Choď na obsah Choď na menu

Posledné hlavné mesto Asýrie - Ninive

13. 3. 2015

ninive-posledne-hlavne-mesto-asyrie--1-.jpg

Zrekonštruovaná brána v Ninive

Ninive – posledné hlavné mesto starovekej Asýrie v Mezopotámii na ľavom brehu rieky Tigris oproti Mosulu v Iraku. Prvé miesto o ktorom sa koncom 1. pol. 19. storočia začali zaujímať P. E. Botta (1842) a A. H. Layard (1845) a dali tak podnet k výskumnej činnosti na Blízkom východe a položili základy nového vedného oboru – asyriológie. V roku 1927-32 tu skúmali (Thompson – Hutchinson – Mallowan). Ninive sa rozkladalo na dvoch veľkých pahorkoch – telloch (návršie v prevažnej miere vytvorené dlhodobým ľudským osídlením) Kujundžik a Nebí Janus. Najstaršie osídlenie týchto miest siaha do 6. tisícročia pred n. l. (nálezy chassuskej, samarrskej, obejdskej a uruckej keramiky). Väčší rozmach pravdepodobne nadobudlo v 18. storočí pred n. l. za staroasýrského vládcu Šamšiadada I., ktorému sa obratnou politikou voči svojmu starobabylonskému rivalovi Chammurapimu podarilo upevniť nezávislosť ešte územne malého štátu a ktorý azda Ninive povýšil na svoju rezidenciu.

ninive-posledne-hlavne-mesto-asyrie--2-.jpg

Aššurbanipal na love

Skutočný rozmach Ninive nastal značne neskoršie. Archeologický výskum odkryl veľkolepú architektúru palácov Sinacheriba a Aššurbanipala s pozoruhodnými kamennými reliéfmi, uloženými dnes prevažne v európskych múzeách (Londýn, Berlín). Zobrazovali dobové udalosti, vojenské zrážky, kráľovské poľovačky. V Aššurbanipalovom paláci sa našlo na 25 000 hlinených klinopisných tabuliek s opismi mezopotámskej literárnej tvorby. Už za vlády Sinacheriba vznikali rozsiahle verejnoprospešné diela, napr. kamenný vodovod privádzal do mesta pitnú vodu až z 80 km vzdialeného Golemu pri Baviane. Na jeho stavbu spotrebovali vyše 2 mil. opracovaných kamenných blokov. Údolie Džervan preklenuli 300 m dlhým akvaduktom. O vysokej výtvarnej úrovni obyvateľstva svedčia nálezy sochárskych prác, okrem iného obeliskov. Dlhými vojnami oslabená ríša, vnútorne nahlodaná spoločenskými rozpormi, nemohla odolať babylonsko-médskej koalícii. Pád Aššuru v roku 614 pred n. l. bol predzvesťou zániku Ninive v roku 612 pred n. l., bitka pri Karchemiši v roku 605 pred n. l. znamenala koniec asýrskej ríše.

zdroj: kniha VEĽKÝ ATLAS STRATENÝCH CIVILIZÁCI

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.