Choď na obsah Choď na menu

KASITI - CUDZINCI V BABYLONE

kasiti---cudzinci-v-babylone.jpg

Po Chetitoch dobyli Mezopotámiu Kasiti a panovali nad Babylonom celé štyri storočia, od roku 1560 do roku 1157 pred n. l.

Kasiti sa usadili v iránskom pohorí Zagros. Keď sa v 18. storočí pred n. l. objavili v dejinách Blízkeho východu, Chetiti práve upevňovali svoju moc nad obyvateľmi anatolskej náhornej plošiny a v Babylone položil kráľ Chammurapi základy mocnej ríše. Po jeho smrti roku 1750 pred n. l. prepukli na podrobených územiach vzbury. Jeho štyridsaťročný syn Samsuiluna sa snažil zachrániť, čo sa len dalo. Na národy z východných provincií na hranici s Elamom, z vnútrozemia Sumeru a severovýchodných území sa chopili zbraní, aby opäť získali nezávislosť. Kasiti využili toto oslabenie centrálnej moci a v deviatom roku Samsuilunovho kraľovania vtrhli do Mezopotámie, ale babylonský kráľ ich porazil.

kasiti--cudzinci-v-babylone--2-.jpg

Soška modliaceho sa muža z bronzu a zlata

Na začiatku 17. storočia pred n. l. jeden zo Samsuilunových nástupcov odrazil druhý kasitský útok, no musel sa zmieriť s tým, že časť tohto národa sa usadila v oblasti Babylonu. To bolo v čase, keď sa kasitský kráľ Kaštiliaš I. usadil v Hane na Eufrate. Koncom 17. storočia chetitský kráľ Muršiliš I., na trón nastúpil po svojom otcovi Chattušilišovi, dobyl mestá Chalpa, Karchemiš a Babylon, obsadili ich a vyplienili.

Chetiti si odniesli sochy babylonského boha Marduka a jeho manželky, no namiesto toho, aby ich dopravili do Chattušašu, z neznámych dôvodov ich nechali v Hane. Po tomto chetitskom nájazde práve Kasiti vrátili hlavnému mestu niekdajší lesk a pýchu. Deviaty kráľ dynastie Argum II. zasadol na babylonský trón okolo roku 1560 pred n. l. a založil líniu panovníkov, ktorí vládli viac ako štyri storočia. Asi v polovici 13. storočia pred n. l. kasitského kráľa Kaštiliaša IV. zovreli akoby do klieští traja elámskí králi a asýrsky kráľ Tukulti-Ninurta I. Práve Elamci asi v polovici 12. storočia pred n. l. obsadili a vyplienili nový Babylon a skoncovali tak s najdlhšou dynastiou v histórii mesta. Kasiti hovorili starým maloázijským jazykom, ktorý patril do azianickej skupiny, a možno bol príbuzný s elamským, o ktorom zatiaľ veľa nevieme.

Kôň - Starí Sumeri koňa spočiatku nepoznali a neskôr, keď sa s ním stretli, začali ho nazývať „osol z cudzej krajiny“. Rozšíril sa medzi nimi práve vďaka Kasitom a aj inému neindoeurópskemu národu, ovládanému však indoeurópskou aristokraciou, Churrijcom. Kôň znamenal revolúciu vo vojnovej stratégii 2. tisícročia pred n. l. a zdokonalenie vozov výrazne zlepšilo prepravu.

Skutočne nepoznáme žiadne texty písané v kasitčine, zachovali sa iba akkadské nápisy s menami a výrazmi v tomto jazyku a vzácne dvojjazyčné zoznamy porovnávajúce kasitské božstvá s babylonskými. Z listín sa dozvedáme, že Kasiti okrem svojich a babylonských božstiev uctievali aj bohov indoeurópskych, napríklad Suriaša, ktorý zodpovedal indickému bohu Slnka Surajovi, Maruttaša, totožného s Marutsom z véd (védy = súbor najstarších indických literárnych pamiatok), posvätných kníh hinduizmu, pánom Vetra a Vzduchu, a Buriaša, identického s Boreasom, gréckym bohom búrlivého severného vetra (severákom). Navyše sa v textoch z klasického obdobia, asi medzi 16. a 14. storočím pred n. l. stretávali s indoeurópskymi menami.

 kasiti--cudzinci-v-babylone--3-.jpg

Hraničný kameň (kudurru) z čierneho dioritu s bohyňou lekárstva

Ako si vysvetliť túto zmes jazykov a pojmov rôznych národov? Historici sa domnievajú, že kasitské kmene zjednotila a vojensky zorganizovala indoeurópska aristokracia na začiatku 2. tisícročia pred n. l., ktorá do Iránu priviedla kone.

Kasitské obdobie sa v dejinách Mezopotámie vždy interpretuje ako nejasné obdobie stagnácie. V skutočnosti však kasitskí králi vniesli do krajiny poriadok a jednotu, a pritom ochraňovali a naplno prijímali babylonskú civilizáciu. Jedným z prvých činov kráľa Arguma II. bolo vrátenie sôch babylonských božstiev, ktoré ukradli Chetiti. Kasitskí panovníci uznávali hranicu s Asýriou a venovali sa budovaniu a oprave miest a chrámov zničených vojnami. Najtypickejším prejavom kasitského umenia sú kudurru, hraničné kamene, spravidla z čierneho dioritu s nápismi, ktoré potvrdzovali kráľovské dary chrámom.

KURIGALZU II.

Najslávnejším budovateľom kasitskej ríše bol kráľ Kurigalzu II., ktorý dal v 14. storočí pred n. l. postaviť veľké opevnené sídlo Dúr-kurigalzu (dnes Akarkúf). V jeho centre sa týčila stupňovitá veža a chrámy zasvätené sumerským božstvám. Kráľovský palác zdobili fresky, vnútorné arkády podopreté štvorcovými pilastrami, čo bol pre mezopotámsku tradíciu cudzí architektonický prvok.

 zdroj: kniha VEĽKÝ ATLAS STRATENÝCH CIVILIZÁCIÍ