Choď na obsah Choď na menu

Archeológia

Príspevky

Ako sa žilo minojským Kréťanom

5b79ceb00bf16b8df4133d36cccebee74305f4cd_full.jpgMinojská kultúra dostala svoje meno podľa legendárneho kráľa Mínoa z gréckej mytológie. Táto stredomorská civilizácia vo svojich počiatočných znakoch vznikala medzi rokmi 3100 až 3000 pred n. l. spolu so začiatkom krétskej doby bronzovej. Aby sme sa lepšie orientovali, v akom období minojskí Kréťania žili, musíme na úvod aspoň v krátkosti vysvetliť spletitý problém aktuálneho datovania priebehu minojskej kultúry a jej chronologického členenia.

 
23. 2. 2013 | | Rubrika: MINOJSKÁ KULTÚRA | Komentáre: 0

Centrá mykénskej civilizácie

mykeny--2-.jpgMedzi centrá mykenskej civilizácie doložené archeologickými výskumami či gréckymi legendami patria lokality, rozložené od stredného Grécka až na Peloponnésos. V Thessálii bol významným mestom Iólkos, v severnej časti stredného Grécka patrili medzi významné mykénske centrá Théby a Orchomenos v Boiótii, Athény v Attike, v juhovýchodnej časti Peloponnésu to bola Sparta, na juhozápadnom pobreží Pylos, ale predovšetkým trojica miest v Argolide – Mykény, Tirýns, Argos, prip. ďaľšie mestá a mestečká na Peloponéze - Lerna, Asiné.

 
13. 3. 2013 | | Rubrika: MYKÉNSKA KULTÚRA | Komentáre: 0

Chattušaš (bývalé chetitské hlavné mesto)

chattusas--byvale-chetitske-hlavne-mesto--2---200x200-.jpgChattušaš, ležiaci na vysočine v strednej Anatólii, sa túli na konci pretiahnutého údolia ako polmesiac k horskej stráni. Dnes sú okolité vrchy pusté; keď bolo mesto obývané, ešte tu boli husté lesy. Boli tu aj bohaté pramene vody, pastviny a loviská. Chattušaš sa kedysi nachádzal celkom na severnom okraji ríše, ktorá sa rozprestierala od Egejského mora po Eufrat, a tým – s výnimkou západu – prakticky na celom území dnešného Turecka a časti Sýrie.

 
6. 10. 2013 | | Rubrika: CHETITI - NÁROD ŽELEZA | Komentáre: 0

Chorsábád mesto kráľa Sargona II.

asyrcania-asyrska-risa-mala.jpgStarí Asýrčania boli usilovnými staviteľmi miest. Počas storočí prosperity Asýrskej ríše (934-611 pred n. l.) vybudovali niekoľko metropol na hornom toku Tigris v dnešnom Iraku. Jedným z ambicióznych projektov tej doby bola stavba mesta Chorsábád, starovekého Dúr-Šarru-kéru (Sargonova pevnosť), za vlády kráľa Sargona II. (721-705 pred n. l.)

 
13. 3. 2015 | | Rubrika: ASÝRČANIA - ASÝRSKA RÍŠA | Komentáre: 0

Faistský disk

365.jpgFaistský disk alebo disk z Faistu je archeologický nález z mesta Faistos na Kréte. Je to hlinený disk s priemerom asi 15 cm a hrúbkou 1 cm so špirálovito usporiadanými, opakujúcimi sa obrazcami po oboch stranách. Jednotlivé obrazce vznikli odtlačením pečate do vlhkej hliny. Ak sa preukáže predpoklad, že ide o nápis, je to prvý dokument vytvorený technológiou pohyblivých typov. Jeho účel, význam a miesto výroby ostávajú predmetom diskusie. Vystavený je v archeologickom múzeu v gréckom meste Irakleio na ostrove Kréta.

 
23. 2. 2013 | | Rubrika: MINOJSKÁ KULTÚRA | Komentáre: 0

Kykladské idoly

l_ps1_23253_fnt_dd_t06.jpgNa Kykladských ostrovoch v Egejskom mori existovala civilizácia, ktorá s nami komunikuje len črepinami a pozoruhodnými soškami. Tým prischlo pomenovanie kykladské idoly, nad ktorými si lámu hlavu už generácie vedcov a archeológov.

 
23. 2. 2013 | | Rubrika: KYKLADSKÁ KULTÚRA | Komentáre: 0

Minojské písmo

f266f9dc11eeb46de5180eacae8ed8dbd23d697e_full.jpgMinojci používali písmo, ktoré bolo pre vedcov záhadou po celé desaťročia. Jeho najranejšiu formu tvorili hieroglyfy - obrázkové symboly ilustrujúce rôzne dôverne známe predmety. Evans však v Knosse našiel hlinené tabuľky, na ktorých bolo zachytené rozvinutejšie písmo s abstraktnými líniami a krivkami. Písmo síce nerozlúštil, ale podarilo sa mu rozdeliť ukážky do dvoch skupín: lineárne písmo A a lineárne písmo B.

 
23. 2. 2013 | | Rubrika: MINOJSKÁ KULTÚRA | Komentáre: 0

Minojské umenie

tumblr_mdhzhg2fyz1r6upw4o1_1280.jpgMinojské predhelénske umenie vcelku vyžaruje pokoj. Je to kultivované, civilizované mestské umenie. Predmety, ktoré sa zachovali, dokazujú vkus Kréťanov a vzbudzujú predstavu, že boli kultivovaní a uhladení. No pravda bola iná. Dnešného človeka by zarazila ich brutalita, barbarstvo a poverčivosť. Ale ani v egyptskom alebo mezopotámskom umení nenájdeme takú vyberanosť.

 
23. 2. 2013 | | Rubrika: MINOJSKÁ KULTÚRA | Komentáre: 0

Nimrúd – mesto kráľa Salmanasara I.

nimrud-----mesto-krala-salmanasara-i--2-.jpgStaroveký Nimrúd bola rezidencia asýrskych kráľov asi 35 km južne od Mausilu na ľavom brehu rieky Tigris v Iraku. Spolu so Súsami, Tellam, Ninive a Chorsábádom patrí k najstarším skúmaným lokalitám na Blízkom východe. Prvé výskumy v Nimrúdu uskutočnil A. H. Layard (1845-51). Nápisy získané výskumom dovoľujú datovať vznik Nimrúdu do 13. storočia pred n. l., keď postavil mesto na vyvýšenine, mierne prevyšujúcej okolitú rovinu.

 
12. 3. 2015 | | Rubrika: ASÝRČANIA - ASÝRSKA RÍŠA | Komentáre: 0

O čom hovoria minojské fresky v severnom Egypte

minojske-fresky--200x200-.jpgPrvé zásadné výsledky archeologických výkopov z tejto oblasti poznáme už z 90. rokov 20. storočia. Fragmenty fresiek, nájdené v sutinách zničených budov, teraz prinášajú ďalšie fakty o vzťahoch starovekého Egypta s Krétou. V tom čase tu rozkvitala minojská civilizácia v období, ktoré sa nazýva Nové paláce (1750/1720-1490/1470 pred n. l). Staroveký Egypt len nedávno zavŕšil boj proti nadvláde ázijských púštnych hord - Hyksósov.

 
20. 6. 2013 | | Rubrika: MINOJSKÁ KULTÚRA | Komentáre: 0