Choď na obsah Choď na menu

Chattušaš (bývalé chetitské hlavné mesto)

6. 10. 2013

levia-brana-v-chattusasi.jpg

Levia brána v Chattušaši

Je rozdiel v tom, či sa vražda stane v meste alebo mimo mesta? Čo to znamená, keď sa počas pôrodu zlomí pôrodná stolica? Čo sa stane, keď otrok zhodí kravu do potoka? Odpovede na takéto otázky dávala celá zbierka prípadov na hlinených tabuľkách, ktoré sa našli v Chattušaši. 35 000 klinových nápisov tvorilo dôležitý kľúč k prebádaniu chetitskej kultúry. Popri pravidlách správania cez pravidlá spolužitia obyvateľov obsahovali predovšetkým údaje o náboženskom kulte, ale aj štátne zmluvy, akou bola mierová zmluva s Egyptom. Spätné závery o spôsobe života tohto národa, ktorého kultúra rozkvitala v období rokov 1500 až 1200 pred n. l., prekvapujúco prezrádzajú však moderný liberálny a humánny základný postoj; sociálna rovnosť ženy a tolerantnosť k inovercom boli samozrejmosťou.

Chattušaš, ležiaci na vysočine v strednej Anatólii, sa túli na konci pretiahnutého údolia ako polmesiac k horskej stráni. Dnes sú okolité vrchy pusté; keď bolo mesto obývané, ešte tu boli husté lesy. Boli tu aj bohaté pramene vody, pastviny a loviská. Chattušaš sa kedysi nachádzal celkom na severnom okraji ríše, ktorá sa rozprestierala od Egejského mora po Eufrat, a tým – s výnimkou západu – prakticky na celom území dnešného Turecka a časti Sýrie.

Antické mesto zaberá plochu asi dva kilometre štvorcové. Dakedy tu mohlo žiť približne 10 000 ľudí. Chattušaš však nebola obyčajná osada, ale náboženské centrum a sídlo kráľov, ktorí boli zároveň najvyššími sudcami a kňazmi. Zachované zvyšky dávajú vytušiť niekdajšie rozmery monumentálnych palácov a rozľahlej chrámovej štvrte.

Mohutné mestské hradby s okázalými bránami – Kráľovskou bránou, bránou Zeme a Levou bránou – svedčia o dávnej kráse. Obom impozantným kamenným levom by sme naozaj uverili, že boli schopné nevpustiť do mesta nič zlé. Na silno zvetranom kameni s nápismi zvečnil svoje hrdinské činy Šuppiluliumaš II., posledný kráľ Chattušašu.

chattusas--byvale-chetitske-hlavne-mesto--2-.jpg

Bohovia zo skalnej svätyne Yazilikaya

Chetiti vedeli majstrovsky spojiť prírodné prostredie so svojim monumentálnym umením. Najpôsobivejším príkladom je skalná svätyňa Yazilikaya. Dobre zachované skalné útesy so zobrazením bohov sa nachádzajú v prírodných, navrchu otvorených skalných komorách. Toto miesto, na ktorom Chetiti slávili svoj sviatok jari, zostalo po celé stáročia posvätné. Obyčaj uctievania mocnosti prinášajúcej dážď sa v Anatólii zachoval až do novoveku.

Tejto okolnosti možno ďakovať za to, že neskoršie mohamedánske obyvateľstvo reliéfy nezničilo napriek tomu, že preň znamená umelecké zobrazovanie ľudí ťažký hriech. Stopy chetitského spôsobu života sa dajú opísať až dodnes. Dajú sa nájsť napríklad v architektúre domov s charakteristicky veľkou obývacou halou. Základy starších budov v dnešnej dedine Boğazkale (do roku 1937 Boğazköy) neďaleko Ankary sú nielen čiastočne postavené z kameňov zo zrúcanín Chattušašu, ale horné poschodia sa skladajú tak ako vtedy z hliny a priehradových konštrukcií. Len zopár desaťročí sa obilie už neuskladňuje vo vzdušných silách, ktoré ho mali chrániť pred škodcami; túto techniku používali kedysi Chetiti na uskladňovanie svojich veľkých zásob v kráľovskom meste.

KULTÚRNA PAMIATKA: zo Starého testamentu (Prvá kniha Mojžišova, kapitola 23) známe bývalé chetitské hlavné mesto Chattušaš s akropolou (Büyükkale), s Veľkým chrámom vedľa 75 m²) merajúcej veľkej kultovej komory, s pôvodne 6 km dlhými a 8 m širokými mestskými hradbami, Kráľovská brána, Levia brána, 25 chrámových stavieb v tzv. Hornom meste; skalná svätyňa Yazilikaya („popísaná skala“) s 30 m dlhou „hlavnou komorou najsvätejšieho“, na reliéfoch o. i. zobrazenia boha počatia Tešupa, bohyne slnka Chepat, panovníka Tuthaliyu IV.

KONTINENT: Ázia

KRAJINA: Turecko, stredná Anatólia

MIESTO: pri Boğazkale/Boğazköy, východne od Ankary

NA LISTINE UNESCO: 1986

VÝZNAM: pozoruhodné archeologické svedectvo budovania miest v predkresťanských dobách a vďaka nájdeným klinopisným tabuľkám významný zdroj výskumu indogermánskej jazykovej skupiny

Z HISTÓRIE: 17. storočie pred n. l. chetitské hlavné mesto, 15. storočie pred n. l. Yazilikaya, okolo r. 1450 pred n. l. začiatok obdobia rozkvetu chetitskej ríše, 13. storočie pred n. l. mestské hradby a Veľký chrám, okolo r. 1200 pred n. l. rozsiahle zničenie, 240-350 n. l. akropola sa používala ako ochranný hrad, 1834 cestovateľ a výskumník Charles Texier mesto znovu objavil, 1882 prvé vymeriavanie terénu, 1884 nález hlinených klinopisných tabuliek, 1906/07 a 1911/12 ďalšie archeologické výskumy a nález 2 500 klinopisných tabuliek, 1977 ďalšie vykopávky v hornej časti mesta

Zdroj: kniha POKLADY SVETA - Kultúrne pamiatky a prírodné krásy na zozname UNESCO

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.