Choď na obsah Choď na menu

ASÝRČANIA - ASÝRSKA RÍŠA

asyrcania---asyrska-risa.jpg

Dejiny Asýrskej ríše pokrývajú takmer 15 storočí, od 2. tisícročia pred n. l. do roku 612 pred n. l., keď sa útok Médov a Chaldejcov na Ninive skončil vyplienením slávneho mesta. Asýria je úzky pás úrodnej pôdy, leží v údolí Tigrisu. Počiatky jej moci sú dosť nejasné, vieme len, že začiatkom 2. tisícročia pred n. l. mesto Aššur zápasilo o politickú moc s Mari v Sýrii a s babylonom na juhu Mezopotámie. Archeológovia pri skúmaní antického Kaneša v Anatólii našli stopy existencie asýrskej obchodnej kolónie z obdobia medzi rokmi 1900-1800 pred n. l. Tento objav dokazuje veľkú dynamiku vývoja mestského kráľovstva Aššur pred jeho dobytím Babylončanom Chammurapim okolo roku 1760 pred n. l.

O storočie neskôr otriasli politickou rovnováhou západnej Ázie indoeurópske vpády a veľmi rýchlo vyniesli do popredia novú veľmoc Mitanni. Toto kráľovstvo založené v hornej Mezopotámii sa premenilo na skutočnú ríšu vďaka vojenskej aristokracii Churrijcov. Asýria sa tak stala vazalom mitannských kráľov. Ale Šuppiluliumaš, mocný chetitský kráľ (1380-1340 pred n. l.), zdvihol zbrane proti Mitanni, ktorá sa po ťažkej porážke zrútila. Asýrsky kráľ Aššuruballith I. to využil a zmocnil sa časti Mitanni. Potom viedol celý rad dobyvačných vojen, ktorými rozšíril svoju moc a založil tak Prvú asýrsku ríšu.

Asýrske vojská skoro jedno storočie útočili na Chetitov na severe, potom obsadili iránske údolia na východe a územie Babylonu. V tom čase na juhu okupované Kassitmi. Asýria sa stáva prvou mocnosťou Orientu. Aššuruballith I., Adadnirari I., Salmanasar I. – stačilo vysloviť mená týchto veľkých kráľov Strednej ríše a podrobené národy sa roztriasli od strachu.

O Tukulti-Ninurtovi I., najslávnejšom zo všetkých asýrskych bojovných kráľov, nebolo tieňa pochybnosti. Panoval od roku 1245-1208 pred n. l. a dobyl územie susediace s Anatóliou, Arméniou a pokračoval až po Perzský záliv. Dobyvateľské vojská obsadili Babylon, zrútili opevnenia, ukradli sochu najvyššieho boha Babylončanov Marduka. Keď Tukulti-Ninurta skončil tragicky svoj život, zavraždili ho vrahovia najatí jeho synom, krajinu postihol úpadok. Kým západoiránski Elamci okupovali a plienili nepriateľský Babylon, Asýrčania sa na inom fronte pokúšali zabrániť prieniku kočovných Aramejcov, ktorí sa usadili v západnej Sýrii. Najvážnejšiu hrozbu však predstavoval vpád „Morských národov“, ktoré na svojej ničivej výprave úplne rozvrátili rovnováhu v celej oblasti.

asyrcania--asyrska-risa--2-.jpg

Rekonštrukcia trónnej sály Sargonovho paláca v Chorsábáde. Gigantický býk s ľudskou hlavou (Louvre, Paríž).

Ku koncu 10. storočia pred n. l. úpadok Asýrčanov vyvrcholil. V tom období stratili všetky územia na západ od Tigrisu, a tak nemohli vyberať poplatky a zdierať karavány prechádzajúce po sýrskych obchodných cestách. Národy za zagroských hôr zostúpili do údolia a Aramejci slobodne vyčíňali pozdĺž rieky. Oslabenú, napadnutú a nechránenú Asýriu ešte stále tvoril celistvý národ. Jej významné mestá boli dosiaľ slobodné. Krajina stále disponovala pešou armádou aj oddielmi vojenských vozov. Jej bojovníci, zocelený rokmi vojny, boli najlepšími vojakmi na svete a vládnuca dynastia sa pevne držala pri moci; koruna patrila viac ako dve storočia jednej rodine. Druhá asýrska ríša sa začína roku 911 pred n. l., keď na trón nastupuje Adadnirari II., skutočný obnoviteľ asýrskej národnej nezávislosti.

Adadnirari vyhnal Aramejcov a Peržanov za údolie Tigrisu a so svojimi vojskami postúpil na západ do stepných oblastí, keď sa znovu zmocnil viacerých sídiel a dal ich zrovnať so zemou, aby tam mohol vybudovať opevnenie. Porazil a vyhubil nepriateľské obyvateľstvo na severovýchode Kurdistanu. Aj Babylončania sa museli podriadiť ničivej a dobyvačnej zúrivosti kráľových vojsk a postúpiť mu dôležité územia. Aj Aššurnasirpal II. (883-858 pred n. l.) premenil kráľovstvo na ríšu. Pod vedením tohto neúnavného, ukrutného a tvrdohlavého bojovníka postúpili vojská až k severným pohraničným vrchom. Podrobili si Muškov a požadovali od nich vysoké výkupné. Nezdolný postup pokračoval. Asýrčania zaútočili na jedno vzbúrené aramejské mesto, vyplienili ho a pokračovali v ťažení proti ešte nepodrobeným dedinám vo východných horách. Potom tiahli do Sýrie a Palestíny a prišli až k moru.

