Choď na obsah Choď na menu

Nimrúd – mesto kráľa Salmanasara I.

12. 3. 2015

nimrud-----mesto-krala-salmanasara-i--1-.jpg

Brána Aššurnasirpala II. v Nimrúbe

Staroveký Nimrúd bola rezidencia asýrskych kráľov asi 35 km južne od Mausilu na ľavom brehu rieky Tigris v Iraku. Spolu so Súsami, Tellam, Ninive a Chorsábádom patrí k najstarším skúmaným lokalitám na Blízkom východe. Prvé výskumy v Nimrúdu uskutočnil A. H. Layard (1845-51). Nápisy získané výskumom dovoľujú datovať vznik Nimrúdu do 13. storočia pred n. l., keď postavil mesto na vyvýšenine, mierne prevyšujúcej okolitú rovinu.

Začiatky osídlenia siahajú do obdobia pred 3000 rokmi. Od 9. storočia pred n. l. bol Nimrúd hlavným mestom asýrskej ríše, kým toto prvenstvo nestratil opäť v prospech Ninive. V juhozápadnej časti mesta obohnaného múrom (uzatvára plochu 900 akrov) sa na ploche 60 akrov dvíha citadela so zikkuratom, chrámami (Ninutra a Ištar) a palácmi. Tu sa podarilo sledovať stavebný vývin palácov budovaných Aššurnasirpalom II., Salmanasarom III., Tiglatpisarom III. a inými asýrskymi kráľmi. V severovýchodnom rohu citadely odkryli aj obytné domy. K najvýznamnejším terénnym odkryvom patrí výskum pevnosti (Elak mašarti) Salmanasara III. (858 až 824 pred n. l.), obrovského stavebného komplexu rozprestierajúceho sa na ploche 18 akrov blízko brány v juhovýchodnom cípe Nimrúdu. Je najväčšou a najúplnejšou vojenskou stavbou na Blízkom východe. Hradný múr tu uzatvára kráľovskú rezidenciu s arzenálom, veľkolepým oficiálnym krídlom, s domkami pre kráľovskú suitu, skladmi a vojenskými priestormi. Komplex plne odzrkadľuje úsilie asýrskych kráľov zabezpečiť obranyschopnosť krajiny.

nimrud-----mesto-krala-salmanasara-i--2-.jpg

Platnička zo slonoviny

Výskum Nimrúdu priniesol veľa nových poznatkov pre vývoj keramiky a fenicko-cyperských kovových tepaných misiek (z bronzu, striebra, zlata). Významným nálezom je aj stéla Aššurnasirpala II., a najmä glazovaný hlinený podstavec trónu Salmanasara III. z Ekal mašarti: reliéf zobrazuje unikátnu scénu stisku ruky medzi asýrskym kráľom a jemu poddaným babylonským kráľom (Marduk-zakir-šumi). Z prvých výskumov chýbali v Nimbúru hlinené tabuľky, dnes ich je známych už množstvo. Obsahujú texty literárne, náboženské, lekárske, administratívne, texty obchodného charakteru, ale aj štátne zmluvy a iné. Nimrúd sa preslávil nálezmi platničiek zo slonoviny, ktoré kedysi zdobili vnútorné zariadenie, najmä, stoly, stoličky, lôžka a iné. Platničky, zvyčajne označované súhrnným názvom asýrsko-fenické, majú rozličné námety: zobrazené je mužské aj ženské božstvo, zvieracie scény, ženské tváre. Do vlastníctva asýrskych kráľov sa zrejme dostali ako tribút, vojnová korisť alebo obchodom z fenických miest.

zdroj: kniha VEĽKÝ ATLAS STRATENÝCH CIVILIZÁCI

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.