Choď na obsah Choď na menu

Chorsábád mesto kráľa Sargona II.

13. 3. 2015

chorsabad-mesto-krala-sargona-ii.jpg

Ilustrácia Jamesa Fergussona z roku 1853 zachytáva paláce Aššurnasirpala II. (883-859 pred n. l.) na základe podkladov anglického archeológa sira Austena Henryho Layarda

Starí Asýrčania boli usilovnými staviteľmi miest. Počas storočí prosperity Asýrskej ríše (934-611 pred n. l.) vybudovali niekoľko metropol na hornom toku Tigris v dnešnom Iraku. Jedným z ambicióznych projektov tej doby bola stavba mesta Chorsábád, starovekého Dúr-Šarru-kéru (Sargonova pevnosť), za vlády kráľa Sargona II. (721-705 pred n. l.)

Mesto Chorsábád vzniklo ako číra stavebná utópia, bez predchodcu, na panenskej pôde vďaka spoločnému úsiliu remeselníkov a stavbárov zo všetkých asýrskych provincií.

Asýrčania počas 300 rokov existencie Novoasýrskej ríše krajinu v severnej Mezopotámii zmenili – zakladali a prestavovali mestá, budovali kanály, vysádzali sady. Jednotlivé kraje označovali kamenné reliéfy. Pri pretváraní „krajiny Aššur“ na hornom a strednom toku Tigris však hlavnú úlohu zohrali ambiciózne plány nových miest. Najvýznamnejšie z nich sú Tulúl Akír kráľa Tukultí-Ninurtu I., Nimrúd (Kalach) Aššurnasirpala II., Chorsábád Sangona II. a Ninive panovníka Sinacheriba. Každé stelesňuje posun politickej a náboženskej moci ríše do novej metropoly.

Miesto pre Chorsábád vybrali asi 20 km severovýchodne od Nivine, na malom prítoku do Tigrisu. Stavba sa začala roku 717 pred n. l. a projekt nebol dokončený v čase Sargonovej smrti roku 705 pred n. l., keď sa hlavné mesto opäť presunulo do Ninive. Archeologicky je Sargonov stavebný projekt dobre preskúmaný, pravdepodobne viac než akékoľvek iné asýrske mesto. Okrem toho poznáme aj množstvo písomných prameňov o Sargonovi a jeho stavbách. Listy medzi kráľom a stavebnými dozorcami dokumentujú Sargonov osobný záujem o detaily výstavby. Z nich vieme, že mestské hradby a brány boli rozdelené medzi staviteľov a remeselníkov z rozličných provincií ríše, ktorí sa sami zaobstarávali stavebným materiálom.

Nálezisko vedci podrobne preskúmali. Vďaka krátkemu životu je stratigrafia mesta jednoduchá a stavby sú dobre zachované. Koloniálne výskumy v 19. storočí viedli francúzski konzuli v Mosule Paul Emile Botta (1843-1844) a Victor Place (1852-1855). Zamerali sa najmä na získanie reliéfov a sôch pre múzeum Louvre v Paríži. Žiaľ, veľký počet kamenných panelov zo Sargonovho paláca počas transportu pohltili vody Tirgisu pri meste Kurna. Poznáme ich len z nákresov Félixa Thomasa, Placeovho kresliča. V rokoch 1929-1935 Orientálny ústav Chicagskej univerzity skúmal Sargonov palácový komplex a hlavnú citadelu, palác F a mestské hradby. Iracké ústredné riaditeľstvo starožitností prikročilo k výskumom roku 1957 a odkrylo chrám Sebittu.

asyrcania--asyrska-risa--2-.jpg

Rekonštrukcia trónnej sály Sargonovho paláca v Chorsábáde. Gigantický býk s ľudskou hlavou (Louvre, Paríž)

Mesto Chorsábád zaberalo takmer štvorcovú plochu. Celkový pôdorys prezrádza systematickú snahu o vytvorenie veľkých a vopred definovaných verejných priestranstiev. Dovnútra viedlo sedem pravidelne rozmiestnených monumentálnych brán. Citadela sa nachádzala na severovýchodnom okraji mesta a stál tam Sarganov palác, chrám boha Nabú a rezidencia šľachty. Palác na okraji citadely s výhľadom na rieku alebo do otvorenej krajiny bol charakteristickou črtou asýrskeho staviteľstva. Palác F menší stavebný komplex, taktiež postavili oddelene na terase juhozápadnej citadely. Archeológovia stavbu interpretujú ako štátnu pokladnicu.

Palácový komplex, ktorý dostal meno é-gal-gaba-ri-nu-tuku-a, či „palác bez obdoby“, a chrám boha Nabú postavili vo vyššej úrovni na umelých terasách z hrubého vápenca a hlinených tehál. Navzájom ich spájal most na kamenných podperách. Chrám boha Nabú, patróna pisárstva a múdrosti, predstavuje výnimočný areál so 45 miestnosťami okolo piatich nádvorí. Hlavné priečelie svätyne bolo obložené farebnými glazovanými tehličkami s obrazmi levov, orlov, býkov a figovníkov.

Sám palác predstavoval rozľahlý obradný, rezidenčný a administratívny komplex s asi 240 miestnosťami okolo troch veľkých nádvorí. Vstupovalo sa doň cez trojitú monumentálnu bránu, lemovanú pármi kolosálnych okrídlených býkov s ľudskými hlavami, ktoré umelci vytesali z jemného sadrovca. Steny slávnostných nádvorí, prijímacích sál a množstva ďalších miestností boli obložené dokonale otesanými kamennými platňami s nádhernými reliéfmi. Zvonka sa rozprestieral juhozápadný sektor, prepojený s predným nádvorím paláca. Bol to rozľahlý kultový priestor s tromi monumentálnymi chrámami (bohovia Sín, Šamaš a Ningal) a s menšími svätyňami (bohovia Ea, Adad a Ninurta). V severozápadnom susedstve vyrástol zikkurat. Celkový plán veľkolepého paláca dokladá odklon od starších a skromnejších asýrskych palácových stavieb. Administratívne, obradné a rezidenčné funkcie sú teraz koherentne spojené do jedného architektonického celku.

STAVBA MESTSKÝCH CENTIER

Stavba každého mesta bola v neskorom asýrskom období masovým a slávnostným podujatím. Otvárali sa nové kameňolomy, vozil sa kameň, prichádzali zruční remeselníci a zástupy pracovných síl, zavádzali sa nové stavebné technológie, konali sa nezvyčajné náboženské slávnosti a nakoniec sa usporiadal obrovský festival pre všetkých. Asýrske mestá sa preslávili hojným využitím kamenného muriva a reliéfovými stélami. Paláce, chrámy, brány a verejné priestranstvá boli obložené kamennými platňami, zvanými ostrostaty, ktoré bohato zdobili basreliéfy a kráľovské nápisy. Kamenné pamätníky a obelisky oslavovali zakladateľov mesta a podávali ideologizovanú verziu mýtickej a politickej histórie krajiny

zdroj: kniha ARCHEOLÓGIA, Fortuna Libri 2009

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.