Choď na obsah Choď na menu

Petra - hlavné mesto Nabatejcov

9. 10. 2013

nabatejci---blahobytni-kocovnici.jpg

Hrobka v podobe paláca v Petre, hlavnom meste Nabatejcov. Vedci sa domnievajú, že tento kočovný národ pôvodom z Arábie sa okolo 6. storočia pred n. l. usadil v oblasti medzi Mŕtvym morom a Akabským zálivom.

Petra (hebrejsky Sela) – hlavné mesto nabatejského kráľovstva, jedna z najvýznamnejších pamiatok orientálnej kultúry; leží južne od Mŕtveho mora vo vzdialenosti asi 300 km od hlavného mesta Jordánska Amánu. Za nebývalý blahobyt vďačí karavánovému obchodu, ktorý vyše 400 rokov prechádzal Petrou, spájajúc pobrežie s vnútrozemím Arabského polostrova. V čase križiackych výprav tu stáli dva hrady. Petru znovuobjavil v roku 1812 Švajčiar J. L. Burckhardt. Petru začali skúmať pomerne neskoro; najprv sa záujem bádateľov sústredil na sakrálne pamiatky, neskoršie aj na profánne a verejné stavby a keramiku. Na výskume sa zúčastnili Nemci, Angličania a Američania.

Začiatky osídlenia Petry siahajú hlboko do minulosti (1000 pred n. l.), pod menom Rekam al Arkém bola hlavným mestom panstva Edomcov. Významným centrom karavánového obchodu, strediskom náboženským i správnym sa Petra stala až za Nabatejcov. Jej rozprávkové bohatstvo bolo chýrne v celom antickom svete. Najväčší rozmach prežila Petra v rokoch 50 pred n. l. až 70 n. l. Obratnou vojenskou politikou, ale najmä diplomaciou si Nabatejci uchránili a udržali kontrolu ciest; až po obsadení za Trajána r. 106 n. l. sa dostalo mesto do izolácie. Napriek tomu zostalo hlavným mestom rímskej provincie Arabia, až kým ho za Septímia Severa (193-211 n. l.) v súvise so zväčšením provincie a presunom ťažiska na sever nevystriedala Bosra.

nabatejci--blahobytni-kocovnici--3-.jpg

Bohato zdobené skalné hrobky. Hrobky mali pôvodne bielu omietku napodobujúcu mramor.

Výnimočnosť Petry je v neopakovateľnosti jej prírodného prostredia a v architektúre podriadenej miestnym podmienkam a vytesanej v skale, či už ide o stavby chrámové, hrobové, verejné či profánne. Miesto, kde sa Petra rozprestiera, má tvar veľkého amfiteátra obklopeného zo všetkých strán strmými skalnými masívmi. Do tejto prírodnej pevnosti viedla jediná schodná prístupová cesta (zvaná el Sík) prelomom dlhým takmer 2 km, v priemere len 2 m širokým a lemovaným po bokoch skalami vysokými 80-90 m, ku ktorým sa viažu biblické tradície. Smerom do mesta vystupujú zo skalných stien zložité fasády chrámov a hrobov, pôsobiace farebnou hrou kameňa i zložitosťou a dokonalosťou architektonických portálov.

Z hrobov je pozoruhodný Khaznech Firaoun (Faraónova pokladnica), tesaný v červenom pieskovci. Jeho 40 m vysoké priečelie má dve poschodia (prízemie zdobí šesť korintských stĺpov, prvé poschodie sa člení na tri časti s kruhovou stavbou v strede). V severnej časti mesta vysoko v skalách leží Ed-Deir, chrám rovnako s dvojposchodovým priečelím, vysokým 39 m a širokým 49 m. Nabatejci tesali chrámy zo skál aj na voľnom priestranstve. Na brehoch Vádí Musa sa sústreďujú obytné domy a verejné stavby (tržnica, termy) a veľký, v skale vytesaný amfiteáter, vybudovaný na rozhraní letopočtu (s 33 radmi) pre 3000 divákov. Na okolitých vŕškoch sa zachovali zvyšky vodovodov a cisterien, v ktorých budovaní boli Nabatejci majstrami. Hlavným božstvom uctievaným v Petre bol boh Dušara, predstavovaný kvadratickým alebo valcovitým kamenným blokom (dva z nich, 7 a 6,4 m vysoké, sa zachovali v hlavnej svätyni).

NABATEJCI – pôvodný nomádsky kmeň, ktorý v 6. a 5. storočí pred n. l. obsadili biblický Edom, úrodnú oblasť dnešného južného Jordánska. Územím ich kráľovstva, ktoré sa v období najväčšieho rozmachu rozkladalo od Damasku na severe po severovýchodný breh Červeného mora, prechádzali a stretali sa hlavné obchodné cesty spájajúce Sýriu s Palestínou a južnou Arábiou so stredomorským pobrežím. Spočiatku len príležitostne, neskôr úplne kontrolovali a prevzali do svojich rúk karavánový obchod, ktorého hlavným tovarom bol balzam, kadidlo, myrha, ale nepochybne aj otroci, železo a meď, neskoršie aj tovar z Afriky (slonovina, zlato) a východnej Ázie (korenie). Nabatejci boli vynikajúcimi staviteľmi (Petra, Oboda, Elusa, Nessana) sakrálnej a obytnej architektúry. Preslávené sú skalné chrámy a hroby s architektonicky chápanými fasádami. Mincovníctvo vychádzalo zo vzorov Alexandra Veľkého, písmo bolo blízke aramejskému. Vysokú úroveň dosiahlo hrnčiarstvo; vyspelosť vidieť najmä v technickom vyhotovení a vo farebnej výzdobe.

Zdroj: kniha ENCYKLOPÉDIA ARCHEOLÓGIE

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.