Choď na obsah Choď na menu

Kykladské idoly

23. 2. 2013

kykladske-idoly.jpg

Mramorové figúrky sú najznámejším, ale aj najzáhadnejším umeleckým prejavom kykladskej kultúry

Na Kykladských ostrovoch v Egejskom mori existovala civilizácia, ktorá s nami komunikuje len črepinami a pozoruhodnými soškami. Tým prischlo pomenovanie kykladské idoly, nad ktorými si lámu hlavu už generácie vedcov a archeológov.

Náxos, Paros, Sifnos, Ios či Santorini sú len niektoré z vyše dvesto ostrovov tvoriacich Kyklady. Na letnú dovolenku sú to pekné miesta, ale na bežný život, najmä v minulosti neboli práve najhostinnejšie. Napriek tomu tam ľudia tritisíc rokov pred našim letopočtom nielenže normálne žili, ale popri každodennej obžive dokázali aj obrábať kameň a vyrábať sošky, ktoré vyrážajú dych. Mramorové postavy veľké od pár centimetrov do takmer dvoch metrov s jasne tvarovanými nohami, založenými rukami a plochou hlavou síce bez tváre ale s vyčnievajúcim nosom sú síce dôležitým svedectvom, ale stále vyvolávajú viac otázok ako dávajú odpovedí. Sú jedinečné, ak ich porovnáme s tým čo bolo neskôr, lebo ľudskú formu stvárňujú veľmi skromným spôsobom. Začínajú sa veľmi schematicky a postupne sa vyvíjajú do formy so založenými rukami. Vytesané sú z mramoru, ktorý sa vyskytuje na väčšine ostrovov a čudujete sa, ako dokázali z tohto materiálu urobiť také pekné diela s takými jednoduchými nástrojmi, aké vtedy mali.

Tieto sošky, zrejme používané na ceremoniálne účely, dostali označenie kykladské idoly. V minulom storočí nadchýnali okrem archeológov aj takých maliarov, ako bol Picasso, a niektoré jeho obrazy akoby si formu požičali práve od záhadných mramorových postavičiek. Vo väčšine prípadov stelesňujú kykladské idoly ženy, vidieť to z jemných náznakov tvarov tela. Možno boli symbolom materstva, plodnosti, uctievania. Nevedno. Takmer isté však je, že ich autori nielen dokázali tesať a opracovávať mramor, ale aj maľovať.

Dnes sa na ne pozeráme ako na umelecké diela, všetky sú biele - lebo sú z mramoru, ale pôvode boli pomaľované. Teraz na nich vidíme vytesané nosy a u väčších kusov aj uši. Ale všetky ostatné detaily boli doplnené farbou: ústa, oči a dokonca aj tetovania po tele.

kykladsky-idol.jpg
 
Mramorový idol

Na čo ale slúžili? Kto boli ich autori? Prečo sa stále opakuje jedna a tá istá forma a prečo sú niektoré menšie, iné väčšie? Odborníci stále hľadajú odpovede na tieto otázky a ešte aj preverujú teórie z minulých desaťročí. Z času na čas sa objavia nové artefakty, úlomky, aby buď vrhli nové svetlo na tmavé miesta, alebo aby vyvolali nové otázniky. O nič iné ako o črepiny a opracovaný kameň sa pritom archeológovia oprieť nemôžu. Nie je tu písomné svedectvo, nemáme žiadne dokumenty, najstaršie sú v oblasti Egejského mora v lineárnych znakoch z Kréty a na tabuliach z mínojskej kultúry po 16 storočí pred našim letopočtom. Z kykladskej kultúry dokumenty nemáme. Niekedy však nachádzame značky hrnčiarov na niektorých hlinených nádobách. Pripomínajú znaky, ktoré sa objavujú v prvom lineárnom písme na Kréte. Ale či je to nový druh písma, to dnes nie je ľahké povedať, treba to ešte skúmať. Jediná informácia, ktorú máme, sú tieto sošky a na niektorých ostrovoch ako Kéa alebo Ios, sú to zvyšky usadlostí, základy domov. Vieme že ich stavali na úpätí kopcov, pri pobreží, v konglomerátoch a na blízku bol takmer vždy cintorín.

Práve cintoríny sa ukazujú ako najzjavnejšie miesta pre umiestnenie kykladských idolov. Sochy sú totiž tesané tak, že dokážu stáť ale úplne prirodzene vyzerajú keď sú ležmo - zodpovedá tomu mierne ohnutie ich nôh i založené ruky. Ani tu však nie je jednoznačná odpoveď, lebo sošky sa v priebehu storočí rozkradli a rozcestovali po svete. Našli sa v hroboch ale aj v niektorých osadách takže zrejme mali funkciu aj v reálnom živote. V hrobe mali sprevádzať mŕtvych ale ľudia ich zrejme z nejakého dôvodu používali aj pred tým, väčšina z nich nie je veľká od 10 do 60 cm, zopár výnimiek má viac, tie možno boli ceremoniálne na uctievanie alebo slúžili komunite. Ale keďže sa našli v hroboch, tam mali asi sprevádzať človeka aj po smrti.

kykladska-kultura.jpgKykladské idoly si svoje tajomstvá aj naďalej nechávajú pre seba a nehybne pokojne stoja či posedávajú so založenými rukami a tvárami mierne pozdvihnutými dohora bez akéhokoľvek výrazu. Napriek tomu z nich vyžaruje istá dobrosrdečnosť a tiež sebavedomie, ako keby ich autori spred 5000 rokov modernému človeku odkazovali, pozrite sa, čo sme vytvorili len jednoduchými nástrojmi.

 

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.