika a Kyklady strácajú svoju samostatnosť.

kykladsky-idol.jpgKYKLADSKÉ IDOLY

Mramorové figúrky sú najznámejším, ale aj najzáhadnejším umeleckým prejavom kykladskej kultúry. Vyrábali sa iba v najstaršom období, číže v 3. tisícročí pred n. l. a už približné v rokoch 2300 - 2200 sa ich výskyt výrazné znížil. Najčastejšie sa na ich výrobu používal biely mramor z ostrova Paros a Nessus. Vedci vyslovili niekoľko hypotéz o význame týchto figúrok: mohli to byť sošky znázorňujúce človeka určeného na obetovanie, alebo to boli zbožštené obrazy predkov, alebo podľa iných vedcov hračky, dary zosnulých. Niektorí zastávajú názor, že figúrky (našli sa najmä v hroboch) mali nejakú funkciu, úzko súvisiacu s pohrebným rituálom. Podľa inej hypotézy tieto figúrky znázorňovali mužské a ženské božstva. No v každom prípade sú to, ak berieme do úvahy iba estetickú hodnotu týchto predmetov, často mimoriadne výtvory; bez akýchkoľvek pochybnosti.

zdroj: kniha VEĽKÝ ATLAS STRATENÝCH CIVILIZÁCI

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.