Aššurnasirpal si vytýčil poraziť ďalších veľkých mezopotámskych kráľov a padli ďalšie novochetitské mestá v severnej Sýrii. Kamkoľvek tento vládca vpadol, všade ho predchádzala povesť krutého a urputne rozhodného človeka. Viedol samé neľútostné a totálne vojny. Asýrski vojaci nikdy neváhali siahnuť k najstrašnejšiemu mučeniu, mrzačeniu, vyhladovaniu alebo deportáciám. Opisy týchto vpádov na nápisoch a ich zobrazenia na basreliéfoch sa premyslene využívali ako teroristická propaganda.

POLITIKA TERORU

asyrcania.jpg

 Slávny reliéf znázorňuje Aššurbanipala, posledného z veľkých asýrskych kráľov, v záhrade. Za jeho panovania dosiahla ríša svoj vrchol.

Nápisy Aššurnasirpala II. vykresľovali do najhrozivejších podrobností tresty, ktoré stíhali mestá a rebelské obyvateľstvo. Hromadné popravy, upaľovanie, mučenie a mrzačenie sa uvaľovali najmä na kráľovských rebelantov a šľachtu, ale rovnako aj na nevinných, bezbranných obyvateľov, na ženy i deti. Na slávnom Aššurbanipalovom reliéfe vidíme kráľa v krásnej záhrade. Odpočíva natiahnutý na ležadle, v ľavej ruke drží kvet a v pravej čašu. Kráľovná sedí oproti nemu na stoličke. Všade okolo dvojice služobníctvo odháňa muchy, hrá na hudobných nástrojoch a prináša podnosy s darmi. Idyla? No keď sa lepšie prizrieme, zbadáme, čo narúša pokojnú harmóniu. Na vetve stromu sa kolíše vojnová trofej, hlava elamského kráľa Teummana.

Salmanasar III., syn Aššurnasirpala II., bojoval proti Hame a Damasku v Sýrii a proti kráľovstvu Urartu na severovýchode. Jeho vojská prenikli až do Arménie za jazero Van, do Palestíny, do Zagrosu až k brehom Perzského zálivu. Na perzskom území došlo k prvým stretom s Médmi a Peržanmi. Z tridsiatich piatich rokov jeho kraľovania sa tridsaťjeden rokov nesie v znamení neprestajných vojen, ktoré akoby sa nikdy nemali skončiť.

asyrcania--asyrska-risa--3-.jpg

Čierny obelisk Salmanasara III. Na stĺpe sú vytesané scény o odovzdanosti panovníkovi (Britské múzeum, Londýn).

Dve slávne pamiatky, ktoré nechýbajú ani v jednej archeologickej učebnici, mali vyrozprávať kráľove dobrodružstvá. „Čierny obelisk“ zobrazuje národy a krajiny odsúdené na platenie poplatkov a známe bronzové dvere v Balavate na severovýchode od Nimrudu sú druhou otvorenou knihou. Aššurnasirpal dal na malom balavatskom sídlisku vybudovať palác a jeho nástupca Salmanasar sa v ňom usadil. Dvere paláca sú ozdobené dlhými bronzovými pásmi, na ktorých sú vyryté scény z vojnových výprav nového kráľa. Najväčším Salmanasarovým triumfom bolo dobytie Babylonu roku 851 pred n. l. Po jeho smrti krajinu rozvrátili ťažké občianske vojny, zapríčinené dynastickými rozpormi.

Potom nastalo obdobie stagnácie a Asýria sa ocitla pred ťažkou úlohou, musela čeliť urartskému útoku. Asýrski králi aj napriek tomu pokračovali vo vojenských výpravách na všetky strany. Dlhé obdobie úpadku sa skončilo až po nástupe Tiglatpilesara III. Nový panovník dodal ríši istú stabilitu. Po víťazstve nad Médmi asýrske vojská pokračovali až do stredu perzskej náhornej plošiny, prenikli do Arménie a do kráľovstva Urartu, kde márne obliehali hlavné mesto Tušpu.

V rokoch 738-736 pred n. l. bojovali asýrski vojaci v Sýrii a Palestíne. Ešte pred svojou smrťou vstúpil Tiglatpilesar III. do Babylonu, kde ho vyhlásili za kráľa. Počas jeho vlády sa uskutočnila veľká reorganizácia štátnej a vojenskej administratívy. Sargon II., prvý zo štyroch veľkých asýrskych kráľov nazývaných Sargonovci, pokračoval vo vojnách v Sýrii a znovu zasadol na babylonský trón. Nepriateľom z Urartu zasadil smrteľný úder, keď so svojím vojskom prenikol až do stredu ich územia. Zmocnil sa posvätného mesta Musasiru a vzal si sochu najvyššieho božstva Haldiho. Sargon II. zhmotnil rozkvet svojej ríše založením Dúr-Šarrukínu, súčasného Chorsábádu, kde si dal vybudovať nádherný palác.

