Choď na obsah Choď na menu

KYKLADSKÁ KULTÚRA

kykladske-idoly.jpg

Mramorové figúrky sú najznámejším, ale aj najzáhadnejším umeleckým prejavom kykladskej kultúry

Súostrovie Kyklady v Egejskom mori tvorí akýsi most medzi východom a západom a bol jednou z prvých prirodzených styčných ciest. Súostrovie skutočne umožnilo, aby medzi Anatóliou, Gréckom a africkým kontinentom rozvinula sieť kultúrnych aj hospodárskych vzťahov. Zo zemepisného hľadiska Kyklady tvorí viac ako 200 ostrovov a ostrovčekov, a len asi na dvanástich z nich sa vyvinula rovnomenná civilizácia. Kykladská civilizácia sa šírila z ostrovov nachádzajúcich sa pri ostrove Délos. Už v antike si toto prvenstvo uvedomovali Gréci a názov Kyklady odvodzovali od slova kuklos (kruh), pretože ostrovy tvorili obruč s posvätným Apolónovým ostrovom – Délos – v strede. Kykladská kultúra, podobne ako iné kultúry egejskej oblasti, vznikala od staršej doby bronzovej, ktorá sa v uvedenom prostredí začala koncom 4. tisícročia pred n. l.. Mnohé ostrovy boli obývané ešte v staršom období. V kykladskej umeleckej a remeselníckej výrobe sa preto veľmi zreteľne prejavuje najmä kultúrne dedičstvo obyvateľstva mladšej doby bronzovej.

Prvé štúdie o svedectvách kykladskej kultúry sa objavili v 19. storočí a dlho sa viazali najmä na pohrebiská. Neskôr, ale najmä od konca druhej svetovej vojny, špecialisti obrátili pozornosť na obydlia. Na základe overených faktov a s dostatočným množstvom prístupných detailov bolo možné rekonštruovať spôsob života obyvateľstva, ktoré kontrolovalo súostrovie.

Obydlia, objavené do dnešného dňa, boli vždy umiestnené pri pobreží. Je prirodzené že obyvatelia si vyberali miesta chránené pred vetrom a búrkami, ale starali sa aj o to, aby mali bezpečné prístavy na nalodenie. Staršie sídliská boli bez opevnení, čo svedčí o mierovom spolužití kykladských spoločenstiev so spoločenstvami iných oblastí Egejského mora.

Prvé obydlia boli veľmi jednoduché chaty z málo trvanlivého materiálu (drevo, slama, hlina). Zostali po nich len nepatrné stopy. Po čase začalo kykladské obyvateľstvo bývať lepšie a stavalo si domy s tehlovými múrmi spojenými maltou. Domy mali obdĺžnikový alebo eliptický pôdorys, pričom sa výber riadil rozlohou príslušného pozemku. V neskoršom období kykladskej kultúry, keď sa obydlia stavali mimo opevnených miest, prevládali obdĺžnikové domy. Podlaha vo vnútri domu bývala z udupanej zeme alebo vykladaná kamennými dlaždicami. Strešná trámová konštrukcia sa pokrývala lisovanými trávami a vetvami takým spôsobom, aby priveľmi nezaťažovala tenké múry, málokedy hrubšie ako 50 cm. Podnebie bolo príjemné a domy sa preto zaobišli bez vykurovacieho ohniska, v prípade potreby stačila pahreba.

kykladska-kultura.jpg

Hlava mramorového idolu

V najstaršom období kyklaskej kultúry sa pohrebiská nachádzali v bezprostrednej blízkosti obývaných miest, na čo najmenej zvlnených stráňach nízkych pahorkov. Ich veľkosť závisela od rozsahu osídlenia a od dĺžky ich používania. Informácie, ktoré získali archeológovia, sú dôležitým zdrojom poznania kykladskej materiálnej kultúry a aj sociálneho systému, podľa ktorého sa riadil život týchto spoločenstiev. Najstaršie hroby boli zväčša určené len pre jedného zosnulého. Okrem toho boli usporiadané do skupín, ktorých zloženie pravdepodobne odzrkadľovalo príbuzenské vzťahy a príslušnosť k rozličným sociálnym skupinám. V ďalších obdobiach sa tento jav ešte zvýraznil. Ten istý hrob sa začal používať viackrát v rozdielnom čase, čo sa prejavilo v tom, že mal dve alebo tri úrovne. Pri tomto type hrobu sa zosnulý ukladal na vyššie položené miesto, pozostatky predchádzajúceho zosnulého klesli na nižšiu úroveň a postupne sa menili na kostnicu. Najcharakteristickejšou kykladskou pohrebnou pamiatkou je cistový hrob (v tvare valca), okrem neho sa vyvinuli aj jamové hroby alebo hroby v tvare komory. V najstarších dobách mali hroby lichobežníkový tvar a uzatvárali ich kamenné dosky. Neskôr vzrástol počet vypracovanejších cistových hrobov. K tomuto typu hrobov patrila aj malá vstupná brána, namiesto tehál postavená z kamenných dosiek. Komorové hroby, typické pre novšie obdobie, sa tesali rovno do skaly.