Asýrska ríša dosiahla svoj vrchol za panovníka Sancheriba, Asarhaddona a Aššurbanipala. Malý národ od Tigrisu panoval teraz skoro na celom Blízkom východe a v časti Perzie. Asarhaddon začal vojnu proti Egyptu, keď napadol jeho hranice a spustošil Memfis. Po smrti Aššurbanipala, pravdepodobne najslávnejšieho zo všetkých asýrskych panovníkov, tlačí na juh ríše Babylon, znovuzrodený z popola, na východe ho sužujú mocní Médovia, až je rozdrvený. Roku 614 pred n. l. médsky kráľ Kyaxar dobyl Aššur. O dva roky neskôr sa Médovia a Babylončania zmocnili Ninive a zmasakrovali jeho obyvateľstvo. Roku 609 pred n. l. sa posledný pokus o odpor pod vedením princa Aššurubalita II. skončil v potokoch krvi, a tak sa v priebehu niekoľkých rokov veľká ríša, premenila na hromadu trosiek, ktoré zásluhou archeológov po mnohých storočiach ožívajú.

ASÝRSKE UMENIE

Asýrčania boli neúnavní stavitelia, čo dokazujú mnohé paláce. Najslávnejšie diela asýrskeho umenia sú určite kamenné basreliéfy, pokrývajúce podlahy v sálach a chodbách palácov v Ninive a v Chorsábáde. Tieto obrovské dlaždice so sochárskou výzdobou velebia v zmenšených detailoch neporaziteľnosť veľkých asýrskych vojsk, ktoré neúnavne postupujú a zmocňujú sa území; vojnové vozy drviace nepriateľa a jeho opevnenia sa stávajú obeťami vojnových strojov. V týchto kameňoch sa odráža rétorika režimu, hoci je v zobrazeniach prítomná i istá rozprávačská naivita.

Na inej sérii reliéfov možno sledovať kráľa Aššurbanipala pri love na leva. Stoicky pokojný panovník vystrieľal tucet šípov a šelmy ležia na zemi. Zdá sa, že asýrsky sochár mal s levmi súcit, aký nevyjadril ani ľudským bytostiam.

zdroj: kniha VEĽKÝ ATLAS STRATENÝCH CIVILIZÁCIÍ

 

Príspevky

Chorsábád mesto kráľa Sargona II.

asyrcania-asyrska-risa-mala.jpgStarí Asýrčania boli usilovnými staviteľmi miest. Počas storočí prosperity Asýrskej ríše (934-611 pred n. l.) vybudovali niekoľko metropol na hornom toku Tigris v dnešnom Iraku. Jedným z ambicióznych projektov tej doby bola stavba mesta Chorsábád, starovekého Dúr-Šarru-kéru (Sargonova pevnosť), za vlády kráľa Sargona II. (721-705 pred n. l.)

 
13. 3. 2015 | | Rubrika: ASÝRČANIA - ASÝRSKA RÍŠA | Komentáre: 0

Posledné hlavné mesto Asýrie - Ninive

ninive-posledne-hlavne-mesto-asyrie--2-.jpgNinive – posledné hlavné mesto starovekej Asýrie v Mezopotámii na ľavom brehu rieky Tigris oproti Mosulu v Iraku. Prvé miesto o ktorom sa koncom 1. pol. 19. storočia začali zaujímať P. E. Botta (1842) a A. H. Layard (1845) a dali tak podnet k výskumnej činnosti na Blízkom východe a položili základy nového vedného oboru – asyriológie. V roku 1927-32 tu skúmali (Thompson – Hutchinson – Mallowan). Ninive sa rozkladalo na dvoch veľkých pahorkoch – telloch (návršie v prevažnej miere vytvorené dlhodobým ľudským osídlením) Kujundžik a Nebí Janus.

 
13. 3. 2015 | | Rubrika: ASÝRČANIA - ASÝRSKA RÍŠA | Komentáre: 0

Nimrúd – mesto kráľa Salmanasara I.

nimrud-----mesto-krala-salmanasara-i--2-.jpgStaroveký Nimrúd bola rezidencia asýrskych kráľov asi 35 km južne od Mausilu na ľavom brehu rieky Tigris v Iraku. Spolu so Súsami, Tellam, Ninive a Chorsábádom patrí k najstarším skúmaným lokalitám na Blízkom východe. Prvé výskumy v Nimrúdu uskutočnil A. H. Layard (1845-51). Nápisy získané výskumom dovoľujú datovať vznik Nimrúdu do 13. storočia pred n. l., keď postavil mesto na vyvýšenine, mierne prevyšujúcej okolitú rovinu.

 
12. 3. 2015 | | Rubrika: ASÝRČANIA - ASÝRSKA RÍŠA | Komentáre: 0