Kykladskú kultúru charakterizovalo kostrové pochovávanie. Zosnulí ležali na boku, skrčení, s kolenami vo výške žalúdka, lýtkami dotýkajúcimi sa stehien, ramenami uloženými pred hrudníkom a rukami pred čelom.

Mnoho predmetov, ktoré ešte vyrobili za života zosnulého, ho sprevádzalo aj po smrti: vzácnosti ako mramorové vázy a šperky, bronzové dýky, obsidiánové čepele, a aj každodenné predmety ako nože, ihly, ihlice a klince. Do individuálnych hrobov sa predmety ukladali pred tvár zosnulého, kým do tých, kde odpočívali dve alebo viaceré osoby, sa kládli do rohov.

Obyvatelia Kyklád sa živili lovom, rybolovom, chovom zvierat, poľnohospodárstvom a využívali nerastné zdroje, na ktoré bolo súostrovie mimoriadne bohaté.

Kyklady oplývali vzácnymi kameňmi a kovmi, ich obyvatelia s nimi čulo obchodovali. K najslávnejším patril mramor z Parosu a obsidián z Mélosu. Obyvateľstvo ťažilo v baniach zlato a striebro a v kameňolomoch drahé kamene a pemzu. Rôznorodosť materiálov nebola len zdrojom bohatstva, priaznivo pôsobila aj na rozvoj a vysokú kvalitu umeleckej a remeselnej výroby. Mramorové portréty, symbol kykladských kultúr, zosobňujú to najčistejšie a najjemnejšie umenie, aké na ostrovoch vzniklo. Funkcia týchto idolov zostava pre náš zahalená tajomstvom a ukrývajú aj ďalšie tajomstvo, ktoré bádateľom dlhu dobu unikalo. Na niektorých z nich sa totiž našli stopy po farbe, jednoduchý modrý alebo červený dotyk štetcom medzi poprsím, na mieste oči, na lícach a na krku.

Obchod s výrobkami a surovinami si zabezpečil veľký odbyt vďaka lodným trasám k pobrežiam Kréty, Grécka a Anatólie. Obyvatelia ostrovov Paros, Mélos a Délos, ale i ďalších ostrovčekov boli výborní moreplavci a preto neprekvapuje, že predmety z Kyklád sa nachádzajú aj veľmi ďaleko od súostrovia.

KYKLADSKÉ IDOLY

kykladsky-idol.jpgMramorové figúrky sú najznámejším, ale aj najzáhadnejším umeleckým prejavom kykladskej kultúry. Vyrábali sa iba v najstaršom období, číže v 3. tisícročí pred n. l. a už približné v rokoch 2300 - 2200 sa ich výskyt výrazné znížil. Najčastejšie sa na ich výrobu používal biely mramor z ostrova Paros a Nessus. Vedci vyslovili niekoľko hypotéz o význame týchto figúrok: mohli to byť sošky znázorňujúce človeka určeného na obetovanie, alebo to boli zbožštené obrazy predkov, alebo podľa iných vedcov hračky, dary zosnulých. Niektorí zastávajú názor, že figúrky (našli sa najmä v hroboch) mali nejakú funkciu, úzko súvisiacu s pohrebným rituálom. Podľa inej hypotézy tieto figúrky znázorňovali mužské a ženské božstva. No v každom prípade sú to, ak berieme do úvahy iba estetickú hodnotu týchto predmetov, často mimoriadne výtvory; bez akýchkoľvek pochybnosti.

zdroj: kniha VEĽKÝ ATLAS STRATENÝCH CIVILIZÁCI

 

Príspevky

Periodizácia kykladskej kultúry

cycladic_idol_01.jpgKykladská kultúra je súhrný názov pre medenú a bronzovú dobu na Kykladských ostrovoch; spolu 211 ostrovov (Andros, Kea, Sifnos, Mélos, Ios, Théra, Amorgos, Keros, Naxos, Paros, Antiparos, Syros, Ténos a i.) v Egejskom mori, medzi Krétou, východoegejskými ostrovmi a gréckou pevninou. V ranokykladskej kultúre sa prejavovala najväčšia samostatnosť ostrovov, neskôr nastúpil silný vplyv Kréty a Mykén. Sídliska sú menej preskúmané, pohrebiská sú viac známe. Kykladská kultúra sa delí na tri skupiny, ktoré sú aj chronologickými stupňami: Pélos, Syros a Fylakopi I.

 
26. 2. 2013 | | Rubrika: KYKLADSKÁ KULTÚRA | Komentáre: 0

Kykladské idoly

l_ps1_23253_fnt_dd_t06.jpgNa Kykladských ostrovoch v Egejskom mori existovala civilizácia, ktorá s nami komunikuje len črepinami a pozoruhodnými soškami. Tým prischlo pomenovanie kykladské idoly, nad ktorými si lámu hlavu už generácie vedcov a archeológov.

 
23. 2. 2013 | | Rubrika: KYKLADSKÁ KULTÚRA | Komentáre: 0